Proces: Najznámejší román Franza Kafku je literárne brilantne sformulovanou otázkou ľudského bytia. V tomto diele je mnoho autobiografických prvkov.

Dej sa začína v dome pani Grobovej kde si bankový prokurista Jozef K. prenajímal izbu. Jej kuchárka Anna, nosievala každé ráno okolo ôsmej pánovi K. raňajky. V jedno ráno Anna neprišla, namiesto nej ho prekvapia dvaja neznámi muži. Zatknú ho a oznámia, že sa proti nemu začal súdny proces.

„Ktosi zrejme musel Jozefa K. ohovoriť, lebo ho jedného dňa zatkli, hoci sa nedopustil ničoho zlého.“

Napriek tomu sa môže voľne pohybovať po meste. V jednu nedeľu sa má K. dostaviť na prvý výsluch. Toto vyšetrovanie mu pripadalo na nízkej úrovni a nezmyselné. Kritizuje celú organizáciu, žije predsa v právnom štáte a je nevinný.

„Je nepochybné, že za všetkými prejavmi tohto súdu, teda v mojom prípade za zatknutím a dnešným vyšetrovaním, je nejaká veľká organizácia. Organizácia, ktorá zamestnáva nielen skorumpovaných strážnikov, pochabých dozorcov a vyšetrujúcich sudcov, ktorí sú v najlepšom prípade skromní, ale okrem toho táto organizácia rozhodne udržiava sudcovský zbor vyššieho stupňa s nesmiernym množstvom nevyhnutných skupín sluhov, pisárov, žandárov a iných pomocných síl, dokonca možno aj katov, nebojím sa povedať toto slovo.
A aký má zmysel takáto veľká organizácia, vážení páni? Je v tom, že sa zatýkajú nevinné osoby a že sa proti ním vedie nezmyselné a väčšinou - ako v mojom prípade - nezmyselné súdne konanie. “

Ďalšie predvolanie neprichádza a tak si K. myslí, že má prísť na ďalšie pojednávanie v tom istom čase, príde teda, no žiadne pojednávanie sa nekoná, stretne len ženu súdneho sluhu, ktorá mu chce pomôcť, no viac sa v diele nespomína.
O procese sa dozvedá aj K-ov strýko Albert K., ktorý mu chce tiež pomôcť, zoznámi ho teda s advokátom, svojím priateľom, o ktorom sa hovorí, že je v svojom obore jedným z najlepších.

V jeden deň mu továrnik, klient banky, odporučí maliara Titorelliho, ktorý má styky so súdom, pretože maľuje sudcov. Ten mu sľúbi pomoc. K. sa spolieha na maliarovu pomoc, tá však nikdy neprišla.

„Zabudol som sa vás spýtať predovšetkým na to, aký druh oslobodenia si želáte. Sú na to tri možnosti, totiž skutočné oslobodenie spod obžaloby, zdanlivé oslobodenie a prieťah procesu. Skutočné oslobodenie spod žaloby je pochopiteľne najlepšie, lenže na takýto spôsob riešenia nemám ani najmenší vplyv. Podľa mojej mienky niet vôbec takého jednotlivca, ktorý by mal vplyv na skutočné oslobodenie.“

K stále na svoj proces myslí viac, má s nim starosti, na začiatku ho totiž bral na ľahkú váhu, pretože si bol istý, že je to len nejaký omyl, ani na to nemyslel, teraz však nestíha prácu, pretože sa mu venuje..
K. už nedôveruje ani svojmu advokátovi, ktorý nedostatočne obieha pracovníkov, a preto sa ho rozhodne prepustiť, čo bolo v tej dobe neslýchané. Keď mu to prišiel povedať, bol tam aj istý pán Block, ktorý bol tiež obžalovaný a ktorého proces trval už 5 rokov.

Záznam z jeho rozhovoru s advokátom:
Advokát hovorí: „Na to sudca povedal: Block je len prefíkaný, nazbieral veľa skúseností a vie proces preťahovať. Ale jeho nevedomosť je väčšia ako jeho prefíkanosť. Čo by asi povedal, keby vedel, že jeho proces sa ešte vôbec nezačal...“


V podvečer jeho tridsiatych prvých narodenín (čiže dej sa odohráva rok) prišli po neho dvaja muži. Vzali ho a smerujúc mimo mesta prišli ku kameňolomu. Posadia K. na zem a podávajú si nad jeho hlavou nôž. Jeden z katov ho chytil za krk a a druhý mu vrazil nôž rovno do srdca. K. zomiera v nevedomí, prečo bol takto potrestaný a za čo.

„Jeden z pánov položil K.-ovi ruky na hrtan, zatiaľ čo mu ten druhý vrazil hlboko do srdca nôž a dva razy ho tam obrátil. K. vyhasínajúcim zrakom ešte videl, ako páni s lícami navzájom k sebe pritisnutými blízko pred jeho tvárou pozorujú, ako to dopadne. „Ako pes“ povedal a bolo to, akoby ho tá hanba mala prežiť.“

V tomto diele nehľadajte odpoveď, žiadnu nenájdete.