O hre:
Mizantrop (gréc. misó, misien - nenávidim; anthropos - človek). Podoba človeka, ktorá nenávidí ľudí a stráni sa ich je v zobrazená v Alcestovi, ktorý sa síce ľudí stráni, ale jeho nenávisť je namierená na vypočítavosť miestnej šľachty.
Mizantrop je spolu S Tratuffom vrcholom Moilérovej tvorby. Mizantrop je autorovo filozofické aj estetické krédo.
Zachováva jednotu času (odohrá sa do 24 hodín) , miesta (Celiménin byt), deja
Písaná ako komédia, no dodnes sa vedú polemické reči, či nie je písaná ako tragédia.

Osoby:
Alcest – Celiménin ctiteľ,
Flint – Alcestov priateľ,
Oront – Celiménin ctiteľ,
Celiména,
Eliana – Celiménina sesternica,
Arsinoé – Celiménina priateľka,
Akast – markíz,
Klitander – markíz,
Bask – Celiménin sluha,
Gardista – francuzskeho maršalstva,
Poleno – Alcestov sluha

Dej:
1.dejstvo
Alcest a Flint sa rozprávajú, vedú dlhý rozhovor, Alcest je pohoršený nad ľuďmi okolo seba, ktorí pravdou ani nedýchajú, vzájomne sa potľapkávajú po pleci, no za chrbtom si o dotyčnom myslia iné. Flint sa čuduje, čo to Alcesta napadá - hovoriť ľuďom pravdu o ich povahe. „Čo vidím, zrak mi trýzni v nejednej už chvíli šľachta i mešťania len žlč mi rozbúrili, hlboký žiaľ ma chytá, smútim rok čo rok, keď pozorujem ľudí a ich úpadok... Dočerta, toľká faloš náramne ma žerie, keď vidím, že má všade otvorené dvere...“ Alcest je zaľúbený do Celimény, tá však pre svoj pôvab a krásu má kopec nápadníkov, starých aj mladých. ALcestove city sú čisté tak ako úmysly. Prichádza Oront, tiež jeden nápadník a chce prečítať svoj sonet. Je otrasný, čo mu Alcest aj do očí povie, no Flint vychvaľuje. Oront urazený, načertený odíde.

2.dejstvo
Alcest povie Cilemíne že ju má rád, ale zároveň ju zkritizuje za hárem obdivovateľov: „A kto mi zaručí, že takto pôvabne to isté nevravíte iným iba mne?“ Prichádza markíz Akast, Alcest takéto návštevy nemôže strpieť, ale ostáva. Ohlási sa aj markíz Klitander. Markízi ohovárajú, Alcest sa znechucuje: „Len ďalej, smelo, ostro, vzácni priatelia: každému, kto tu nie je, dajte do tela! No keby niekto z nich sem prišiel, okamžite s radostným prekvapením k nemu pobežíte...“ Spoločnosť odchádza do galérie, prichádza však za Alcestom Gardista, že si ho predvolávajú maršali. Flinta hneď napadne, že v tom bude Orton a jeho nevydarená báseň.

3.dejstvo
Akast a Klitander sa rozprávajú o Celiméne. Akastovi je jasné, že ho nechce. Klitander mu navrhne, že ak jedného bude Celiména chcieť, druhý, nech sa vzdiali. K Celiméne prichádza na návštevu sesternica Arsinoé. Ohovorí ju, keď ešte ani pri dverách nie je, no vzápätí ako vôjde sa jej líška. Arsinoé ju však pozná, nuž sa ostro porozprávajú. Celiména sa neurazí, nevyháňa ju, lebo v tom vôjde Alcest, Celiména sa vyhovorí, že musí písať list. Arisoné vybíja ALcestovi Celiménu z hlavy „Zaslúžite si viac než rozmar kokety, veď ona nesiaha vám ani po päty... Áno, sme priateľky, no vyhlasujem znova, že je vás nehodná. Jej láska – to sú iba slová...“ Alcast vie o jej zlých vlastnostiach, no žiada si hmatateľný dôkaz. Arisoné ho zavolá do bytu...

4.dejstvo
Elianta a Flint sa rozprávajú, veľmi sa zblížia, uvažujú o horúckosti lásky. Alcest sa vracia z bytu Arisioné nadmieru nešťastný. Arisoné mu dala Celiménin list adresovaný Orontovi, kde je plno urážok na jAlcestovu osobu. Príde Celiména a Alcest s ňou ostáva sám. Vytýka jej list v ktorom je veľa urážok tak ako na jeho adresu ako aj na adresu ostatných „nápadníkov“. Alcest je nešťastný, Celiména hrá formu. V tom príde poplašený sluha Poleno a silí pána na únik, vraj chcú Alcesta zatknúť.

5.dejstvo
Alcest sa rozhodol ujsť. Niekto šíri o Alcestovi nezmysly, že je aotorom zakázanej knihy. „Ešte aj Oront prispel k rozmnoženiu hlasov a šíri klebetu, čo zjavne smrdí basou. Žiaľ tomu mamľasovi verí kráľ! Prečo som mu len čistú pravdu povedal, keď nevolaný prišiel za mnou temer plačky a prinútil ma čítať jeho rýmovačky!“ Prichádza Oront, dobiedza do Celimény nech sa už rozhodne medzi ním a Alcestom. Všetci prichádzajú (sesternica, priateľka), markízi chcú tiež vedieť pravdu. Obaja dostali list, Arant s nežnými slovami na seba a hanu na Klitandera a naopak. Vzájomne si všetci pred všetkými čítajú listy. Oront to vzdá prvý, odchádza, potom aj markízi. Alcest sa však nevzdáva, verí, že Celiména je schopná čistého citu, tak jej dáva ponuku. KA ho naozaj ľúbi, nech s ním odíde za hranice na vidiek. Rozmaznaná Celiména odmieta, Elianta a Flint si vyzná lásku a Alcest zdrhne na kraj sveta. Hru zakončuje Flintova výzva: „Poďme aj my za ním, kým sa niečo nestane, a prekazme mu jeho chmúrne želanie.“