Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války

Žáner: vojnový román, ktorý podáva satirický obraz rozkladajúcej sa rakúsko-uhorskej administratívy od ministerstva až po žandársku stanicu.

Kompozícia: 1.diel: V zázemí- odohráva sa v Prahe a Českých Budějoviciach.
2.diel: Na frontě – odohráva sa vo vlaku a v uhorských mestách, ktorými
regiment prechádza.
3.diel: Slávny výprask: Odohráva sa na ceste z Budapešti do Haliča
4.diel: Pokračování slavného výprasku: odohráva sa v Haliči a dej končí pred prekročením horských hraníc.

Prostredie: Od Švejkovej domácnosti cez nemocnicu, blázinec, väzenie, verejný dom, byty dôstojníkov, krčmy, vlaky.

Postavy: román je zaľudnený množstvom postáv.
JOZEF ŠVEJK: 50-ročný muž, slobodný, úradne vyhlásený za blázna. Živí sa predajom „čistokrvných“ psov, ktoré ukradne alebo vie, že sú kradnuté. Trpí lámkou. Je to neustály prúd príhod, príkladov, pri každej príležitosti si spomína, že niečo takéto sa už stalo tomu a tomu. Nekritizuje, nemoralizuje, nemieša sa do života iného.
Feldkurát KATZ: katolícky poľný kňaz, ktorý nebral vážne ani svoj úrad ani kňazské povolanie. Bol najväčší pijak a kartár v celej posádke.
Nadporučík LUKÁŠ: druhý pán vojenského sluhu Švejka. Typický dôstojník rakúskej monarchie. Celý život nič nerobil, len behal za cudzími ženami a zháňal radovánky. Ako veliteľ bol k vojakom dobrý, nikdy nehovoril hrubo jeho reč bola vyberaná.
Poručík DUB: Dôstojník, ktorý je pri vojsku, lebo chce urobiť kariéru. Zlomyseľný, zlostný, preháňa vojakov, ktorých považuje za žiakov, lebo bol pôvodom učiteľ češtiny.

Dej:
Jednoliata dejová línia románu neexistuje, je to súbor relatívne alebo úplne samostatných príbehov alebo obrazov, ktoré spája Švejk.
1.diel: Pani Mullerová prichádza za Švejkom so správou že zabili vojvodu Ferdinanda. Švejk zájde do hostinca u Kalicha, kde už sedí tajný Bretschneider a márne sa snažil nadviazať politický rozhovor s hostinským Palivcom. Hostinský si dáva pozor na každé slovo. A tak sa pán tajný musel uspokojiť s tou replikou na možnosť vzniku vojny, zato Švejk spolupracoval. O chvíľu si tajný odvádzal Palivca za buričské reči o cisárovi a Švejka. Ocíta sa pred odbornou komisiou, ktorá sa skladá zo samých lekárov, ktorí majú potvrdiť alebo vyvrátiť úradne potvrdenie BLBA. O svojom vrodenom kretenizme ich presvedčil hlavne výkrikmi. A5 žije cisár František Josef I. Vyhodili ho z blázinca, hoci sa tam cítil veľmi dobre a ocitol sa opäť na policajnom komisárstve odkiaľ ho pustili domov. Dostáva povolávací lístok a odchádza na front. Keď ho tlačila pani Mullerová na vozíku sprevádzal ho zástup nadšených divákov, dokonca o tom písali i noviny. Páni na obvodnej komisii nechceli veriť že trpí reumatizmom a tak sa ocitol medzi simulantmi. Mali vyskúšaný recept na každú nemoc. Hlad, klystír, lízanie chinínu..... Dostal sa do garzióny, kde si odpykávali vojaci trest a tu sa spoznal s Katzom. Raz sa rozplakal pri jeho kázni a tak si ho vzal ako svojho sluhu. Švejk sa o svojho pána staral, miništroval. Hoci mu u neho bolo veľmi dobre musel zmeniť, lebo ho prehral v kartách s Lukášom. Švejk berie poctivo aj túto novú službu. Pán nadporučík má taký úspech u žien, že jedna ujde od svojho manžela a ubytuje sa u neho doma. Lukáš má veľkú záľubu v zvieratách a tak mu Švejk zoženie psa, aký samu páči ale je kradnutý a za trest pôjdu na ruský front, pretože to bol pes Lukášovho nadporučíka.

2.diel:
Po omylnom zatiahnutí brzdy ho čakalo vyšetrovanie, pre ktoré nestihol vlak a tak sa vydal pešo, ale presne opačným smerom. A tak ho malo miestne žandárstvo za ruského špióna. Nakoniec sa všetko vysvetlilo a Švejk sa vlakom dostal do Budějovíc. Musí si porušenie disciplíny odsedieť vo vojenskom väzení. Pluk sa sťahoval do Mostu nad Litavou, kde Švejk vyprovokoval medzinárodnú roztržku. Švejk preberá telegram o presune na front.

3.diel:
Vojaci vyrážajú na front. V Budapešti sa dozvedeli, že taliansky kráľ sa pridal k mocnostiam a vypovedal vojnu Rakúsku. Vlak putuje smerom na Laborec cez hranice s Haličom. Švejk si kráti dlhé chvíle rozhovormi s Marekom, kt. väčšiu časť prežil v base. Pán Lukáš dostal chuť na koňak a tak mu ju išiel kúpiť, ale stretol Duba a tak ju celu vypil aby nepoškvrnil meno Lukáša. Dub zakázal návštevy nevestincov. Pretože sa sám v takom jednom raz zabudol a išiel pre neho Švejk. Nevedia sa dohodnúť na správnom smere cesty ,a preto sa Švejk oddelí od skupiny a ide vlastnou cestou. Pri jazere vyplašil kúpajúceho sa ruského vojaka a je zatknutý maďarskou patrolou.

4.diel:
Švejk sa ocitol v zajateckom tábore. Bol jediný ktorý rozumel po nemecky. Hrozila mu poprava obesením ako vlastizradcovi. Nakoniec prišiel telegram, v ktorom oznamovali, že sa z 11. pochodovej roty stratil Švejk. Musel sa so svojimi vydať do Klimontowa. V ten deň práve dôstojníci zorganizovali zabíjačkové hody. Ku kompánií sa pridal aj nadporučík Dub. Posledné slová románu vyslovil poručík DUB:
„ Patriotizmus, vernosť k povinnosti, sebaprekonavanie, to sú pravé zbrane vo vojne! Pripomínam si to práve dnes, keď naše vojská v nedávnej dobe prekročili hranice.