Johan Wolfgang Goethe: Utrpenie mladého Werthera

·Autor: J. W. Goethe
·Dielo: Utrpenie mladého Werthera
Postavy: Werther
Lotte
Albert
Wilhelm
Lotyn otec, jej súrodenci
dievčatá, sluhovia, vyslanec, osudy rôznych ľudí, ktorých stretáva

·Dej : roky 1771 a 1772, hlavným hrdinom je mladý vzdelaný muž, umelec, ktorý odchádza z mesta na vidiek, aby tu našiel inšpiráciu. Na vidieku v prírode nachádza životnú lásku Lottu, no ona je sľúbená Albertovi, ktorý sa stáva Wertherovým priateľom. Werther sa snaží s láskou vyrovnať, na Lottu zabudnúť, no cit je silnejší a Werther celú situáciu rieši samovraždou.

Obdobie, v ktorom tvoril:
Revolučné hnutia, rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu v 18. st. ovplyvnili filozofiu i umenie. Proti rozumovému poznaniu skutočnosti sa zdôrazňovalo nerozumové, vcítenie sa pomocou citov ( iracionalizmus ). Nová filozofia ( idealizmus ) považuje ducha, myšlienku, vedomie za prvotné a hmotu, bytie za druhotné. Nový vzťah človeka k životu a spoločnosti sa spevňuje a dotvára na romantizmus. Romantizmus je individuálnou vzburou proti svetovému poriadku a spoločnosti. Jednotlivec v romantizme strácal istotu, cítil sa sklamaný a osamotený z nenaplnenia ideálov, pretože mnohé národy ostávali nejednotné. Človek túžil po slobode, po sociálnej spravodlivosti a chcel zmeniť svet aj za cenu vlastnej obete. Hrdina je vydedenec spoločnosti žijúci na jej okraji, alebo úplne mimo spoločnosti ( zbojník, žobrák, väzeň ), cíti sa osamelý, opustený a nepochopený. Pochádza zo všetkých spoločenských vrstiev, je výnimočný, túži po ideále, ktorý sa mu nepodarí dosiahnuť . Hlavný konflikt spočíva v rozpore sna a skutočnosti, charakteristická je mravná obroda postavy (premena). Autori sa vo svojich dielach vracajú na dedinu, k ľudovej slovesnosti, k prírode a k hovorovej reči ( uplatňovala sa fantázia ). Básnici sa snažia čo najvernejšie vyjadriť svoje pocity a myšlienky, často narúšajú hranice medzi literárnymi žánrami. Napríklad epika sa lyrizuje za pomoci opisov psychiky a reflexií (úvah). Tento jav sa nazýva druhový a žánrový synkretizmus. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika. Témy z minulosti ( slávna minulosť národa) a z prítomnosti (osudy obyčajných ľudí).

Nemecký romantizmus:
Mladí spisovatelia v Nemecku ostro útočili na feudálny režim. Nesústreďovali sa len na meštiactvo, ale ich pozornosť zaujali aj ľudia, ktorí trpeli pod útlakom feudálov. Mnoho literárnych podnetov autori čerpali z ľudovej poézie a ľudovej reči. Príslušníci hnutia sa búrili proti vtedajšej spoločnosti. Postavili sa proti nadvláde rozumu a žiadali uplatnenie všetkého, čo je v človeku prirodzené (cit, vášeň, láska a sloboda). Pre nemecký romantizmus je charakteristické: úpadok zemianstva, rozmach meštianstva - meštianská protifeudálna opozícia. Obdobie 1. polovice 19. storočia v Nemecku bolo poznamenané myšlienkovým vplyvom hnutia nemeckých mladých spisovateľov - vznik skupiny proti spoločnosti, volali sa Strum und Drang ( búrka a vzdor ) - stáli proti rozumu a uprednostňovali city, vášeň, lásku, slobodu predstaviteľov tohto prúdu možno rozdeliť do 2 prúdov:
1. preromantickí predstavitelia – tí, čo síce vnímali myšlienky hnutia, no vo svojej tvorbe nedokázali prekonať klasicistické, estetické normy resp. ich prekonávajú až v neskoršom období svoje tvorby ( Goethe, Schiller )
2. romantickí predstavitelia – tí, ktorí sa stotožnili aj svojou tvorbou s myšlienkami hnutia Strum und Drang ( Heine ).

