Franz Kafka - krátky životopis a Proces

Franz Kafka

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny, po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 - 1922 ako úradník v poisťovníctve. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník dosiahol hodnosť vrchného tajomníka. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomito vykonával. Po prepuknutí pľúcnej choroby v roku 1917 sedem rokov márne s chorobou zápasil. Posledné roky svojho života strávil väčšinou v zotavovacích a liečebných ústavoch v Čechách a v zahraničí. Ani v týchto rokoch neúprosného zápasu s chorobou neprestával písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúce aj najjednoduchšie veci života, choroba a pociťovaná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu. Ku svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba malú jej časť, zväčša pod nátlakom, uvoľnil na knižné vydanie (Rozjímanie, Premena, Ortieľ, cyklus Vidiecky lekár, V trestaneckej kolónii, cyklus Hladujúci umelec). Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí (romány Amerika, Proces a Zámok, viac ako 30 poviedok a desiatky fragmentov) Denníky z rokov 1909 - 1923 a cykly korešpondencie Felícii, Milene, Ottle a rodine z rokov 1922 - 1924 vyšli vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod, poslúchnutím vyššieho mravného príkazu nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil. Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov so snovosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po 2. svetovej vojne.


Tvorba Franza Kafku

Literárna tvorba obsahuje kratšie poviedkové prózy, z toho množstva fragmentov, tri nedokončené romány, denníky a korešpondenciu. Väčšia časť jeho rukopisnej pozostalosti sa zachovala v rodine a až po jeho smrti odovzdaná Maxovi Brodovi. Časť rukopisov mal Brod u seba už skôr, ale pribudli k nim texty, ktoré mu po Kafkovej smrti odovzdala Milena Jesenská. V majetku rodiny tak ostali Kafkove listy adresované členom rodiny. Mimo Brodov dosah ostali listy adresované Felícii Bauerovej. Päť rokov pred svojou smrťou v Spojených štátoch ich dala k dispozícii newyorskému Schockenovmu vydateľstvu. Práve tak Brod nedisponoval rukopismi z Kafkových mladších rokov, ktoré ostali po Dore Diamantovej. Tie v roku 1933 zabavilo gestapo a dones sú stratené. Keď Brod roku 1939 utekal z Prahy pred nacistami, odviezol väčšinu Kafkovej rukopisnej pozostalosti do Palestíny. V Prahe ostali v rodinnom majetku, okrem listov rodine aj rukopis Listu otcovi a Proměny, u príbuzných Willyho Haasa Listy Milene, ktoré Milena Jesenská Haasovi zverila v roku 1939. Počas Kafkovho života vyšla knižne iba menšia časť jeho tvorby. Brod musel v mnohých prípadoch s Kafkom o vydanie zápasiť. Úplnú spokojnosť s dielom dal Kafka najavo málokedy, napr. pri Ortieli. Výhradu mal aj k prózam, ako je Premena, ktorých hodnotu uznala svetová literárna kritika už v chvíli ich prvého vydania.


Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20. storočia nový literárny smer - existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka, ľudskou osobnosťou ako takou v buržoáznej spoločnosti. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla).
Proces: Najznámejší román Franza Kafku je literárne brilantne sformulovanou otázkou ľudského bytia. V tomto diele je mnoho autobiografických prvkov.

Dej sa začína v dome pani Grobovej kde si bankový prokurista Jozef K. prenajímal izbu. Jej kuchárka Anna, nosievala každé ráno okolo ôsmej pánovi K. raňajky. V jedno ráno Anna neprišla, namiesto nej ho prekvapia dvaja neznámi muži. Zatknú ho a oznámia, že sa proti nemu začal súdny proces.

„Ktosi zrejme musel Jozefa K. ohovoriť, lebo ho jedného dňa zatkli, hoci sa nedopustil ničoho zlého.“

Napriek tomu sa môže voľne pohybovať po meste. V jednu nedeľu sa má K. dostaviť na prvý výsluch. Toto vyšetrovanie mu pripadalo na nízkej úrovni a nezmyselné. Kritizuje celú organizáciu, žije predsa v právnom štáte a je nevinný.

