Samo CHALUPKA
- bol najstarším štúrovcom, narodil sa v Hornej Lehote
- jeho najstarší brat Ján bol dramatikom
- roku 1827 začal študovať filozofiu a teológiu na BA lýceu
- bol jedným zo zakladateľov Spoločnosti česko-slovanskej neskôr sa zúčastnil povstania v Poľsku po návrate sa stal kňazom pôsobil vo svojom rodisku kde aj zomrel
- poéziu začal písať počas štúdii, uverejňoval básne v časopisoch, knižne vydal jedinú básn.zb. Spevy – najvýznamnejšou básňou je Mor ho! – hl. myšlienka revolučná výzva do boja za slobodu, námet je hist.,
Dej: Pri Dunaji sa usídlil rímsky cár. Slovania ho vrúcne privítali. „Poukázali na krásu Slovenska a na pracovitosť a hrdosť svojho ľudu.“ A on ju teraz chcel napadnúť.Ponúkli mu chlieb a soľ ak prichádza v miery ale ak chcel dobiť ich vlasť budú s nim bojovať. Aj napriek tomu že bolo Slovanov menej nevzdávali sa a statočne bojovali. Aj keď Slovania prehrali boj boli vďačný, lebo padli za svoju vlasť. Hoci cár zvíťazil cítil sa porazený.
- do básn. zb. Spevy zaradil aj básne s jánošíkovskou tematikou, hl.myšlienkou každej básne je túžba po slobode, patria sem: Kráľohoľská, Junák, Likavský väzeň – všetky básne nadväzujú na ľudovú slovesnosť autor využíva najmä básnické prívlastky, metafory, personifikácie
- ďalšiu časť zb. tvoria básne s protitureckou tematikou: Turčín Poničan, Boj pri Jelšave, Branko
Janko KRÁĽ
- najrevolučnejší štúrovský básnik, narodil sa v Liptovskom Mikuláši
- študoval na Ba lýceu ked odvelili Ľ. Štúra z profesúry zorganizoval hromadný odchod slovenských študentov na lýceum v Levoči pri tejto príležitosti napísal báseň Duma bratislavská
- v revolučnom roku 1848 spolu s priateľom Rotaridesom burcovali po slov. dedinách sedliakov vy sa vzbúrili proti pánom, bol za to odsúdený na 10 mesačný trest v Šahách a v Pešti
- v roku 1849 odišiel do Lipt. Mikuláša, kde zorganizoval dobrovoľnícky oddiel
- po porážke revolúcie napísal najobsiahlejšiu revolučnú báseň Šahy – vyslovuje v nej vlastné sklamanie
- ! položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky !
- písal aj balady vystihujúce pocity mladýc h ľudí:
Zverbovaný – hrdina je najviac zrastený s ľudom, na záver je výzva do boja
Povesť – je potrestaná neúcta k starobe
Skamenelom – nevera milého a porušenie prísahy
Kríž a čiapka – roztopašnosť a zneuctenie hrobu
Bezbožné dievky – privolávanie diabolskej moci čarami, kt. si dievky chceli získať ženíchov - využíva ľudový jazyk, prirovnanie, gradáciu, príslovia, porekadlá
Pán v tŕní – moderná sociálna balada
Kvet – nárek dievčaťa, kt. matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca, dievča sa lúči s matkou a umiera od žiaľu
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – je písana autoštylizáciu(autor sa stotožňuje s hl. hrdinom),vyjadril v nej smútok a nespokojnosť so svetom ale aj lásku k ľudu
- v 1. časti podáva lyrický obraz svojho vnútra, nenachádzajúceho nikdy pokoj, Janko je typický romantický samotár, burič,túži po romantickom čine ale v zápase o jeho uskutočnenie umiera.s hrdinovou rozorvanosťou kontrastuje idylický obraz prírody, najbližší ani dedina nechápu Janíka divného, hrdého, ukrutného, divého, toto nepochopenie vháňa hrdinu do samoty, do prírody. V závere 1. časti sa temné hrdinove vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody,lyrický hrdina sa mení na baladickú postavu divného Janka,kt. sa rozhodne oslobodiť Zakliatu pannu
- v 2. časti je baladický príbeh, Janko sa vyberie z domu do temnej noci, autor štylizoval túto časť tak, akoby túto povesť ľudia rozprávali, krátky záverečný epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím, prometeovský hrdina s titanským činom hynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou – je to zákl. konflikt romantického pocitu života, v závere balady však vzdor a titanstvo z obrazu hrdinu miznú, čo naznačujú aj zdrobneniny, použ. V súvislosti s idylickými úkazmi. Idyla tak víťazí nad tragikou láskou nad subjektívnou rozoznanosťou.
