Neuvedomuje si svoju situáciu, nevie ju zvážiť, a preto toto všetko necháva na starosť svojej matky. Avšak dievča má nešťastie i v tom, že svoj osud vložila do nesprávnych rúk matky, ktorej životným krédom je : žiť a konať tak, aby dosiahla obdiv dedinčanov : „...a nech ľudia vidia a čudujú sa...“, aby mala pred nimi „čisté“ svedomie : „Hlavná vec, že si ty už na poriadok privedená a máš zase vstupenku do neba. Veselie bolo, ako sa na poriadnych kresťanov patrí.“

Je to postava, v ktorej sú hlboko zakorenené predsudky. Paulínka je zaostalá nešťastná osôbka, ktorá týmto svojím charakterom dopláca na to svojím životným šťastím.
„Vybehla do záhrady, už chcela odbočiť k lesu, keď pri poslednej jabloni zrazu zastala. Niečo sa v nej pohlo.. Kvôli nemu sa to všetko dialo a ono o tom ani nevedelo. Nemohlo za to, ako ona vtedy, keď aprílový vietor vháňal miazgu do stromov.“
Paulínka ako hlavná osoba nakoniec predsa len sama nesie svoj ťažký životný údel. Tragikomickosť poviedky vrcholí v nešťastí Paulínky. Z časového hľadiska možno text rozčleniť do niekoľkých častí :
1. Uvedenie čitateľa do danej situácie - zoznámenie sa s hlavnou postavou - Paulínkou. Vstup do poviedky je zaujímavo riešený. S postavou sa zoznamujeme cez lyrický motív - prírodný. Takto prirovnávaním vzniku života v prírode sa čitateľovi vynára obraz vzniku ľudského života.
„...aprílový vetrík s vôňou topiaceho sa snehu vháňal miazgu do stromov a nevydržateľne jatril zmysly. Musela sa mu poddať.. Miazga, ktorú vtedy apríl vlial do stromov, začala sa meniť v puky, tie zasa v jasnozelené lístky, ktoré so svojou sviežosťou núkali na pohladkanie.“ - to je prírodný motív, ktorý sa ďalej spája so sociálnym. Je to veľmi jemný prechod, ale táto dlhá časť nám úplne dosvedčí, že ide o Paulínku.
„No nebolo nikoho, kto by ju pohladkal. Stačilo tak málo - len zľahka sa dotknúť strachom rozpáleného líca.. Stála pred gaštanom, ktorý navidomoči premieňal ešte nedávne puky v kvety. Už sa nedalo tajiť.“
Touto opozíciou (prírodné - sociálne) chcela autorka vyjadriť krásu, jemnosť vzniku nového života. Je to udalosť, na ktorú sa väčšinou každý teší a žena v druhom stave pôsobí šťastne, každý dáva na ňu pozor, je stredobodom pozornosti. Preto autorka zvolila tento typ oboznámenia sa s Paulínkou a hlavne s tým, že čaká dieťa. Týmto lyrický postup poviedky končí a ďalej sa už nestretávame s takýmto vyjadrovaním sa (až v závere).
Nasleduje reálny opis ďalších udalostí. Je to ako skok z výšav, snov do skutočného života plného komplikácií, prekážok a starostí.
2.