Sama autorka, keďže pochádza od Prešova, si zvolila šarišské nárečie (neveľo nas idze, neveľo nam treba, pohárik pálenky i falatek chleba...).
Dialektizmy lepšie vyznejú v hovorovej reči ako v písomnej. Preto majú svoju materskú pôdu na javisku v divadle. Text mal i javiskovú formu v podaní Milky Zimkovej. Celá poviedka vyznieva inak. V tomto prípade práve dialektizmy zohrali dôležitú úlohu - bol tu priamy kontakt herca s divákmi, na ktorých pôsobili bezprostredne a pomáhali vytvárať živšiu atmosféru. Text priamo pôsobil na diváka.
Avšak v žiadnom prípade nemožno povedať, že dialektizmy v písanej hodnote znižujú hodnotu poviedky. Práve naopak. V preklade by poviedka nenašla mnoho čitateľov, lebo sa zameriava len na typické problémy nás. Nárečové prvky by v preklade nemuseli v čitateľovi vyvolávať úsmev. To, čo by znižovalo jej hodnotu, by boli aj dialektizmy, ktoré pod vplyvom prekladu stratili svoju funkčnosť i samotný význam (svoju funkciu spĺňajú len pre našich čitateľov). Ale nielen dialektizmy. I samotná kritika by vyznela v preklade v opačnom zmysle. Čitateľ, ktorý by prijímal dielo v preklade, by zaujal úplne iný postoj, ako náš čitateľ, ktorý pozná tieto naše problémy, tradíciu národa, a ktorý by si všímal aj kritickú stránku poviedky. Text by v preklade dával možnosť vytvoriť si u prijímateľa záporný obraz o našej kultúre a národe. Tu by text strácal úlohu pôsobenia na samotného čitateľa. Podal by len obraz života slovenského národa na dedine v zápornom svetle. Z tohto dôvodu nepatrí poviedka medzi vrcholné, ideovo vyspelé diela našej literatúry a nie je vhodný na preklad. Komicky pôsobili niektoré postavy z poviedky. Hlavne to bola „všetečná Magduľa z Doliny“, známe priekupníčka a dohadzovačka. Už z jej mena vyplýva, že hrala úlohu sprostredkovateľky medzi Paulínkou a jej rodinou a na druhej strane ženíchom. Teda komicky pôsobila už jej samotná úloha, jej spôsob zmýšľania a vyjadrovania sa (Keď si to Paulínko poukladáš do sekretára, ani čo by jeden gambu so zlatými zubami otvoril.; No, chlap je to šikovný, nemladý, nestarý, vlasy poredšie...; hm, hm, čo by to bol za chlap, keby si nevypil ! Vari by si takého ? To len tí nepijú, čo majú boľaky na žalúdku. niečo tam spomínali, že má dve prespanice, ale ktohovie, či je to pravda, ľudia všeličo povedia.).
Celkove táto postava z nášho hľadiska a podľa našich kritérií pôsobí záporne - „dohadzovačka“. Sama teda napomáha formalizmu a dokonca je jej zdrojom. Ale z hľadiska postavy samej nie je záporná - chcela „pomôcť“nešťastnej rodine a Paulínke tým, že sa snažila nájsť jej ženícha. Teda hlavne toto jej „snaženie“ pomôcť vyznieva komicky.