Pri vypočúvaní sa vlastne dozvedel, že na tých letákoch boli dôvody, prečo nezvíťazí Nemecko. Kapituloval a povedal, že je komunista:
„Priznajte sa: Ste červený?“
„Nie som červený.“
Toľko ho prehováral, obmäkčoval, nakoniec mu ukázal matkyn zápis, že je odpadlík od cirkvi a komunista. Tomáš si povedal, keď to matka hovorí tak je. Tomáša prepustili z väzenia a šiel do lekárne, kde stretol Editu. Šiel k nej domov a zistil, že sa s Lašutom zobrali. Rozprával jej ako bolo vo väzení:
„Trápili ma, mlátitli.. Tam, to sú lotri, nehodno im do tváre napľuť. Edita, čosi mi chýba. Ruka alebo noha alebo čosi v hlave. Amputovali mi, vyoperovali všetky ilúzie, falošné predstavy....“
„Edita, myslím, že sme teraz roveň, pokiaľ ide o tú budúcnosť. Ale teraz by som nepovedal, že rovno hlavou vrážame do steny. Do steny rovno hlavou vrážajú iba slepí. Sú ľudia, čo vidia pred sebou aspoň cez tri-štyri steny, do tej steny vrážajú tvrdším nástrojom. Tých ľudí sú plné väznice a hádam ešte ich chodí trochu po slobode.“
Tomáš sa vrátil späť do Žiliny a už sa s ňou nikdy viac nestretol. Jeho strýko medzitým sa dal do podnikania a vlastnil obrovský hotel. Ostal tam bývať aj s matkou. Veľmi sa čudoval ako sa všetci zmenili, už to nebol jeho domov. Nepáčilo sa mu, že tam žili gardisti, veliteľ gardy, okresný veliteľ gardy a páni zo spoločností. Strýko ho obvinil:
„Rozvraciaš, niet v tebe pokory, Margitka má pravdu, z očí ti hľadí, že si neverec. Tvoja mať sa pre teba trápi. Vážení ľudia sú ti nič. Aj ja som ti už nič, veď sa priznaj. Ako si sem prišiel, hľadíš na mňa zvysoka. Ale je zle s tebou, Tomáš. Sám seba si nevážiš.Nosíš v sebe chorobu. Nadúvaš sa, nosiš v sebe zlosť. Si odľud. Hovorím, že je to už z teba iba zloba. Nič iného.“
Darina prijala k sebe ako opatrovateľku Paulinu Husáričku – Vieru Lyčkovú - manželku Pavla Lyčku. Menkina odišiel s ňou na faru, Viera ho varovala nech si dá pozor, pretože komunistov prenásledujú, nech si dá pozor. Pavol našiel svoju manželku a chodieva ju navštevovať na faru. V Meste ho stretol Menkina a videl, ako ho prenasledovali žandári a nastala veľká mrvenica. Pavla postrelili a spolu s Menkinom nastúpili rýchlo do auta. “Dnes-zajtra Nemci napadnú Sovietsky zväz. Už len Sovietsky zväz môžu napadnúť. Preto hromadne zavierajú komunistov.“
Pavol ho poprosil, aby odniesol nejaké papieriky Strieškovi v Martine. Zdržal sa tam dva dni. Po tie dva dni ho hľadali ako zradcu a komunistu a kedže nechcel ísť do väzenia, tak vstúpil do armády.