Rómeo a Júlia - William Shakespeare

Rómeo a Júlia

William Shakespeare Zaradenie autora do lit. druhu : humanizmus a renesancia
Lit. útvar: divadelná hra – tragédia
Idea: Večne živá láska dvoch milencov, napriek sporom medzi ich rodinami.

Hlavné postavy : Romeo Montek-citlivý mladý muž, ktorý je schopný pre lásku obetovať aj vlastný život. No váži si aj priateľstvo ako také a dokáže pomstiť priateľovu smrť. Oddaný, nevyhladáva zbytočné konflikty a beznádejne zalúbený milenec.
Júlia Capuletová-mladá, sotva štrnásťročná dievčina, neskúsená, ktorá je ochotná pre svoju prvú lásku obetovať zvyšok života. Bola dôverčivá a verná. Nebála sa počúvať hlas svojho srdca.
Mních Lorenzo-mních františkánskeho rádu, napomáhal mladým milencom. Zosobášil ich.
Mercutio-mladý šlachtic a príbuzný kniežaťa, Romeov priateľ
Paris-urodzený mladý muž, príbuzný kniežaťa, snúbenec Júlie,
Montek-hlava rodiny, znepriatelenej s rodinou Capuletovcov, otec Júlie
Pani Monteková- Montekova manželka
Benvolio-ich synovec, Romeov a Mercutiov priateľ
Tybalt- synovec pani Capuletovej, zabil Mercutia
Dojka-slúži u Capuletovcov, pomáha mladému páru
Huba
Mních Ján
Chorus
Peter

Sujet:

Prológ: Prichádza Chorus. Oboznamuje ľudí o živote vo Verone. O dvoch znepriatelených rodinách, ktoré sa na smrť nenávidia. I o dvojici mladých ľudí, ktorí za svoju lásku obetovali život. ,,Hľa, príbeh lásky !“(str. 21)

Prvé dejstvo: Úvodná scéna sa začína pouličnou šarvátkou, ktorú vyvolalo provokatívne. Samsonove cmúľanie palca pred súperiacou rodinou Montekovcov. Benvolio z rodu Montekovcov chce hádku urovnať, no Tybalt o tom nechce ani počuta hádka sa zostrí do zúrivého zápasu. Vo veronských uliciach nastane rozruch. Hluk vyláka Capuleta a jeho manželku no i Montekovcov. Hlavy rodín sa škriepia. Do hádky sa zapojí Knieža a káže ľuďom i dvom rodom, aby prestali s nezmyslelnými hádkami. Po odchode Capuletovcov vedú rozhovor o synovy Romeovy.
Jeho smutnú náladu si už všmili i jeho priatelia a rodina. Montekovcov vystrieda Romeo. Benvoliovi zveruje svoje ľúbostné city, ktoré prechováva k Rozalíne. Medzičasom Paris poprosil Capuleta o Júlinu ruku. Otec rodiny si nie je istý Júlinym vekom, myslí si, že ešte nie je súca na vydaj: ,,Je mladá. Má len štrnásť. Ešte sa nestihla poobzerať po svete. Vydržte, Paris, ešte zo dva rôčky– a môžete jej klopať na oblôčky.“ (str.30) Rozhovor zakončí pozvaním Parisa na spoločenskú udalosť, ktorej sa zúčasní Júlia. Lady Capuletová zvestuje Júlii novinu o Parisovej ponuke na sobáš. Júlia sa predstave o vydaji nevspiera, ale najprv chce svôjho ženícha spoznať osobne a až potom sa rozhodne.

V tom čase sa Benvolio snaží dostať Romea do lepšej nálady. Pristaví sa k nim sluha a prosí ich o pomoc pri čítaní ľudí zo zoznamu, ktorí sú pozvaní na oslavu. Romeo mu ochotne pomôže, ale zvedavosť mu nedá a spýta sa o akú oslavu ide. V nádeji, že tam bude aj jeho milovaná Rozalína, sa rozhodne sám sa pozvať na spoločenskú udalosť organizovanú Montekovcami. Capulet vítajúci ľudí na bále si ani nevšimne Romea zahaleného v maske. Romeo sa na prvý pohľad zamiluje do Júlie a v očarení zabudne naopatrnosť. Tybalt ho odhalí a rozzúrený chce zaľúbenca zabiť, no Júliin otec mu v tom zabráni. Nechce vyvolávať konflikty. Medzitým Romeo po skončení tanca podíde k Júlii a začnú sa zhovárať. Láska na seba nenechala dlho čakať a zaľúbencov vyruší až príchod Dojky. Júlia sa od svojej opatrovníčky dozvie meno svojej lásky :,,Ako má láska blízko k nenávisti, raz neskoro, raz privčas človek zistí. Zaskvela si sa veru, láska skvelá! Milujem najväčšieho nepriateľa.“ (str. 46)


Druhé dejstvo: Benvolio s Mercutiom považujú Romea za zaľúbeneho blázna, keď sa dozvedia, že preskočil múr Capuletovcov, len pre lásku k Júlii. Romeo nehladiac na bezpečnosť vyzná lásku Júlii stojacej na bakóne. Júlia zo strachu z jeho mena, prosí : „ Romeo! Prečo len si Romeo? Zapri si otca, zbav sa svojho mena a odprisahaj, že si môj, a ja nebudem viacej Capuletová.“ (str. 50) Sľúbia si večnú lásku a dohodnú sa, že sa na nasledujúci deň zosobášia. Po brieždení Romeo zájde za Mníchom Lorenzom, dohodne sobáš a oznámi túto správu Júlinej pestúnke. Júlia nedočkavo očakáva Dojkin príchod. Ešte toho popoludnia sa koná sobáš. Svadba sa koná v tichosti len za prítomnosti Mnícha Lorenza.