Johan Wolfgang Goethe ( 1749 – 1832 )

Johann Wolfgang von Goethe sa narodil 28. 8. 1749 vo Frankfurte nad Mohanom, pochádzal z rodu cárskeho radcu. Jeho otec sa veľmi svedomito staral o výchovu a vzdelanie svojho syna. Mladý Goethe sa učil grécky, latinsky, hebrejsky, francúzsky, anglicky, a taliansky.
Dobre poznal i literatúru v týchto jazykoch písanú. V rokoch 1765-68 študoval v Lipsku práva, kde sa stretol s J.G.Herderom; filozofom , spisovateľom a literárnym vedcom s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und drank ( Búrka a vzdor).. Venoval s hojne študentskému životu, nadvezoval nové priateľstvá a prežíval svoje prvé lásky. V devätnástich rokoch u neho prepuká tuberkulózne ochorenie a Goethe sa bez valných štúdijných výsledkov vracia domov. V štúdiu potom pokračuje v Štrasburgu až do roku 1771. Potom krátko pôsobí ako právnik vo Frankfurte nad Mohanom a v Wetzlare.

Vo svojích 25 rokoch slávi svoj prvý literárny úspech románom utrpenie mladého Werthera, ktorý silno zapôsobil na celú kultúrnu Európu. Sám Napoleon tento román údajne viezol so sebou do Egypta. Rok nato sa Goethe zasnúbi s Lili Shonemannovou, dcérou bankára. Zavčasu však poznáva, že sa dopustil omylu a roschádza sa s ňou. Odchádza na cesty do Švajčiarska a do Štrasburgu.

V roku 1775 ho pozýva mladý vojvoda Karol August Goetha do Weimaru. Goethe pozvanie prijíma. Vykonával tu štátne a hospodársko-organizačné funkcie, pôsobil ako minister, plných 57 rokov. Stáva sa priateľom a radcom vojvodu. Stará sa o weimarské financie, doly a lomy a armádu. Neskôr sa venoval prírodovedným štúdiám. Nachádza tu intimnú priateľku Charlottu von Stein.
Goethe neskôr ovplyvnil Kollára (Národné zpievanky).

Dielo:
Veľký rozruch v spločenskom živote vyvolal román Utrpenie mladého Werthera, v ktorom zachytil svoje osobné zážitky. Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom k napísaniu tohto románu (1774).
Román je písaný formou listov, ktoré Werther písal svojmu priateľovi Wilhelmovi, s typickým romantický mhrdinom, je citlivý, osamelý, ale nedokáže sa postaviť spoločnosti, je pesimista. Jeho hlavnou myšlienkou je neschopnosť mladého hrdinu Werthera prekonať nešťastnú lásku. Werther sa zameral na svoj vnútorný život, stratil priateľov a v depresií volí dobrovoľnú smrť.

Mladý Werther sa odsťahoval na vidiek, do kraja s prekrásnou prírodou. Keď som vedel, že vôkol mňa všetko klíči a pučí, keď som videl vrchy od úpätia až po vrcholy zarastené vysokými, hustými stromami, pokojná rieka plynula šelestiacim tŕstím, odzrkadľujúc obláčky, ktoré večerný vánok hojdal na oblohe, roje miliónov komárov samopašne tancovali v posledných červených lúčoch slnca, mach, ktorý si vymenuje potravu na mojom tvrdom skalisku. Tu chcel rozvíjať svoje umenie, maľovať obrazy. Ale zapáčilo sa mu aj básnictvo. ...čo som Ti nedávno napísal o maliarstve, platí nepochybne aj o básnictve, ide len o to, aby sme spoznali, čo je vynikajúce, a aby sme sa to odvážili vysloviť, a tu na, pravdaže, málo slovami veľa povie. Cítil sa veľmi šťastný a srdce sa mu zapĺňalo radosťou pri pohľade na toľkú nádheru. Zoznámil sa tu s mnohými ľuďmi. Ale hneval sa na niektorých z vyšších kruhov, ktorí si o sebe mysleli, že sú čosi viac. Dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme si byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa tzv. zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.

