Victor Hugo Chrám Matky Božej v Paríži

Victor Hugo - jeden z velikánov francúzskej literatúry, predstaviteľ romantizmu. Už ako pätnásťročný získal ceny Francúzskej Akadémie. Zo začiatku sa pokúšal klasicizmus len obmeniť, no postupne jeho tvorba nadobúda antiklasicistický ráz. DOBA VZNIKU: Dielo vzniklo roku 1831 po osemročnom odstupe na podnet historického románu Waltera Scotta.
ZARADENIE: Dielo sa zaraďuje do romantizmu, hrdinami sú nevznešené osoby (Quasimodo, Esmeralda) spolu s osobami z vyšších vrstiev (Claude Frollo, Phoebus). Odohráva sa počas viacerých týždňov a na mnohých miestach a má mnoho odbočiek a vsuviek (príbeh Esmeraldinej matky, Frollovho brata, Quasimoda...)
VYDANIE: vychádzala som z dvojdielneho románu Chrám Matky Božej v Paríži Vydaného vydavateľstvom Tatran. TÉMA: Spleť osudov ľudí z rôznych vrstiev zapríčinená láskou, dynamický život ľudu i šľachty vo veľkom stredovekom meste.
IDEA: Autor chcel svojím dielom ukázať, aká silná až dokáže byť láska. Jej sila je natoľko obrovská a úžasná, že sa mení na nenávisť. Zároveň nám približuje Paríž a jeho atmosféru.
ČAS A MIESTO DEJA: Dej sa odohráva v stredovekom Paríži, v jeho uličkách i predmestiach, no dominantnou je katedrála Notre Dame de Paris.
OBSAH: Dej sa začína hrou mladého spisovateľa, ktorá má uvítať zahraničných vyslancov. Pozornosť divákov však upúta drzý študent a hra ostáva v úzadí. Postupne stráca všetkých divákov. Ich pozornosť sa totiž upriamila na voľbu kráľa bláznov. Každý kandidát sa ukáže v okienku s čo najstrašnejšou grimasou. Túto súťaž vyhráva Quasimodo, najdúch, ktorého sa ujal vtedy ešte len kňaz, teraz už arcibiskup Claude Frollo. Jeho výzor je totiž najstrašnejší. Žiaľ, nejedná sa len o grimasu. Hluchý zvonár Quasimodo sa však teší priazni davu. Smutný autor hry s deravými vreckami sa teda poberie túlať sa po parížskych uličkách. Tam uvidí prepad mladej dievčiny, ktorú však zachráni Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi ozajstnú spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela. Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorej prepad videl, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Autor je teda zachránený, no napriek jeho ilúziám je jeho manželstvo s Esmeraldou len formálne. Tá je totižto viazaná skutočnosťou, že ak príde o panenstvo, nepodarí sa jej nájsť svoju matku, ktorú od detstva nepozná a navyše je zaľúbená do Phoeba.

Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený zo svojou sesternicou. I keď je toto zasnúbenie umelo dohodnuté, je preňho výhodné. Jedného dňa, keď je na návšteve u svojej snúbenice, dievčatá zbadajú na nádvorí tancovať Esmeraldu. Zapáči sa im a tak si ju dajú zavolať do izby. Keď však zbadajú, že je krajšia ako ony samy, zosmiešnia ju a pošlú preč. Phoebus sa za ňou poberie a dohodnú si schôdzku. Esmeralda je Phoebovým návrhom priam nadšená a veľmi rozrušená a na schôdzku sa neuveriteľne teší. Je pripravená obetovať mu všetko, dokonca i svoje panenstvo. Calude Frollo však o Esmeraldu taktiež javí záujem, to on je chcel dať uniesť a keďže to bol práve Phoebus, kto zmaril jeho plán, keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich hniezdočka lásky a prv ako Phoebus Esmeralde „dokáže svoju lásku“ ho Frollo zabije. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva. Je odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia. Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda rízne odmieta a tak jej nezostáva nič iné ako odvisnúť. Ako však kat plní svoju povinnosť, stane sa niečo neočakávané: Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a keďže chrám je miestom azylu, Esmeralda je v bezpečí. Quasimodo sa o ňu príkladne stará a stále viac a viac ju ľúbi. Prepadol ju totiž on a keď bol na pranieri a umieral smädom, Esmeralda mu dala napiť, i napriek tomu, čo jej vykonal. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na rázny, i keď mierny odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i žobrota dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile však Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej pýta, či s ním ujde, Esmeralda však i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú. Zhodou náhod spoznáva vďaka talizmanu na krku svoju matku, ktorá už dlhé roky oplakávala svoju dcéru zavretá vo veži. Tá Esmeraldu schová k sebe do cely a keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo sa za ním vrhne s výkrikom na perách. Vojaci ju objavia a tak je Esmeralda popravená na šibenici. Jej matka zomiera pološialená bolesťou z opätovnej straty svojej dcéry, kŕčovito držiac jej telo a pokúšajúc sa zabrániť osudu.