Tretie dejstvo: Neskôr na ulici stretne Romeo so svojimi priateľmi Tybalta. Tybalt Romea uráža, v Mercutiovi vzkypí zlosť a tasí meč. Keď ich chce Romeo od seba odtrhnúť, Tybalt zasadí Mercutiovi smrteľnú ranu. Rozhorčený a smutný mladomanžel vyhľadá Tybalta a pomstí priateľovu smrť. O vraždách sa dozvie knieža a napriek naliehania Benvolia a Monteka vykáže Romea z Verony. Dojka oznámi Júlii tú smutnú správu. Júlia najprv nechápe a myslí si, že je mŕtvy Romeo. I napriek smrti príbuzneho sa Júlia poteší, že jej manžel je nažive no smútok sa jej prinavráti keď zistí, že Romeo je odsúdený do vyhnanstva. Romeo vyzvedá od Dojky, či ho Júlia neznenávidela po tej udalosti. Dojka ho upokojí a odovzdá mladomanželovy prsteň. Spokojný Romeo odchádza rozľúčiť s Júliou. V tú chvíľu Capulet dohaduje sobáš s Parisom. Nechce na nič čakať a svadbu dohodne na štvrtok. Rozľúčku preruší Dojka, ktorá oznamuje príchod Pani Capuletovej do Júliinej komnaty. Júlia dá zbohom svojej láske : „Ach, osud! Vravia, že si prelietavý. Ak je to pravda, unudíš sa na smrť s ním, takým verným. Len buď vrtkavý, a keď ti začne už ísť na nervy, vráť mi ho nazad!“(str. 92) Júlia si odmieta vziať Parisa, no otec jej to prikáže. Sklamaná ide hľadať pomoc u Mnícha Lorenza.


Štvrté dejstvo :V čase, keď prišiel navštíviť Mnícha Lorenza Paris, objavila sa tam aj Júlia. Júlia pokorne trpí pritomnosť Parisa. Po jeho odchode jej Lorenzo poradí, aby užila jeho uspávaci nápoj. Po jeho vypití bude vyzerať ako mŕtva, no po určitom čase sa prebudí. Prisľúbi jej, že o tom napíše Romeovi. Urobí tak až v deň plánovanej svadby s Parisom. Júlia vypije odvar a nič netušiaca Dojka ju ráno nájde na posteli „mŕtvu“. Mních nabáda neštastných rodičov, aby jej rýchlo vystrojili pohreb a pochovali ju v rodinnej hrobke.
Piate dejstvo: Romeo sa v Mantove dozvie o Júliinej smrti a rozhodne sa vrátiť sa do Verony. Ešte pred odchodom si spomenul na lekárnika, ktorý predáva jedy. Napriek zákazu lekárnik zúfalcovi jed predá. Brat Lorenzo sa dozvie, že Romeo list nedostal a ponáhľa sa ku hrobke, aby sa Júlia nezobudila sama. Medzitým už Paris žiali pri hrobke. Tam sa stretne s Romeom, o ktorom si myslí, že prišiel zneuctiť pamiatku Júlie. „Nejaký lotor rád by narušil smútočný obrad mojej lásky.“(str.120) Vyzval ho na súboj, ktorý sa mu stal osudný. Paris umiera a jeho poslené želanie je, ležať vedľa Júlie. Vtedy si Romeo uvedomil, že boli na rovnakej lodi. Zronený si lahá vedľa svojej manželky a vypije jed. Júlia sa prebudí a vidí dve mŕtve telá Parisa a Romea. Vyčíta mu, že jej nenechal ani kvapku jedu. Júlia si vezme Romeovu dýku a prebodne sa . „Šťastná dýka ! Tu nájdi pošvu! V srdci zhrdzavej!“ (str. 125) Prichádzajúci sluha privolá pomoc. Strážcovia nájdu trasúceho sa Mnícha Lorenza, ktorého podozrievajú z obidvoch vrážd. On im vysvetlí príčiny tragédie, ktoré potvrdí aj sluha. Otrasení Montekovci no i Capuletovci sa rozhodnú skoncovať s dávnym sporom. Na počesť mladých milencov dajú postaviť ich sochy. „Pochmúrny mier nám tento úsvit dal-aj slnko skrýva za závoj svoj žial. Poďme už. Čakajú nás rozhodnutia. Nevinným patrí milosť, vinným putá. Naveky najsmutnejší! Taký je ten príbeh Romea a Júlie.“ (str.130)

Vlastný názor: Veľmi pekne spracované dielo, v ktorom sa odráža mnoho ľudských vlastností. Ale hlavne nekonečná láska dvoch mladých ľudí, ktorá nepozná žiadne hranice. I napriek tragickému koncu ma dielo zaujalo.