Najmä deti si ho zvlášť obľúbili. Na dedinskom plese spoznal Lotte, peknú dievčinu. Jej pôvaby ho tak očarili, že sa do nej hneď zaľúbil:...do tanca vkladá celé srdce i celú dušu, je taká bezstarostná, akoby jej tanec bol všetkým, akoby na nič iné nemyslela, nič nevnímala... Ale Lotte už bola sľúbená Albertovy, ktorého jej na smrteľnej posteli určila matka. Lotte mala osem súrodencov, ktorým sa snažila nahradiť matku. Deti ju brali ako vlastnú mamu a mali ju veľmi radi. Po plese Werther často navštevoval Lotte, stali sa dobrými priateľmi. Dobre si začal rozumieť i s Albertom. Aj keď bol jeho sokom v láske, veľmi dobre sa s ním znášal. Albert je nesporne najlepší človek na svete. No najradšej býval s Lotte osamote. Viedli spolu dlhé diskusie a Werther nadobudol istotu, že ho Lotte ľúbi. No Lotte, i keď Werthera naozaj ľúbila, zostala verná Albertovi. Werther to nemohol vydržať, preto sa rozhodol odísť a prácou si zamestnať myseľ. Človek sa s tým musí zmieriť ako pocestný, ktorý musí prejsť vrch, pravdaže keby tu vrch nebol, cesta by bola oveľa pohodlnejšia a kratšia, ale vrch je tu a treba sa cezeň dostať. Pracoval s vyslancom, ktorého nemal veľmi v láske: ... to bolo pre jeho mozog španielska dedina...Snaží sa opäť dostať do svojej kože ale: Duševný pokoj a radosť z vlastného bytia je čosi nádherné. Len keby ten klenot nebol rovnako krehký, ako je krásny a vzácny.

Slnce nádherne zapadá nad krajinou ligotajúcou sa snehom, búrka sa prehnala, a ja...opäť sa musím zamknúť do klietky... Po čase sa dozvedá, že Albert a Lotte sa vzali a takto na to reaguje: Ďakujem ti, Albert, že si ma oklamal... Albert, v tejto myšlienke je celé peklo. Buď šťastný, Albert! Werther odchádza do svojho rodného mestečka, kde sa ubytuje oproti svojmu rodisku u akéhosi kniežaťa: Knieža má zmysel pre umenie a tento cit by bol mocnejší, keby ho neoplivňovala odporná vedeckosť a bežná terminológia.
Cíti sa tu osamelo, aj keď spomienky ho povzbudzujú k novým myšlienkam. Ach, tá samota!
Tá hrozná prázdnota, ktorú cítim tu v prsiach. Aj keď nerád, ale priznáva ...mám tak mnoho, a bez nej stáva sa mi všetko ničím... Nakoniec sa rozhodne vrátiť k milovanej Lotte. Werther sa stávaich rodinným priateľom. Lenže bol u nich skoro stále, aj Lotte ešte stále ľúbil, preto Albert povedal Lotte, že nech k nim nechodí tak často. Keď to naznačila Wertherovi, bolo to pre neho ako blesk z jasného neba: Takisto si väčšmi cení môj rozum a nadanie než srdce, ktoré je predsa mojou jedinou pýchou, jedine ono je zdrojom všetkého, všetkej sily, všetkej blaženosti a všetkého žiaľu. To čo, viem, môže vedieť každý – ale srdce je len moje. Rozhodol sa, že ukončí svoj život. Boh vie, ako častosi líham so želaním, ba zavše aj s nádejou, že sa nezobudím: a ráno otvorím oči, vidím opäť slnko...prameň všetkého trápenia, ako predtým zdroj všetkej blaženosti, je skrytý vo mne. Žije v hlbokých depresiách, kedy iba máločo ho prinúti myslieť na niečo iné, ako je len jeho utrpenie. Človek, o ktorom som ti písal, ten šťastný nešťastník, bol pisárom u Lottinho otca a zošalel z vášne k nej, z náruživosti, ktorú v sebe živil, skrýval, ktorú vyjavil a pre ktorú ho prepustili zo služby. V tejto stati vlastne vyjadril, že vie čo robí a vie, že všetko jeho konanie hraničí už so šialenou túžbou po Lotte. Čo je človek, ten vznešený poloboh... V sobotu, 20. decembra, bol Werther u Lotty a tá ho pozvala na Štedrý večer k stolu, ale chcela aby ho do vtedy nevidela. No on nevedel odolať a na druhý deň ju navštívil, Albert bol preč a Lotte, aj keď sprvoty chcela namietať, napokon ho pozvala ďalej. Keďže s ním nechcela byť sama, poslala po svoje priateľky, ale tie nemohli prísť...