„Je nepochybné, že za všetkými prejavmi tohto súdu, teda v mojom prípade za zatknutím a dnešným vyšetrovaním, je nejaká veľká organizácia. Organizácia, ktorá zamestnáva nielen skorumpovaných strážnikov, pochabých dozorcov a vyšetrujúcich sudcov, ktorí sú v najlepšom prípade skromní, ale okrem toho táto organizácia rozhodne udržiava sudcovský zbor vyššieho stupňa s nesmiernym množstvom nevyhnutných skupín sluhov, pisárov, žandárov a iných pomocných síl, dokonca možno aj katov, nebojím sa povedať toto slovo.
A aký má zmysel takáto veľká organizácia, vážení páni? Je v tom, že sa zatýkajú nevinné osoby a že sa proti ním vedie nezmyselné a väčšinou - ako v mojom prípade - nezmyselné súdne konanie. “

Ďalšie predvolanie neprichádza a tak si K. myslí, že má prísť na ďalšie pojednávanie v tom istom čase, príde teda, no žiadne pojednávanie sa nekoná, stretne len ženu súdneho sluhu, ktorá mu chce pomôcť, no viac sa v diele nespomína.
O procese sa dozvedá aj K-ov strýko Albert K., ktorý mu chce tiež pomôcť, zoznámi ho teda s advokátom, svojím priateľom, o ktorom sa hovorí, že je v svojom obore jedným z najlepších.

V jeden deň mu továrnik, klient banky, odporučí maliara Titorelliho, ktorý má styky so súdom, pretože maľuje sudcov. Ten mu sľúbi pomoc. K. sa spolieha na maliarovu pomoc, tá však nikdy neprišla.

„Zabudol som sa vás spýtať predovšetkým na to, aký druh oslobodenia si želáte. Sú na to tri možnosti, totiž skutočné oslobodenie spod obžaloby, zdanlivé oslobodenie a prieťah procesu. Skutočné oslobodenie spod žaloby je pochopiteľne najlepšie, lenže na takýto spôsob riešenia nemám ani najmenší vplyv. Podľa mojej mienky niet vôbec takého jednotlivca, ktorý by mal vplyv na skutočné oslobodenie.“

K stále na svoj proces myslí viac, má s nim starosti, na začiatku ho totiž bral na ľahkú váhu, pretože si bol istý, že je to len nejaký omyl, ani na to nemyslel, teraz však nestíha prácu, pretože sa mu venuje..
K. už nedôveruje ani svojmu advokátovi, ktorý nedostatočne obieha pracovníkov, a preto sa ho rozhodne prepustiť, čo bolo v tej dobe neslýchané. Keď mu to prišiel povedať, bol tam aj istý pán Block, ktorý bol tiež obžalovaný a ktorého proces trval už 5 rokov.

Záznam z jeho rozhovoru s advokátom:
Advokát hovorí: „Na to sudca povedal: Block je len prefíkaný, nazbieral veľa skúseností a vie proces preťahovať. Ale jeho nevedomosť je väčšia ako jeho prefíkanosť. Čo by asi povedal, keby vedel, že jeho proces sa ešte vôbec nezačal...“


V podvečer jeho tridsiatych prvých narodenín (čiže dej sa odohráva rok) prišli po neho dvaja muži. Vzali ho a smerujúc mimo mesta prišli ku kameňolomu. Posadia K. na zem a podávajú si nad jeho hlavou nôž. Jeden z katov ho chytil za krk a a druhý mu vrazil nôž rovno do srdca. K. zomiera v nevedomí, prečo bol takto potrestaný a za čo.

„Jeden z pánov položil K.-ovi ruky na hrtan, zatiaľ čo mu ten druhý vrazil hlboko do srdca nôž a dva razy ho tam obrátil. K. vyhasínajúcim zrakom ešte videl, ako páni s lícami navzájom k sebe pritisnutými blízko pred jeho tvárou pozorujú, ako to dopadne. „Ako pes“ povedal a bolo to, akoby ho tá hanba mala prežiť.“

V tomto diele nehľadajte odpoveď, žiadnu nenájdete.