V románe dokázal pravdivo a umelecky stvárniť základné ľudské osudy - priteľstvo a lásku, ktorú vykreslil ako tú najnežnejšiu, obetavú a ušľachtilú. Je to román o živote, láske i umieraní. Popri hodnote solidarity, družnosti a kamarátsva poukazuje aj na hodnotu ssebaobetovania, ktorá nepotrebuje ani veľké ideály, aby sa stalo veľkým skutkom v krátkom živote človeka.

Charakteristika:
Roberta Lohkampa - patrí do generácie, ktorá citovo dozrievala v zákopoch. Skutočnosť, do ktorej sa vracia nie je však idylickým odpočinkom, ale bojom o existenciu. Jeho život bol prázdny, napĺňali ho len jeho dvaja frontivý priateľia a alkohol. Toto trvalo len do chvíle, keď spoznal Pat. Po tomto okamihu má jeho život zmysel - je ním Pat a láska k nej. Osud mu však nežičí, na vlastnej koži spoznáva fanatizmus ľudí, nastupujúci fašizmus, keď na politickej schôdzi zastrelia Lenza. Ani spolu s Pat nie je šťastný, ich šťastie prekazí smrteľná choroba Pat. Robert je typický predstaviteľ vtedajšej neľahkej povojnovej doby a doby nástupu fašizmu, doby, keď prežijú len tý, ktorí majú potrebnú dávku ľahostajnosti a cynizmu. Robert má znaky autora, jeho život sa
ponáša na život Remarqua. Je to statočný človek, ktorého však ži
vot prinútil stať sa drsným. Jeho život je plný sklamaní a nešťastia, ale nezostáva ľahostajným tak, ako mnoho pokrokovo zmýšľajúcich Nemcov, ktorí sa na vlastnej koži spoznali tragédiu I. svetovej vojny a netúžia spoznať ďaľšiu.
Patricie Hollmannovej - je podobne ako Robert typické stratené dieťa svojich čias, sirota z " dobre situovanej rodiny ", ktoré bolo donútené k úplnému výpredaju svojej bývalej existencie. Žije ťažkým životom, ako mnoho iných ľudí v tom čase. Jej život je plný utrpenia, poznačený bojom o holú existenciu a prežitie. V čase, keď sa jej život stáva šťastným a začína ho prežívať napno, jej rozlet prekazí zákerná choroba, proti ktorej vedie hrdinnský, ale márny boj spolu s Robertom. Jej život je akási sladko-tragická existencia.
Jazykovo-štylistických prostriedkov - postoj autora k životu už nebolo možné stvárniť starou realistickou románovou technikou so známym odstupom epického rozprávača, s dejom odohrávajúcim sa v niekoľkých prúdoch, so štylisticky perfeknou, rafinovanou vetou, s umelecky vyváženou, bezchybnou vetou. V tomto diele je rozprávač priamo zainnteresovaný, je priamy, je ním Robert Lohkamp. Dej románu sa chronologivky odvíja po jednej, striktne opisnej línii a postavy pôsobia psychologicky presvedčivo, sú autentické. Štýl je tiež autentický," drsný ", civilný je aj štýl, ktorý zachytáva banálne dialógy a kontraste s lyrickým opisom Pat.