Ostatné postavy pôsobia komicky iba v určitých momentoch : (matka: „Našla tam mater prevalenú na truhlici, v ktorej ešte čo to zo zásob tuzexovej, pre každý prípad, aby sa k nej nedoparil daktorí z tých odkundesov, čo nemajú hanby ani za náprstok, ľahla si na ňu a tvrdo zaspala.“ otec: „Paulínkin otec by vyhlušil jednu polovicu svojich nastávajúcich príbuzných a druhú donútil, aby obrátila kopytá dolu valalom.“).
Celkove ostatné postavy sú stelesnením tragickosti. Rodičia Paulínky i ostatné postavy v texte pôsobia ako tragikomické postavy, čitateľ sa smeje nad ich činmi, ale na druhej strane ich ľutuje. Tragickosť je v prvom rade vyjadrená v téme, v hlavnom konflikte - zaostávanie ľudského vedomia za bytím. S týmto tragickým úzko súvisí formálnosť, ktorú tiež možno nazvať hybnou silou k napísaniu poviedky. Tragickosť je v texte druhotná, lebo navonok prevláda komickosť. Je to teda sekundárny prvok, ale predsa v poviedke evidentný. Tragikomickosť je vyjadrená v téme : vydať dievča, ktoré je v druhom stave za hocikoho, len aby bolo vydaté; a nie v poslednom rade v samotných
postavách, kde sa prejavuje najviac. Najlepšie je tragikomickosť zobrazená v postave Paulínky. V podstate je to hlavná postava, kvôli ktorej sa celá poviedka odohráva. Po prečítaní poviedky však zistíme, že aktívne nezasahuje do deja. Paulínka pôsobí len ako zdroj konfliktov, vďaka ktorým sa celý dej rozvíja. „Absolutórium siedmej triedy zédéešky začal pracovný pomer medzi Paulínkou a mäsozávodom. Osem hodín musela stáť pri páse, chytať každú vyhodenú klobásu do ruky a skontrolovať, či je všetko podľa noriem a predpisov...“
Toto je prvá zmienka o Paulínke, ktorá nám vykresľuje jej prvú vlastnosť: dievča nie je obdarené múdrosťou. Táto domnienka sa nám potvrdzuje o pár riadkov ďalej.
„...tie školy nemala voľako na poriadok skončené.“
Takto podanou charakteristikou Paulínky chcela spisovateľka upozorniť na zaostalosť niektorých dedinčanov. Ďalej sa dozvedáme o pasivite, ktorá dotvára celkový charakter Paulínky. Možno ju prirovnať k stĺpu, ktorý stojí tam, kde si ho postavíš. V niektorých momentoch sa prejaví jej aktivita:
„Mamo, jeho tu niet...On s nimi neprišiel. - Jakého ďábla ti ešte treba ! Málo máš takých, čo prišli ? - Veď hej, ale jak pôjdem do cerkvi ?“
„Zrazu na počudovanie všetkých schmatla ho za rukáv a vliekla ho za sebou do zadnej chyže, určenej na prezliekanie. Posadila ho na stoličku, vyzliekla sako.. Ručníkom mu utrela mokrý krk a z pripravenej kôpky na stole vybrala škatuľu s najnovším typom dederónky.“
Avšak ani táto aktivita nebola správne motivovaná. Budúceho manžela hľadala nie z obavy, či sa mu niečo nestalo, ale preto, lebo by nemala s kým ísť do kostola. Toto zároveň charakterizuje Paulínku z druhej strany. Je to osobnosť výrazne vyhradená, ktorá nemá vlastné ideály, nekoná podľa vlastného presvedčenia, ale je to typ podliehajúci vplyvu okolia.