Jean Paul Sartre Jean Paul Sartre

-narodil sa v roku 1905 v Paríži
-študoval filozofiu v Paríži a v Berlíne, pôsobil ako stredoškolský profesor
-bol fr. existencialistický filozof, dramatik a románopisec
-v roku 1964 mu bola udelené Nobelova cena, ktorú ale neprebral
-ku koncu života sa zaoberal politickou činnosťou
-svojou tvorbou vyvolal obnovu kritického myslenia vo Francúzku a ovplyvnil vývin modernej svetovej prózy


Existencializmus: - vyvrcholenie po 2.SV
- myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka z hľadiska jeho individuality i z hľadiska spoločenských vzťahov
- filozoficko - estetické posolstvo
- zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca
- život človeka záleží len na jeho voľbe
- jednotlivec prekonáva nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje
- slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, vžitej konvencii
- rozhoduje sa na základe vlastnej vôle

 debutoval pred 2.SV románom HNUS
- písaný formou denníka
- hrdina Roquentin celý čas trávi v hotelovej izbe a v mestskej knižnici
- píše dielo o markízovi de Rollebonovi
- nemá nikoho, zo všetkého je znechutený, ale hlavne zo seba
- Roquentin neguje rozum, vyhlasuje falošnosť vedy i humanizmu, k ľuďom cíti pohŕdanie
- knihu nedopíše, odíde z mesta, cíti sa slobodný od hnusu
- román je preniknutý otázkami o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca

Sartre rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách (v blízkosti smrti), keď už nemôže nič predstierať. Odzrkadlilo sa to hlavne v jeho zbierke krátkych poviedok MÚR. Je to jedno z typických existencialistických diel, ktoré sa sústreďuje na základný moment existencialistickej filozofie – osamotenosť človeka medzi ľuďmi. Život jedného človeka nemá väčšiu cenu ako život iného človeka.

Titulná poviedka Múr: - zobrazuje človeka odsúdeného na trest smrti
- dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny
- hl.

postava, Pablo Ibbieta je odsúdený na trest smrti, pretože je
obvinený za ukrývanie republikána Romana Grisa
- spolu s ním sú uzavretý v jednej miestnosti (veľmi chladná a tmavá)
- Tom a Juan (sú tiež odsúdení)
- všetci sú považovaný za anarchistov a tak im nepošlú farára, ale
belgického lekára
- ten im moc nepomôže, je chladný, robí si svoju robotu, vidia ho
inakšie, pretože on je „živý“ a oni nie (sú odsúdení na trest smrti)
- všetci majú tie isté myšlienky
- Pablo si spomína na krásne chíle svojho života
- ráno si odvedú Toma a Juana a Pabla nechajú čakať
- zastrelia ich a Pablo to počuje a najradšej by reval a šklbal si vlasy
- po hodine čakania pre neho prišli a dali mu na výber: -buď prezradí,
kde je Roman Grisa a ostane na žive, - alebo ho zastrelia ihneď
- dali mu 15 minút na premyslenie
- vedel, že sa Grisa skrýva u bratrancov, ale nebol ochotný ho
prezradiť
- urobil si žart a povedal im, že je skrytý na cintoríne, v krypte alebo v
márnici
- bol si istý, že keď sa vrátia tak ho ihneď zabijú, ale nestalo sa tak
- náhodou nájdu Grisa, ktorý sa pohádal s bratrancami a schoval sa na
cintoríne v márnici
- a tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou
hrou náhody stáva zradca

