Autor: Karel Jaromír Erben
Dielo: Kytice
Útvar: Báseň
Stavba: 13 lyrickoepických skladieb

KYTICE:
Úvodná báseň o prvopočiatku Materinnej Dúšky, v ktorej podobe sa zosnulá matka vracia na svet, aby mali jej siroty pamiatku.

„Poznaly dítky matičku po dechu,
poznaly ji a plesaly
a prostý kvítek, v němž majíc útěchu,
mateří – douškou nazvaly.“

POKLAD:
Balada rozpráva o vdove a jej dieťati. Na Veľký piatok išla vdova s dieťaťom do kostola, ale po ceste uvidela otvorenú skalu. Vošla dnu a zbadala obrovské bohatstvo. Položila dieťa na zem a nabrala si plnú náruč zlata, dieťa nechala v jaskyni a poklad odnáša domov. Vracia sa a berie si ďalšie zlato, dieťati dá niekoľko peniažkov na hranie a znova poklad odnáša domov. Cestou do svojej chudobnej chatrče sníva o bohatstve a opovrhuje chudobou, ale v tom sa všetko jej bohatstvo premení na kamene a hlinu. Žena sa zľakne, spomenie si na svoje dieťa a uteká späť po neho. Keď však príde na miesto, zistí, že skala sa už zavrela a jej dieťa ostalo vo vnútri. Celý nasledujúci rok matka plače za svojím synčekom, modlí sa a prosí Boha o zľutovanie. Nasledujúci rok na Veľký piatok sa matka vyberie k tej skale, ktorá je znova otvorená. Už ju vôbec nezaujíma zlato, len hľadá svojho syna. Dieťa je v poriadku a matka si ho berie a uteká preč. V chatrči si potom všimne, že dieťa má stále v ruke peniažky, ktoré mu pred rokom dala na hranie.

A znovu se žena děsí,
úzkost hrozná ji uchvátí:
„Ach, kdo mně mé dítě vrátí!
Ach, mé dítě, kde jsi, kde jsi ?!“

SVATEBNÍ KOŠILE:
Báseň je o tom, ako milá čaká svojho milého, ktorý je však už mŕtvy. Ona o tom nevie a prosí Pannu Máriu, aby jej ho vrátila a ak nesplní jej prosby, tak žiada, aby ukončila jej život. V tom sa však ozve klopanie na okno v izbietke. Milá otvorí okno a uvidí svojho milého. Ten ju žiada, aby šla s ním. On ju vedie k cintorínu a po ceste ju žiada, aby odhodila všetky znaky jej viery (ruženec, krížik, modlitebnú knižku). Keď dojdú na cintorín dievča už má strach, pochopí, čo sa deje a schováva sa v márnici a len viera v Boha a modlitby ju zachránia.

Dobře ses, panno, radila,
na Boha že jsi myslila a druha zlého odbyla !
Bys byla jinak jednala,
zle by si byla skonala,
tvé tělo bílé, spanilé,
bylo by co ty košile !

POLEDNICE:
Je poludnie. Dieťa nechce svoju matku počúvať, tá sa nazlostí a privolá na dieťa polednici. Ibaže divá žena naozaj príde. Matka sa preľakne, snaží sa svoje dieťa uchrániť, lenže pri tom, ako ho veľmi stíska, dieťa udusí.

„Dej sem dítě!“ – „Kriste pane,
odpusť hříchy hříšnici !“
Div, že smrt ji neovane,
ejhle tuť – polednici!

VODNÍK:
Vodníkovi sa podarilo chytiť mladé dievča, ktoré neposlúchlo svoju matku a išlo k jazeru. Dievča žije s vodníkom v jeho ríši. Ľúbi ho, dokonca spolu majú dieťa, ale po čase sa dievčati začne cnieť po matke. Prosí svojho muža, aby ju za ňou pustil, ale on jej to nechce dovolit. Napokon privolí, ale s podmienkou, že sa musí do večera vrátiť. Lenže matka svoju dcéru nechce znova stratiť a tak ju späť za vodníkom nepustí. Vodník sa na svoju ženu nahnevá a pomstí sa tak, že zabije jej dieťa.

Dvě věci tu v krvi leží,
mráz po těle hrůzou běží,
dětská hlava bez tělíčka
a tělíčko bez hlavy.