Piate dejstvo: Romeo sa v Mantove dozvie o Júliinej smrti a rozhodne sa vrátiť sa do Verony. Ešte pred odchodom si spomenul na lekárnika, ktorý predáva jedy. Napriek zákazu lekárnik zúfalcovi jed predá. Brat Lorenzo sa dozvie, že Romeo list nedostal a ponáhľa sa ku hrobke, aby sa Júlia nezobudila sama. Medzitým už Paris žiali pri hrobke. Tam sa stretne s Romeom, o ktorom si myslí, že prišiel zneuctiť pamiatku Júlie. „Nejaký lotor rád by narušil smútočný obrad mojej lásky.“(str.120) Vyzval ho na súboj, ktorý sa mu stal osudný. Paris umiera a jeho poslené želanie je, ležať vedľa Júlie. Vtedy si Romeo uvedomil, že boli na rovnakej lodi. Zronený si lahá vedľa svojej manželky a vypije jed. Júlia sa prebudí a vidí dve mŕtve telá Parisa a Romea. Vyčíta mu, že jej nenechal ani kvapku jedu. Júlia si vezme Romeovu dýku a prebodne sa . „Šťastná dýka ! Tu nájdi pošvu! V srdci zhrdzavej!“ (str. 125) Prichádzajúci sluha privolá pomoc. Strážcovia nájdu trasúceho sa Mnícha Lorenza, ktorého podozrievajú z obidvoch vrážd. On im vysvetlí príčiny tragédie, ktoré potvrdí aj sluha. Otrasení Montekovci no i Capuletovci sa rozhodnú skoncovať s dávnym sporom. Na počesť mladých milencov dajú postaviť ich sochy. „Pochmúrny mier nám tento úsvit dal-aj slnko skrýva za závoj svoj žial. Poďme už. Čakajú nás rozhodnutia. Nevinným patrí milosť, vinným putá. Naveky najsmutnejší! Taký je ten príbeh Romea a Júlie.“ (str.130)

Vlastný názor: Veľmi pekne spracované dielo, v ktorom sa odráža mnoho ľudských vlastností. Ale hlavne nekonečná láska dvoch mladých ľudí, ktorá nepozná žiadne hranice. I napriek tragickému koncu ma dielo zaujalo.