- písal aj poéziu iného druhu, cyklus 70 básní vyšiel pod názvom Dráma sveta – tieto básne vyjadrujú pesimistický pohľad, história sa javí ako boj o moc nad svetom ako vláda diabolských síl, kt. vedie k vojnám a zotročeniu ľudí (báseň Vojna)
- vo veršovanom dialógu Zloboh (minister) autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu
- Z predrevolučného obdobia pochádzajú aj básne s jánošíkovskou tematikou (Janko, Žobrák, Zbojníkova balada), známe ako Výlomky z Jánošíka.
- báseň Janko je obrazom mladého pána zhnuseného mestom a hľadajúceho uspokojenie v nepokojnej prírode
- v básni Žobrák zobrazil na pozadí prírodnej scenérie, hrdinu kt. trestá pánsku svojvôľu
- Zbojníkova balada vyjadruje odpor proti pánskemu svetu
- po revolúcii sa verejne neangažoval a málo písal
- ozval sa len keď napísal Dumu Slovenskú je to obraz slov. života za posledných 25 rokov
- posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát a tu aj zomrel na týfus
- bol básnikom veľkej fantázie a širokého záberu skutočnosti,vynašiel ľudovú slovesnosť a vytvoril nový typ balady kde hrdina je odhodlaný zápasiť s prekážkami
- svojím životom a tvorbou sa stal burcovateľom národného povedomia revolučným radikálom a predstaviteľom slov. lit. v európskom romantizme
Ján BOTTO
- patrí medzi mladších predstaviteľov štúrovskej literárnej romantiky
- narodil sa vo Vyšnom Skalníku v Rimavskej doline, študoval zemeračstvo v Pešti, pôsobil v rôznych mestách ale nakoniec sa usadil v B.B., kde aj zomrel
- písal pod pseudonymom Janko Maginhrodský,celým srdcom miloval svoj ľud a z tejto lásky pramení aj všetka jeho tvorba, jej predmetom sú osudy slov. národa a jeho zbedačeného, vykorisťovaného ľudu:
Smrť Jánošíkova – je lyrickoepicko-reflexívna basn. skladba, autor sa v diele zosobňuje s Jánošíkom, kt. je slov. hrdinom avšak žije v časoch útlaku na vyjadrovanie pocitov a jeho duš. rozpoloženia použil združený rým aabb
- využil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi aby vyjadril svoje pocity no pritom si veľmi vážil takú predstavu Jánošíka, ako si ju za dlhé 10ročia vytvoril poddaný slov. ľud
- úvod básne je akousi výpoveďou chlapcov,kt. odchádzajú na zboj a utešujú svoju matku, autor tu tiež opísal zbojníkov ako deti sokolie a voľné deti prírody,
V 1. speve – autor tvorivo vykresľuje Jánošíka – krásneho hrdinu a jeho družinu (Kváčova hoľa)
V 2. speve – vytvára obraz lapania Jánošíka, obraz nerovného boja pravdy a krivdy, nezmieriteľného zápasu utláčujúcich mocou
V 3. speve – navštívi uväzneného Jánošíka „biele dievča“ (duša ľudu),ako hovorí básnik do tohto obrazu je vkomponovaná svadob. pieseň o tajnom spojení „bielej dievčiny“ s Dunajom predstavujúcim vlasť, je tu vyjadrený aj ostrý rozdiel medzi mestom a „starým tyranom“ čo zlým svedomím väzní Jánošíka
V 4. speve – sníva Jánošík „mladosti krásny sen“a pred jeho zjavom ustupuje i tma
V 5. speve – Jánošík smúti za stratenou voľnosťou a lúči sa so životom
V 6. speve - ide Jánošík na smrť verí, že slobodu nemožno robiť tak ako nemožno pochovať slnce i keď ľud prirovnáva k chorému dieťaťu a modlí sa zaň
V 7. speve – Jánošík pozerá so šibeničného vrchu na svet a spomína si na mladosť (smrť Jánošíka)
V 8. speve – autor tvorí pochmúrny obraz Slovenska a hoci leje a leje jednako je to očakávanie jari
V 9. speve – konči sa „zjavením“Jánošíka po smrti dostáva sa so sveta víl a spája sa s ich kráľovnou. V bájnej ríši rozprávok sa stáva nesmrteľným.
- v básni autor použil množstvo básn. prostriedkov na vyjadrenie svojich pocitov
- porevolučná balada Žltá ľalia je o vernosti manželov,kt. si sľúbia vernú lásku, ale Eva sklamala a po smrti Adama sa znovu vydá, mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju ženu, kt. mu umiera v náručí, má rýchly spád
- Ctibor – hrôza,utrpenie,a životná tragédia je o bezohľadnom pánovi Beckova,kt.znesvätil nedeľnú poľovačku
- Margita a Besná je to baladická príhoda viaže sa na sve skaly v Strečnianskej doline, medzi kt. preteká Váh, nebezpečné skaly pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, kt. svoju peknú nebeskú dcéru zo žiarlivosti soté z vysokej skaly do Váhu, pod ťarchou výčitiek sa pomätie a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu, autor využíva gradáciu
