* 27. 1. 1923 Kráľová Lehota
† 27. 1. 1988 Bratislava

 „prozaička, poetka, autorka kníh pre deti
 autorka literatúry pre deti a mládež
 možno ju označiť za formotvornú osobnosť slovenskej kultúry od päťdesiatych rokov
 Krista Bendová postupne pracovala na postoch redaktorky vo viacerých periodikách. Vždy išlo o také časopisy, čo sa priamo zúčastňovali na politickom a kultúrnom živote spoločnosti, alebo formovali budúceho čitateľa
 Autorsky sa sústredila na poéziu aj prózu pre dospelých a pre deti a bola na nejaký čas životnou partnerkou Jána Kostru
 Patrí k iniciátorom modernej humoristickej rozprávky pre deti v detskej literatúre
 Bendová sa dostala do klasického fondu národnej literatúry ako invenčná rozprávkarka, či predovšetkým ako autorka pôvabný autorských rozprávok v ilustrovanom slove, zvuku i obraze

 Mala zmysel pre hravosť, fantáziu, vyznačovala sa prirodzenosťou a schopnosťou adaptovať sa do psychiky dieťaťa
 Mala veľký dar, ktorý je zriedka komu daný, vedela strhnúť ľudí, vedela sa oduševniť, presvedčiť, každý, kto ju videl, počul a čítal, musel ju milovať. Preto tak veľa mohla urobiť pre spoločnú vec.
 Krista zosobňovala v literárnom živote prvých povojnových rokov nastupujúcu generáciu mladých autorov, ktorí sa ideologicky stotožnili so spoločenskou predstavou o kultúre a literatúre v novej spoločnosti
 Patrí medzi autorov poučených a tých tvorcov, ktorý nechýbajú argumenty pri objasňovaní svojich zámerov a postupov
 Medzi textom a autorkou vždy stál čitateľ a s ním to myslela vždy veľmi vážne
 Deti by sa mali učiť pozerať na svet s nadhľadom a s toleranciou. Ale aj s humorom. Aby sa nadhľad nezmenil na krutosť. Nemali by byť zmierliví, bez názoru, ale skôr veľkorysí- teda schopní chápať druhého.
 Medzi vytrvalý argument patrí nepoúčať, hodnotná literatúra pre pubertiakov a humor

Život: Zmaturovala na banskobystrickom gymnázium a ďalej pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v odbore slovenčina, ruština. Zo zdravotných dôvodov štúdium nedokončila, po 1948 pracovala vo vydavateľstve Pravda, v Zväze slovenských spisovateľov, v časopisoch Ohník, Roháč a v denníku Pravda, od 1964 sa venovala iba písaniu, napísala vyše 50 kníh pre deti. Bola vyznamenaná Národnou cenou NERSu za zborník Umelci deťom (1949), Cenou Československého Červeného kríža, štátnym vyznamenaním za vynikajúcu prácu (1969) a Cenou Fraňa Kráľa (1969) za literárne dielo pre deti. Bola trojnásobnou nositeľkou Ceny vydavateľstva Mladé letá (1957, 1962, 1967) a ceny ZSS (1973) za knihu Osmijankove rozprávky.

Tvorba: Listy milému (poézia pre dospelých - debut), Krajina šťastia (socialisticky angažovaná zbierka básní), O tú pieseň (socialisticky angažovaná zbierka básní), Čačky-hračky (detská poézia), Bola raz jedna trieda (zbierka veršov), Opice z našej police (rozprávka), Dobrodružstvá Samka Klamka (próza pre deti), Osmijanko rozpráva (cyklus rozprávok). Milenec smútok (poézia pre dospelých), Ruky (poézia pre dospelých), Riziko (poézia pre dospelých), Variácie na osudovú a Nedokončenú (poézia pre dospelých), Vtáčiky (poézia pre deti), Pioniersky pochod (poézia pre deti), Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (verše pre deti), Cirkus Hopsasa (verše pre deti), Čiernobiela rozprávka (verše pre deti), Maťko ide do školy (verše pre deti), Kvapôčky (verše pre deti), Zakvákala žabka (verše pre deti), Odtrhni si básničku (verše pre deti), Básničky maličkým (verše pre deti), Nezábudky (próza pre deti), Kde bolo, tam nebolo (próza pre deti), Rozprávky z Dúbravky (próza pre deti), Šťastný pes (próza pre deti)...“1

Opice z našej police
Žáner: rozprávka
Kompozícia: Delí sa na tri diely a každý diel sa delí na kapitoly. Každá kapitola má svoj názov.
 „autorka má sklon k hravosti a nekonvenčnosti
 Krista Bendová milovala deti, čo sa prejavilo aj v jej tvorbe
 Stotožňuje sa s deťmi, prenáša sa do ich sveta, akoby sama bola jednou z nich
 Svoje príbehy dotvára a dopovedá výtvarným zobrazením
 Ľudová a autorská rozprávka majú v dejinách slovenskej literatúry pre deti a mládež výnimočné postavenie: niet toho, kto by ich na ceste svojho života nestretol a nepodľahol ich príbehovému čaru. Krista videla v rozprávke syntézu všetkého výnimočného, ale aj nevyhnutného, čo život človeka tvorí, ale aj borí, prosto a jasne ukázať boj dobra a zla, krásy a špatnosti.

 Verila na kategóriu vekovosti, lebo detská a mládežnícka literatúra, to nie je jeden druh, jeden problém alebo jedna kategória, preto je nutné rozdeliť si detskú literatúru celkom zhruba podľa vekovej hranice, nepomohlo by nám to veľmi, lebo každý vekový odsek je svojská literatúra, má svoje typické znaky a požiadavky
 Hovoriť o literatúre pre deti znamená hovoriť o niekoľkých literatúrach, hoci každá z nich obsahuje v podstate tie isté druhy, ale v celkom odlišnej podobe
 Cieľom literatúry pre najmenších je zoznámiť dieťa pravdivo s vecami, ktoré sú okolo neho, slovami, upozorniť dieťa na to, čo je pekné a čo škaredé, upozorniť na to, čo je dobré a čo zlé
 Prvým predpokladom zdravého myslenia je jasnosť a presnosť. Preto netreba robiť chaos v detskom myslení abstraktným obrazom, symbolizovaním, zavádzaním abstraktných pojmov, ako sú duchovia, anjeli, boh, lebo tie pojmy sa dieťaťu nekryjú s ničí konkrétnym, nepôsobia naň, ale usadia sa v pamäti ako pojmy bez obsahu, ktoré pri ďalšom vývine dieťa mýlia a zvádzajú

 V knihe využila skúsenosti so svojimi troma synmi
 V Opiciach sa nič neprepletá. Je to taká čistá realita jej rodiny, až preukazuje málo fantázie. Majú ju za ňu jej vlastné deti, ako ju majú všetky deti v tomto veku, keď sa im život a hra radostne a krásne prepletajú“2
2. Žemberová, V.: Kontinuita a kontext textu. Prešov: Náuka 2004, s. 214 - 219