Dominik Tatarka: Prútené kreslá

Žáner: novela, Metóda: retrospektívna, Kompozícia: 18 kapitol

autobiografické prvky, prvky lyrickosti, introspektíva, príbeh o láske, ktorá je základným princípom života, výsledkom práce dvoch ľudí, príbeh na pozadí obdobia pred 2.sv.vojnou, po Mníchovskom diktáte, v r.1939. Československo je nazývané „krajinou nikoho“ , cítiť sympatie a ľútosť obyvyvateľov penziónu voči Bartolomejovi, lebo Francúzsko patrilo medzi krajiny, na ktorých pomoc sa ČS spoliehalo.

Postavy:
Bartolomej Slzička – slovenský študent, ktorý odišiel študovať do Paríža. Jeho postava je vytvorená na kontraste mladého, idealistického a romantického mladíka a muža v zrelom veku, ktorý je utáraný. Sám seba považuje za utešovateľa žien.
Daniela – mladé francúzske dievča, ktorého domovom je penzión, je veľmi milá, nikomu však nedovolí bližšie ju poznať, má stanovené hranice, ktoré musí rešpektovať i Bartolomej, do ktorého sa zaľúbi.
Ďalej tu vystupujú:
Madame – majiteľka penziónu
Cudzinci bývajúci v penzióne
Gregorovci – Bartolomejovi krajania
Čačko – zriadenec veľvyslanectva.

DEJ: - nie je dôležité pásmo deja ale pásmo postáv, dialóg a atmosféra v komunikácii.

Dej sa začína v Poľsku na zájazde pri mori. B. Slzička rozpráva Jarmile, svojej priateľke
príbeh, ktorý zažil v Paríži ako študent Sorbony.

B. Slzička prichádza do Paríža pred 2. sv. vojnou. Ubytuje sa v penzióne, ktorý mu doporučili, lebo tu prijímajú cudzincov bez predsudkov, hoci je Európa znepriatelená. V penzióne sa stretáva s Danielou, ktorá sa mu na prvý pohľad zapáči a ona je vlastne dôvodom, prečo B. v penzióne naozaj zostáva bývať.
Daniela chodí s B. každý deň po Paríži. Spriatelia sa a B. intenzívne vníma atmosféru stretnutí s D. Ich vzťah sa vyvíja, ale je zvláštny: nie je to láska, ale je to viac ako priateľstvo. Neskôr B. navštívi slovenské veľvyslanectvo a stretáva sa s krajanmi. Dozvedá sa o slovenskej komunite na severe Francúzska, ktorú sa rozhodne navštíviť. Ďalej dostáva ponuku rýchleho zárobku – prekladu letákov, ktoré lákajú Slovákov z Francúzska do Kanady. B. preloží letáky a potom sa vyberie na návštevu ku krajanom, kde spoznáva rodinu Gregorovú.

Bartolomejovi prišiel úradný list. Polícia získala jeho preklad a hrozí mu vypovedanie. Požiada o pomoc priateľa z veľvyslanectva ale aj tak sa v duchu lúči s Danielou a s Parížom. Nakoniec sa na celú vec akosi zabudne.
Prichádzajú Vianoce a všetci spolubývajúci odišli z penziónu. B. nemal kam odísť a cíti sa osamelý. Čoskoro zistí, že v penzióne ostala taktiež Daniela. Zoberú šampanské a idú k Danielinej priateľke, ktorá je tiež osamelá. Tam oslavujú, behajú a pijú šampanské. Sú si veľmi blízki. Všetci traja zaspávajú spolu v jednej posteli. Ich vzťahy ostávajú platonické.

B. je opäť s Jarmilou pri mori a končí rozprávanie svojho príbehu. Hovorí, čo mu ostalo v srdci po Daniele a ako málo ľudia vedia o láske.