Popravu sleduje z balkóna Phoebus so svojou snúbenicou, čo Esmeralde neunikne a tak zomiera so sklamaním v duši. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály a keďže vie, že na príčine je jeho dobrodinec, zhodí ho. Frollo pád neprežije a keďže Quasimodo stratil všetko, čo miloval, ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostane tam. Jeho trápenie ukončí až smrť.
HLAVNÉ POSTAVY:
CLAUDE FROLLO Je arcibiskupom oddaným vede a všetkému s ňou spojenému. Vo svojej túžbe po poznaní zachádza až do extrémov a dostáva sa do styku s mágiou. Stará sa o svojho brata, ktorého miluje, na verejnosti však pôsobí neprístupne a chladno. Jeho vyrovnanosť však naruší láska k Esmeralde, ktorá sa stáva bezhraničnou, až šialenou. Pre to, aby získal jej náklonnosť by urobil všetko a pomyslenie, že by ju videl v náručí iného muža je neznesiteľná – radšej by videl Esmeraldu mŕtvu. Táto láska ho pomaly opantáva, zrieka sa svojich zásad, kuje pykle na získanie dievčiny a stáva sa zverom schopným všetkého. Vo vnútri to nie je zlý človek (prichýli Quasimoda), no keďže mal celý život nedostatok lásky, jeho túžba po nej je silnejšia ako všetko ostatné. ESMERALDA je dobré, citlivé a nevinné dievča, plné mladosti a radosti zo života. Celý život vyrastala na pokraji spoločnosti spolu so zberbou a tak sa vie postarať o svoju bezpečnosť. Je veľmi temperamentná, šikovná a prefíkaná, rada ukazuje svoje talenty pred publikom, v hĺbke duše je však hanblivá. I ona zahorela láskou k mladému urodzenému vojakovi. Jej láska je však fanatická, hlúpa a naivná, kvôli nej prehliada Quasimodovu dobrotu, ktorou ju zahŕňa a je jej dokonca prednejšia ako vlastná matka, ktorú po dlhom čase objaví. Obetovala by pre ňu všetko a táto zaslepenosť sa jej stane osudnou.
QAUSIMODO je dušou v netvorom tele. Ako malého ho dali do chrámu, kde bol odkázaný na milosť a nemilosť veriacich. Keď si ho do opatery vezme mladý Frollo, stáva sa mu oddaným a vďačným služobníkom. Quasimodo pripomína psa, pokorného, zmiereného so svojou úbohosťou a tým viac oddaného svojmu pánovi. Keďže je okolím nepochopený a všetci sa ho štítia, je nútený vytvoriť si vlastný svet v útrobách katedrtály. Ona sa mu stáva domovom a spolu so zvonmi, ktoré miluje i napriek tomu, že ho pripravili sluch a arcibiskupom je mu jedinou oporou. Situácia sa zmení, keď do jeho sveta prenikne Esmeraldina dobrota, ktorá mu i napriek tomu, že jej chcel ublížiť pomôže, keď prežíva krušné chvíle na pranieri. Jeho srdce zahorí poníženou, oddanou a vďačnou láskou, ktorá mu dáva neopísateľnú silu a ktorá sa neskončí ani po Esmeraldinej smrti.

Miluje ju dokonca natoľko, že obetuje i človeka, ktorý mu bol všetkým - Frolla.
PHOEBUS: Je samoľúbym vojakom urodzeného rodu, ktorý má rád všetko, čo k vojenčine patrí – ženy, alkohol a pýchu. Esmeralda sa mu zapáči pre jej krásu, mladosť a oddanosť, no v skutočnosti pre neho nič neznamená. Phoebus je zasnúbený so svojou sesternicou, no jeho láska k nej je tiež viac – menej telesná. Je to jeden samoľúbu a sebecký mladý človek plný ambícií, ktoré chce naplniť za každú cenu.
ŽÁNER: Jedná sa o historický román: má viacero postáv, medzi ktorými sú zložité vzťahy no zároveň sa venuje spôsobu života v Paríži v období stredoveku. Jeho dej je značne dynamický. Dielo je taktiež popretkávané rozsiahlymi opismi mesta, jeho častí i samotnej katedrály.
ČLENENIE: Dielo sa delí na dve knihy rozdelené do častí, ktoré sa členia na kapitoly.
LITERÁRNA FORMA: Dielo je písané v próze, isté pasáže sú však veršovanou poéziou.