referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuš
Pondelok, 27. januára 2020
Franz Kafka - krátky životopis a Proces
Dátum pridania: 25.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Richard Chmelár
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 657
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 50s
Pomalé čítanie: 11m 45s
 
Franz Kafka

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny, po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 - 1922 ako úradník v poisťovníctve. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník dosiahol hodnosť vrchného tajomníka. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomito vykonával. Po prepuknutí pľúcnej choroby v roku 1917 sedem rokov márne s chorobou zápasil. Posledné roky svojho života strávil väčšinou v zotavovacích a liečebných ústavoch v Čechách a v zahraničí. Ani v týchto rokoch neúprosného zápasu s chorobou neprestával písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúce aj najjednoduchšie veci života, choroba a pociťovaná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu. Ku svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba malú jej časť, zväčša pod nátlakom, uvoľnil na knižné vydanie (Rozjímanie, Premena, Ortieľ, cyklus Vidiecky lekár, V trestaneckej kolónii, cyklus Hladujúci umelec). Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí (romány Amerika, Proces a Zámok, viac ako 30 poviedok a desiatky fragmentov) Denníky z rokov 1909 - 1923 a cykly korešpondencie Felícii, Milene, Ottle a rodine z rokov 1922 - 1924 vyšli vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod, poslúchnutím vyššieho mravného príkazu nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil. Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov so snovosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po 2. svetovej vojne.


Tvorba Franza Kafku

Literárna tvorba obsahuje kratšie poviedkové prózy, z toho množstva fragmentov, tri nedokončené romány, denníky a korešpondenciu. Väčšia časť jeho rukopisnej pozostalosti sa zachovala v rodine a až po jeho smrti odovzdaná Maxovi Brodovi. Časť rukopisov mal Brod u seba už skôr, ale pribudli k nim texty, ktoré mu po Kafkovej smrti odovzdala Milena Jesenská. V majetku rodiny tak ostali Kafkove listy adresované členom rodiny. Mimo Brodov dosah ostali listy adresované Felícii Bauerovej. Päť rokov pred svojou smrťou v Spojených štátoch ich dala k dispozícii newyorskému Schockenovmu vydateľstvu. Práve tak Brod nedisponoval rukopismi z Kafkových mladších rokov, ktoré ostali po Dore Diamantovej. Tie v roku 1933 zabavilo gestapo a dones sú stratené. Keď Brod roku 1939 utekal z Prahy pred nacistami, odviezol väčšinu Kafkovej rukopisnej pozostalosti do Palestíny. V Prahe ostali v rodinnom majetku, okrem listov rodine aj rukopis Listu otcovi a Proměny, u príbuzných Willyho Haasa Listy Milene, ktoré Milena Jesenská Haasovi zverila v roku 1939. Počas Kafkovho života vyšla knižne iba menšia časť jeho tvorby. Brod musel v mnohých prípadoch s Kafkom o vydanie zápasiť. Úplnú spokojnosť s dielom dal Kafka najavo málokedy, napr. pri Ortieli. Výhradu mal aj k prózam, ako je Premena, ktorých hodnotu uznala svetová literárna kritika už v chvíli ich prvého vydania.


Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20. storočia nový literárny smer - existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka, ľudskou osobnosťou ako takou v buržoáznej spoločnosti. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla).
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.