V Egypťanke Nitokris Lenčo len zdanlivo napísal historický román. Podobral sa vykresliť osud prostej egyptskej ženy, matky troch synov, po ktorej neostala v histórií nijaká stopa. Osud neznámej ženy stavia autor ako protiklad k životu faraónov a bohatých Egypťanov, ktorí ostali žiť vďaka nápisom na pomníkoch. Záznam o nej má ju znovu prinavrátiť k životu, má byť jej pomníkom. Príbeh Nitokris má byť súčastne príbehom jej troch synov, ktorých osudy tvoria os Lenčovho románu.
V meste Kemel zomrela stará pomätená žena, keďže nemala nikoho zašili ju do kože a odniesli na púšť. Volala sa Nitokris. Matka jej zomrela krátko po jej narodení. Žila s otcom obuvníkom a chodila predávať sandále. Tu sa zoznámila s pekárom Ptahorom, zaľúbila sa doňho a neskôr sa zaň i vydala. Narodili sa jej 3 synovia: Antef, Nehsi, Ranuzer. Egypťankin muž odišiel na vojnovú výpravu a už sa nevrátil. Nitokris ho stále čakala. Deti jej postupne vyráslti. Antef navštevoval pisársku školu, stal sa pisárom a neskôr vyberačom daní. Jeho povolanie sa mu nepáčilo, nepáčilo sa mu trestanie ľudí, ktorí nemohli zaplatiť dane. So svojim svedomím sa nemohol dlho vyrovnať. Napokon urazil kňaza - hodil mu do tváre plácu za svoju nečistú robotu a odišiel. Keďže mu hrozil súd a trest pripojil sa k parašitom, ktorí v "meste mŕtvych" pripravovali a balzamovali telá mŕtvych na pohreb. Kto sa k nim raz pridal, už sa nikdy nemohol vrátiť medzi ostatných ľudí. Prostredný syn Nehsi sa vyučil sochárskemu remeslu. Práca na obyčajných sochách mu nevyhovovala pretože jeho tajným snom bolo dokončiť sfingu, ktorú videl na svojej ceste. Týmto snom bol čoraz viac posadnutý a na nič iné už nemyslel. Raz ho privalil kameň a ťažko ho zranil. Matku, ktorá ho opatrovala vôbec nevnímal. Vo svojej predstave pracoval na sfinge. Keď ju dokončil, zomrel. Najmladší Ranurez vyštudoval dôstojnícku školu a odišiel k svojej novej posádke, aby jej velil a chránil hranice krajiny. Pri jednej bitke bol ťažko ranený a zahynul. Nitokris žila už len z milosrdenstva iných, z toho, čo jej kto dal. Vo svojich spomienkach sa stále vracala k svojim synom, bola čoraz biednejšia, chorľavejšia a pomätenejšia. Napokon zomrela.
"A tak sa stalo, že Nitokris bude žiť ďalej a všetci, čo sa dozvedia o jej osude, budú jej prinášať najposvätnejšiu obeť, obeť porozumenia. Ostane Nitokris? Bičujem sa otázkou, ktorá je zmyslom môjeho rozprávania.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie