Žáner: tragédia

Časová a miestna lokalizácia: kráľovský palác v Tébach,mýtická doba.

Kompozícia: dielo Antigona sa skladá z prológu,piatich dejstiev a epilógu.

Téma diela: dej je založený na vojne medzi Oidipovými synmi - Polyneikom a Eteoklom.

Idea diela: kladenie dôrazu na dobré ľudské vlastnosti ako sú dobrosrdečnosť a úprimnosť, ale aj zlé vlastnosti ako zbabelosť a nerozvážnosť.

Charakteristika postáv:
Antigona - dcéra kráľa Oidipa, dobrosrdečná, odvážna a rozumná dievčina, ktorá pochová svojho brata Polyneika aj napriek Kreonovmu zákazu. Stihne ju za to trest, no je nešťastná aj preto, lebo sa nenaplní jej láska k Haimonovi.

Haimon - syn kráľa Kreona, mierumilovný, rozumný a úprimný človek, snúbenec Antigony. Chce ju zachrániť a argumentuje tým, že mienka tébskych občanov je iná. Z lásky k Antigone sa zabije pred zrakom svojho otca.

Kreon - brat Antigoninej matky, krutý, nemilosrdný a pomstychtivý. Potrestá Antigonu a nakoniec na to doplatí sám, svoje názory stavia nad božie zákony.

Ismena - sestra Antigony, bojácna a rešpektujúca Kreona. Je opakom Antigony, nesúhlasí s jej plánom. Na Antigonin plán doplatí aj ona, ale nakoniec sa nad ňou Kreon zľutuje.

Eurydika - manželka Kreona, matka Haimona. Keď sa dozvie o synovej smrti, psychicky to nezvládne a spácha samovraždu.

Teiresias - veštec, ktorý vždy Kreonovi poradil pri ťažkých životných rzhodnutiach.

Ďalšie postavy - strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru a zbor tébskych starcov.

Básnické trópy a figúry

Epiteton - nový rozkaz, dobrá správa, chvastúnske jazyky, ľahkomyseľné túžby,nočné plesy, rumenná tvárička, čarovné líčka, zlé svedomie, neochvejné zákony.

Prirovnanie - túliť sa ako had, valiasa naň ako valný val morských vĺn, vrhá sa na breh ako šelma zúriaca.

Inverzia - svojím ohňom smolným, Téby celú noc sa zabávajú, iba smrti vyhnúť sa ešte nedokážu, kým nohy im oheň nespáli.

Personifikácia - smrť čaká všetkých, sila narazila, či stromy nechránia svoj kmeň.

Metafora - po jej hebkých lícach pôvab noci rozlievaš, celé nebo zastrel oblak prachu, najchrabrejší berú nohy na plecia.

Apostrofa - Ó, sväté háje na okraji Téb! Ó, moje rodné Téby, moja vlasť!

Citáty, ktoré zaujali:
,,Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny."

,,V žiali človek stráca rozum, aj ten získaný, aj vrodený."