Tak s ním strávila čas, ktorý prežili čítaním Wertherovho prekladu Homéra, ktorý šito vyjadroval vzťah medzi nimi. Po prečítaní prekladu si obaja vyznali lásku, bozkávali sa. Lotte sa odtisla a radšej všetko hneď urovnala na správnu mieru a odišla z miestnosti. Werther ešte zronený ostal v izbe a potom odišiel. Tu sa rozhodol definitívne ukončiť svoj život. Napísal Lotte list na rozlúčku, v ktorom jej želal všetko dobré a vysvetlil, prečo sa rozhodol ukončiť svoj život. Ach, Lotte, aké šťastie, že mi osud dožičil umrieť pre teba, pre teba sa obetovať! Chlapsky radostne by som umrel, keby som Ti mohol vrátiť pokoj a potešenie. Ale, ach, ten niekoľkými šľachetným bolo dané, aby mohli preliať krv za svojich drahých a vlastnou smrťou roznietiť priateľom nový, stonásobný život. Svojmu sluhovi rozkázal, aby všetky dlžoby vyrovnal, postaral sa o chudobu, a dal im ich prídel na dve mesiace dopredu, aby pobalil všetky jeho veci a vyzdvihol či vrátil požičané. Ešte Albertovi po sluhovi poslal list, v ktorom ho žiadal o jeho zbrane. Keď prišiel sluha do domu Lotty, a odovzdal mu odkaz, Albert požiadal Lottu aby mu dala pušku: Chvela si sa, keď si mu ich podávala, ani zbohom si nepovedala! Večer si nechal priniesť víno a poslal všetkých domov. Ešte dlho do noci dumal a písal Lotte a úradskému, čiže jej otcovi, listy, a o pol noci sa zastrelil. Umieral v mukách, keďže zomrel až o dvanásť hodím na to. Všetci, ktorým bol srdcu najmilší ho prišli oplakávať k nemu domov, kým ešte z posledných síl sa držal pri živote. Pochovali ho pod dvoma lipami v noci okolo jedenástej, bez duchovného. Mŕtvolu sprevádzal starý úradský a jeho synovia, Albert nemal síl prísť. Lotte za Wertherom veľmi žialila. Bez neho pociťovala v sebe prázdnotu. Už dávno mala predtuchu čohosi hrozného, čo teraz už nemohla vrátiť späť.

Jeho literárne dielo je rozsiahle. Písal lyriku, epiku, drámu vo veršoch aj v próze, písal práce teoretické (o literatúre a prírodných vedách). Jeho literatúru výrazne ovplyvnil citový vzťah. Drámy : Egmont ; Torquato Tasso ; Ifigénia v Tauride ; Götz z Berlichingenu.
Najznámejšia dráma je Faust. Je to dvojdielná veršovaná dráma. Východiskom bola stredoveká ľudová legenda o učencovi Faustovi, ktorý túži poznať čo najviac a preto zapredal svoju dušu diablovi Mefistofelovi. Faust je meštiansko-humanistický utečenec, ktorý sa oslobodí z okov náboženských dogiem a chce poznať, čo drží svet pohromade. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu aj čiernu mágiu a nakoniec nachádza zmysel života v práci pre spoločnosť. Starý slepý Faust prichádza k záveru, že slobodu si zasluhuje len ten, kto o ňu denne bojuje. Faust zomiera, ale Mefistofeles stávku prehrá, lebo Faust sa zachráni zásahom vyššej moci. Prvý diel vyšiel v roku 1808 druhý dopísal Goethe v roku 1830 a zverejnený bol až po Goetheho smrti. Goethe do tohto diela zahrnul dejiny ľudstva, obsiahol minulosť, ale zamieril aj do budúcnosti.

V básnickej tvorbe vychádzal z romantizmu. Jeho poézia vyjadruje odpor proti sociálnym krivdám. Nespokojnosť s vtedajšou spoločnosťou a vzburu proti nej vyjadril v básni Prométeus.
V roku 1773 napísal Goethe historickú hru Gotz z Berlichingenu, v ktorej premenil lúpežníckeho rytiera na postavu bojovníka proti tyranom a dal tak nemeckej dráme prvého politického hrdinu. Je to prvá nemecká hra podľa Shakespearovho vzoru.
Medzi jeho ďalšie dve hry patria: Clavigo a Stella. Na konci 18 storočia sa ešte raz vrátil k historickému materiálu a k téme boja za slobodu. Tento krát bol titulným hrdinom hry Egmont jeden z vojvodcov holandského odboja proti Španielom.
Dielo Torquato Tasso zas zachytáva život talianskeho básnika.
V prvom roku 18.storočia bola vo Viedni uvedená Goetheho hra Ifigénia na Tauride s ústrednou témou vyslovujúcou presvedčenie, že ľudstvo sa môže zachrániť len pomocou veľkej obete. Táto hra inšpirovaná Euripidovou tragédiou je majstrovským literárnym dielom a patrí v tomto zmysle k vrcholovým podobám drámy..
Goethe písal aj iné romány : Z môjho života; Báseň o pravde.