IZBA: - manželia Darbédatovci majú dcéru Eve, ktorá žije s
manželom Pierrom
- rodičia sa o Eve boja, pretože Pierre je duševne chorý (napr.: máva halucinácie, že ho navštívia sochy a zhovárajú sa s ním
- pani D. je chorá a pán D. chodí každý štvrtok navštevovať dcéru, porozprávať sa
- pán D. sa bojí o dcéru, chce aby chodila do spoločnosti a nesedela stále len doma (v jednej izbe)
- navrhne Eve aby dala Pierra do ústavu, ale tá si myslí, že otec je ten pomietnutý
- „Aké nedôverčivé, falošné sú všetky ich gestá a počínanie.“ si myslí pán D. o láske Eve a Pierra
- Pierre si urobil v ten deň z pána D. blázna, vypýta si od Eve novú vidličku, pretože tá čo mu dala je podozrivá
- Franchot vyzradí Eve, že do dvoch rokov sa Pierrovi úplne zatmení myseľ, a bude ako zviera (Eve to nevadí, chce s ním naďalej žiť)
- nechápe, prečo sa do ich života miešajú iný a nechápu ich
- Pierre Eve dokonca oslovuje Agathe, hovorí o ich spoločných zážitkoch, ktoré sa nikdy nekonali – blúzni
- Pierrovi sa zase zjavujú sochy a Eve sa zdá, že aj jej sa zjavujú
- spoločne to prežijú a sochy im napokon nič neurobia
- „Ja som hlúpa, má to prísť až o rok, tak vravel Franchot. Ale úzkosť ju neopúšťala jeden rok, jedna zima, jedna jar, jedno leto, začiatok druhej jesene. Jedného dňa sa mu črty zohavia, sánky ovisnú, napoly otvorí zaslzené oči. Ale prv, prv ťa zabijem.“ vraví Eve.

HÉROSTRATOS: - hl. postava je Paul Hilbert, ktorý príbeh rozpráva
- nenávidí ľudí, nemá priateľov....
- raz do mesiaca zájde za prostitútkou a tú pozoruje ako sa nahá pred ním prechádza
- nevie nájsť tu „svoju“ prostitútku a tak sa rozhodne, že pôjde k inej
- zoberie si so sebou aj revolver, ktorý si prednedávnom kúpil a dáva mu pocit istoty
- prostitútku prinúti, aby robila to čo on povie s revolverom v ruke (zaplatí jej)
- má v pláne zabiť zopár ľudí
- v debate v robote mu kolega povie: „Poznám Váš prípad. Volá sa Hérostratos. Chcel sa stať slávnym a neprišiel na nič múdrejšie, ako podpáliť chrám v Efeze, jeden zo siedmich divov sveta
- podrobne plánuje vraždy: chce vyjsť na ulicu, tam zabiť päť ľudí a potom utiecť domov a keď mu budú klopať na dvere, tak si streli do úst
- lenže ono sa to odohrá úplne inakšie
- ešte predtým ako ide na ulicu hodí cca. sto listov do poštovej schránky, ktoré posiela básnikom, kde sa im prihovára a vysvetľuje svoj čin
- vyjde na ulicu a tam si vyberá potenciálne obete, ale potom si pomyslí: “Načo zabíjať všetkých týchto ľudí, čo už sú mŕtvi.“ Ale potom náhodou sotí do chlapíka a vzápätí mu vpáli tri rany do brucha. Rozuteká sa, ale v panike zlým smerom a tak je na ulici preplnenej ľuďmi.

Tam vystrelí dvakrát, aby mu ľudia ušli z cesty a vbehne do blízkej kaviarne, kde sa ukryje na záchode a chce si streliť do úst, ale neodhodlá sa a tak odhodí revolver a otvorí dvere. Múr zobrazil výnimočných jedincov, ktorí sa uzatvárajú do seba. Pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie, ale aj protestu proti morálke spoločnosti stavajú „múr“ medzi sebou a okolitým svetom. Vo všetkých poviedkach medzi ľuďmi alebo okolo nich stojí múr, niekedy hmotný múr z tehál a malty (napr. väzenie: Múr/ múry izby, v ktorej sa izoluje mladá žena so svojím manželom- duševne chorým človekom: Izba) alebo pomyselný, neviditeľný múr (pretrhané vzťahy vydatej dcéry a rodičov: Izba).
V prečítaných poviedkach sa na konci celý dej nečakane zvrtne a prekvapí čitateľa.

-v mladosti písal fantastické poviedky → Bytie a ničota, Hnus a 5 poviedok Múr
-napísal drámy: -) Muchy
-) S vylúčeným verejnosti
-) Nepochovaní
-) Úctivá pobehlica
-) Špinavé ruky
-) Diabol a pánboh
-) Nekrassov
-) 4 zväzky Situácie
-reportáž o Kube „Uragán nad cukrom“
-monografia o Flaubertovi „Idiot rodiny“
-v nedokončenej tetralógii „Cesty k slobode“ (skladá sa z častí Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši, Posledná šanca) vystupoval proti vojne i proti rasovej diskriminácii.