Colas Breugnon: umelec - rezbár, mešťan burgundského mesta Clamecy, poctivý, dobrého srdca so zdravou galskou veselosťou, vierou v život a láskou k nemu. Pomocou týchto vlastností prekonáva všetky ťažkosti a vždy a radostne, smelo pozerá v ústrety k novým dňom, i keď vopred vie, že zase budú ťažké a trpké. Vie sa vždy zmieriť aj s najhorším nešťastím, nestráca nikdy humor, ktorý je zdrojom jeho životnej múdrosti, životného optimizmu. Ako sa autor zdôveril svojmu priateľovi Konstantinovi Fedinovi bol ním vlastne Rollandov otec. "Život je dobrý priatelia moji! Jedinú chybu má, že je krátky: človek ho za svoje peniaze dosť neužije. Poviete mi: "Buď spokojný, dostal si poriadny diel a dobre si ho užil." Nevravím, že nie."
Maxim Gorkij o tejto knižke povedal: "Treba mať srdce schopné tvoriť zázraky, aby bolo možné napísať po čase tragédií, ktoré Francúzsko prežilo, takú bodrú knihu neochvejnej a mocnej viery vo vlastného človeka, Francúza."
Ako hovorí sám autor v predslove: Je reakciou na desaťročnú stiesnenosť v pancieri Jána Krištofa, ktorý mi bol sprvoti šitý na mieru, no nakoniec mi už bol priúzky. Pocítil som neprekonateľnú túžbu za voľnou galskou veselosťou, áno, až za neviazanosťou. Zároveň ma návrat na rodnú hrudu, ktorú som nevidel od mladosti, zase zblížil s mojou zemou v neverskom Burgundsku a prebudil vo mne minulosť, hoci som sa nazdával, že navždy zaspala, všetkých Colasov Breugnonovcov, ktorých mám vo svojej koži. Využili šťastnú výsadu jedného z vnukov, ktorý vie písať (často mu to závideli) a urobili si zo mňa tajomníka.
Colasa Breugnona poznávame zo stránok rodinnej kroniky, ktorú píše od Hromníc po Tri krále. Žije v Clamecy niekedy v 17. storočí, za vlády Ľudovíta XIII. v období vlády jeho ministra Conciniho. Na začiatku svojich zápiskov sa cíti Colas veľmi bohatý, keď urobí súvahu svojho majetku. "Mám dom, ženu, štyroch chlapcov, dcéru, vydatú (chvalabohu!), zaťa (ten je veru potrebný), osemnásť vnúčeniec, šedivého somára, psa, šesť sliepok a brava. Ľa aký som bohatý."
Ženu si zobral aj keď ľúbil druhú, no napriek tomu žijú spolu už 30 rokov. "Keď ma tak prenasledovala (či sú tí mužskí hlúpi!), tak trochu zo súcitu, trochu z márnivosti, veľa z omrzenosti, aby som sa zbavil (výtečný spôsob!) jej večného dobiedzania stal som sa (ako Jean de Vrie, čo skočil do vody, aby ho nezmočil dážď), stal som sa jej mužom."
S deťmi je spokojný, aj keď tvrdí že sa najviac podarila Martina jeho dcéra.