Typické prvky romantizmu v diele:
...keď z tej milej dolinky vôkol mňa vystupuje para a slnce napoludnie spočíva na vrchu nepreniknuteľnej temnoty môjho lesa a len ojedinelé lúče vkrádajú sa do vnútra svätyne, t líham vo vysokej tráve pri prudko padajúcom potoku...-typickým prvkom romantizmu je práve splynutie človeka s prírodou, snaha nájsť v nej kúsok pokoja pre dušu, ktorá žije vo svete plnom nezhôd a problémov
...ale ja pri tom hyniem, podlieham sile a veľkoleposti týchto javov...-kontrast, možno iba ním sa dá vyjadriť čo človek naozaj cíti, ako podlieha svojmu vnútornému životu, ktorý sa vymyká realite
...či mám v srdci božskú predstavivosť, ktorá mi všetko vôkol mení na raj...
...zo sladkej zádumčivosti upadám do zhubnej náruživosti....
...a potom, čo ako spútaný, jednostaj chová v srdci sladký pocit slobody a že môže opustiť tento žalár, kedykoľvek sa mu zachce...
...ľudia vyššieho stavu budú vždy zachovávať chladný odstup od prostého ľudu...dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme byť rovní...-podotknutie hierarchie v spoločnosti

...to ma upevnilo v predsavzatí, aby som sa v budúcnosti pridržiaval iba prírody...-to čo súvisí s citom s tzv. prvotným je to, za čím by sa mal človek uberať, žiť podľa (prírody) zo dňa na deň, tak ako keby to bol náš posledný
...za to však každé pravidlo, nech si vraví kto chce čo chce, ničí naozajstný cit pre prírodu a pre jej pravý výraz...-v romantizme je všeobecne príznačná vzbura proti pravidlám spoločnosti
...a keď vidí padať lístie, nemyslí pri tom na nič iné, iba na to, že sa blíži zima...-v jednoduchosti je ukrytá ozajstná krása
...človek je človek, a tá trocha rozumu, ktorú hádam i má, málo zaváži, keď sa rozpúta náruživosť a keď človeka tiesni ľudská prirodzenosť ako múry cesty...-proti citom sa nedá bojovať rozumom
...to bolo pre jeho mozog španieska dedina...-v diele je použitých ešte omnoho viac výrazov, ktoré sa používajú v hovorovej reči
...nemôžem pochopiť ľudské pokolenie, ktoré má tak málo rozumu, že sa nechutne zneucťuje...-odpor k znevažovaniu si samého seba
...nejedného kráľa ovláda jeho minister, nejedného ministra jeho tajomník...-politika v daných časoch je ovládaná veľkými rybami v obleku tých najmenších
...tu majú ľudia opäť nebeský dar, o ktorý sa môžu vzájomne pripraviť...-závisť medzi ľuďmi
...pravdaže, som len pocestný, len pútnikom tu na zemi! Vari ste vy niečo viac?...-ľudia sa cítia osamelý, akoby sami putovali svetom a museli sa predierať životom
...vystierať za niečím ruky je predsa najprirodzenejší ľudský pud. Či deti nechytajú všetko, čo im len na um príde?...- žiť v nevinnosti je jeden z najväčších darov tohto obdoba, kedy človek nevníma tak intenzívne útrapy storočia

...a či Syn boží nevraví, že tí budú vôkol neho, ktorých mu dal Otec?...-všetko sa obracia opäť na vieru
...zavše si vravím: “Tvoj život je ojedinelý.“...-ľudia si uvedomujú svoju osobitosť
...vidíš so mnou je už koniec, už to neznesiem!...-dobrovoľne sa vzdáva svojho života, protest
...od tej chvíle si moja!...-tieto slová použil pri písaní posledného listu Lotte, ju si týmito slovami k sebe pripútal, vyjadril svoje vlastníctvo jej lásky
...opäť sa uvidíme!...-veril v posmrtný život, v čo hádam verí každý z nás
...ach, ako som za tebou lipol!...-veľmi priamo si priznal svoje city, čo v romantizme je skôr zvykom opísať ich