Myslí si že aj keď sa s ňou stále škriepi je to jeho dokonalý potomok. Okrem všetkých vecí nezabúda v hodnotení ani na svoje remeslo - ako sám hovorí je z cechu svätej Anny, stolár. Aj s remeslom je ako ináč spokojný. Colas Breugnon je dobrák, nevadí mu takmer nič: ani to že v jeho dome sa usadia vojaci, ktorí plienia zásoby a sú v meste takmer zbytoční. Má dom postavený za hradbami mesta a tak keď sa nepriateľ blíži mesto zatvorí hradby a Colas má o zábavu postarané...
"Dobrí chlapci, vždy pripravení prísť na pomoc počestnému človekovi, keď sa za stolom pasuje s krčahom. "
"Pivnicu budem mať čochvíľa prázdnu. Vojaci, ktorých nám poslal pán de Nevers, naše knieža, aby nás chránili, narazili práve posledný súdok"
Ako správny Burgunďan má aj viničku z ktorej pramení kvalitné burgundské vínko. Patrí k ľuďom ktorým veru slina nechýba...
Pime! Pime! Tristo hromov,
Bez guráže mám ísť domov?
Nie!
Burgunďania nie sú takí blázni
Rozísť sa, kým pohár nieje prázdny.

"Galské príslovie: Kto dobré víno pije, ten s Bohom žije!"
"Všetko má svoj čas, Perruche, - odpovedám mu. - Štrngneme si zajtra."
V mnohých krátkych epizódkach sa Colas javí ako večný optimista, ktorému je občas zaťažko niečo urobiť. Život s ním je určite zábavný najmä pre jeho ženu. Často sa zvykne zatúlať, alebo len tak niekde zasnívať. Kritizuje všetky zlé vlastnosti ľudí okolo neho a nadovšetko si cení svojich priateľov. Prelom deja sa začína siedmou kapitolou. Do kraja sa dostáva mor. Colas s ním bojuje a nakoniec aj vďaka vínku, ako sám hovorí zvíťazí. Vyberá si však inú daň - jeho ženu ktorú mal veľmi rád. Prehnane optimisticky sa chová aj pri smrteľnej posteli.
"Už sa zase smeješ, huncút!...Ale dobre máš, len sa smej. Smiech človeka hreje. V tejto chvíli, keď mi chlad zeme stúpa do nôh, cítim, čo je hoden tvoj smiech, požičaj mi ten svoj plášť. Len sa do sýta nasmej, muž môj: už sa na teba nehnevám, a ty mi odpusť, Colas."
Keď sa vracia domov z pohrebu, ktorý bol v inom meste, lebo jeho žena tam zomrela, šíria sa chýry, že v Clamecy niektoré domy v ktorých sa vyskytol mor podpálili. Samozrejme aj na Colasa sa usmialo šťastie. Na správu že má vypálený dom reaguje opäť až neprimerane optimisticky.
"Že s tým krásnym ohňom nepočkali do svätého Jána, škoda."
Po príchode do mesta zistí že celé mesto je hore nohami a že vandali si vytypujú dom niektorého mešťana a potom ho vyplienia. Sám sa teda postaví do vedenia skupiny ktorá zorganizuje vzburu.