Ten mu vysvetľuje, že sa nemá vzdávať a strácať svoje ideály:
· „Zistíš, že nie si prvý, v kom ľudské konanie vyvoláva zmätok, hrôzu, ba hnus. V nijakom prípade nie si v tom sám, a toto vedomie ťa vzruší a povzbudí.“
Na druhej strane mu hovorí, že vzdelanie nie je snobský výmysel pre blbých:
· „Nechcem ti nahovárať, že len vzdelanci a učenci môžu dať svetu niečo hodnotné. Nie je to tak. Ale tvrdím, že vzdelanci a učenci, ak majú navyše aj talent a tvorivú iskru, čo sa nanešťastie stáva zriedka, zanechávajú po sebe neporovnateľne hodnotnejšie záznamy ako ľudia, ktorí majú iba talent a tvorivú iskru. Vyjadrujú sa spravidla oveľa jasnejšie a vedia obyčajne vášnivo ísť za svojou myšlienkou až do konca.“
Potom, ako Holden ujde od profesora, ktorý sa ho, možno, dotýkal viac, ako je normálne, rozhodne sa navždy odísť a kúpiť si chatu ďaleko v horách. Chce sa rozlúčiť so sestrou, tak jej pošle lístok. V škole na stene nájde napísané J….ťa. · Skoro som dostal infarkt. Predstavil som si, ako to uvidí Pheobe a ostatné decká a ako budú hádať, čo to znemená, a ako im potom nejaká skazený chalan vysvetlí, úplne prekrútené, čo to znamená a ako budú všetci o tom rozmýšľať a dokonca sa preto aj niekoľko dní trápiť. Bol by som toho hajzľa, čo to napísal, bez milosti zabil….
Sestra príde za ním s kufrom a chce ísť s ním. Vynadá jej, no o chvíľu sľúbi, že nikam nepôjde a vráti sa domov. Šli spolu do Zoo a Pheobe šla na kolotoč. · Odrazu som vám bol taký štastný, keď som videl, ako sa Pheobe na tom kolotoči krúti stále dokola a dokola. Skoro som sa od šťastia rozplakal, aby som vám pravdu povedal. Neviem prečo. Tuším len preto, že bola strašne pekná, ako sa tam v tom belasom kabátiku krútila stále dokola a dokola. Ľudia, ten pohľad stál za to. Škoda, že ste tam neboli. Holden sa vracia domov k rodine. Záver a názor:
Nie je možné mať rovnaký názor na hlavného hrdinu a tým je to ešte zaujímavejšie. Holden je veľmi rozpoltená osobnosť, nevie presne čo chce. Stále sa to mení až dospeje k bodu, keď rozmýšla nad smrťou.
Táto kniha nie je určená len pre mládež, ale aj pre všetkých - dospelých či rodičov. Pochopia, čo trápi mládež, ich vnútorné rozpoloženie, názory, ktoré nie sú ešte ucelené a navzájom sa bijú, tápanie nad zmyslom života a celej budúcnosti, či je vôbec zmysel žiť, učiť sa a pod. Takmer štyridsaťročná kniha Kto chytá v žite, vyznieva, akoby bola určená búriacim sa súčasníkom, ktorí pochybujú o zmysle života, zmysle vzdelania a zmysle všetkého. Mladým ľuďom, ktorí si myslia, že je tu všetko nenormálne.