referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eugénia
Piatok, 18. septembra 2020
Božena Slančíková Timrava: Hrdinovia
Dátum pridania: 16.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: pumma08
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 362
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 7m 10s
Pomalé čítanie: 10m 45s
 
Hlavné postavy:

BALÁŇ – okresný notár, veľmi pretvarovačný, zbabelý, podlízavý. Rád sa vychvaľoval. Bol „odvážny,“ najviac oduševnený za vojnu len vtedy, keď mu nič nehrozilo.

ŠTEFÁN ŠIRICKÝ – mladý podnotár, ktorý bol úplným opakom Baláňa. Odsudzoval klamstvo, falošnosť, bol tichej, uzavretej povahy. Od počiatku odsudzoval vojnu ako zlo. A hoci sa jej musel sám zúčastniť ako frontový vojak, snaží sa zachovať si ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní nepriateľského vojaka, a to i za cenu vlastného života.

LÍZA MALINSKÁ – mladá, pekná učiteľka, ktorá sa páčila Širickému a on jej. Vybral si ju spomedzi všetkých dievčat, ktorým sa páčil. Líza bola sebavedomá a rozmaznaná, lebo chcela za každú cenu dosiahnu len a len svoje, a to hlavne plačom. Keďže bola pekná, bola i pyšná, namyslená a samoľúba. Širickému sa znepáčila preto, lebo si robila posmech z trpiacich ľudí.

OBSAH:

Dielo je členené na 12 kapitol.

I. Dej sa odohráva v jednej z novohradských dedín v čase, keď vypukla 1. svetová vojna. O polnoci zobudí dedinu bubeník BACHTER. Prvá sa zobudí ANČA DEMÁKOVIE, vdova, ktorá žije u svokrovcov. S celou rodinou vybehnú na ulicu medzi rozospatých ľudí. Bubeník oznamuje, že všetci muži od 20 do 40 roku sa majú na druhý deň hlásiť v kancelárii. Začína vojna. V dedine nastala panika. Avšak každý prežíva túto správu po svojom. Anča Demákovie je nešťastná, ale i rada, že aspoň muža má pochovaného doma. ANČA MATVEJOVIE je zúfala, lebo jej milovaný muž ĎURO musí odísť na vojnu. Iba ZUZA PEKOVKA cíti zadosťučinenie, že vojna rozdelila MATVEJOVCOV tak, ako kedysi rozdelila Anča ju a Ďura, a ona Zuza bola odsúdená žiť s hrbáčom PAĽOM PEKOM. Ten je spokojný tiež, pretože vie, že vojna nebude od neho žiadať život, pretože mal telesnú slabosť – bol hrbatý.

III. Tretia kapitola sa odohráva u bohatých Matvejovcov po vyhlásení vojny. Celá rodina je smutná. Ančina matka plače nad svojou dcérou, pretože jej muž Ďuro ide na vojnu: „Dievka moja, Anička moja, už sa toľko nekatuj!“ K Matvejovcom prídu mládenci, aby si s Ďurom išli vypiť. Ten však od rána nie je doma. Matvejovka vraví mládencom, že vojna je trestom pre všetky ľudské hriechy: „ Ľudia v rozkošiach už nevedia, čo majú robiť.“ Chlapi na ňu krivo pozerajú a pritom si myslia, že práve u nej bolo tej rozkoše najviac.

IV. Dej sa odohráva na úrade, kde bohatí páni, samozrejme nenaverbovaní, sa radujú z vojny. Na čele s pánom Baláňom, ktorý ospevuje rýchle a slávne víťazstvo a vedie silné reči: „Len smelo, všetci pôjdeme.“ Ale pritom v kútiku duše dúfa, že na neho nedôjde. Ľud sa díva na vojnu s odporom a páni preto sedliakmi opovrhujú: „Veliké časy nastali, slávne časy a vznešené....!!

Pravda to náš sedliak nerozumie, on len to má na mysli, že musí otca, mať, deti opustiť. Ale aký svätý cieľ ich volá to nechápe!“ Do kancelárie prichádzajú verbovaní chlapi. Veselé Baláňové reči o tom, že sa nemajú ničoho báť a majú poraziť nepriateľa, nenájdu odozvu u chlapov: „Ej čerta ti ja idem veselo umrieť.“ Lebo nejdú zabíjať, ani na um im nepríde, že to budú robiť, ale idú umrieť – stratiť životy. Akživo naučený sú len dávať, nie brať. Tu vidieť dobre kontrast, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu i pánskych vrstiev. Je tu ešte jeden mladík – ŠTEFAN ŠIRICKÝ. Jeho srdce nehorí pre vojnu, ale pre lásku. Nenávidel vojnu, lebo sa mu plietla do lásky k Líze Malinskej, ktorá bola učiteľkou. Širický prežíva vnútorný konflikt. Pred pánmi sa tvári, že je za vojnu, no keď je sám dá prechod svojim citom: „Veľké časy, slávne časy! Kde človek povstane proti človeku, aby vraždili! Svet upadne v najväčšiu ohavnosť, začne vojnu...a to sú časy vraj vznešené!“

V. Stretávame sa tu so skupinou dievčat, takých, ktoré sa nemajú navzájom rady, ale navonok to nedávajú najavo. Je to MILA DOMSKÁ, MAGDA – dcéra bohatého pána ŠTEPKU, GRÉTA – mladá chovanica pána MOLLERA a LÍZA MALINSKÁ. Všetky sú fascinované Širickým, ich opisom sa dozvedáme, ako vyzerá a aký je. Všetky boli potajme do ňho zamilované. Charakter Lízi sa prejaví hneď pri vstupe do deja, pretože sa nahnevá, keď ju bubeník v noci zobudil kvôli vyhláseniu vojny. Svoj spánok považovala za dôležitejší ako vojnu. Širický sa pri dievčatách zastaví iba na chvíľu a ide do krčmy za naverbovanými chlapmi.

VI. Širický je v krčme a sleduje naverbovaných chlapov, ktorí sa zabávajú, spievajú a pijú, pretože chcú zadusiť žiaľ. Zamýšľa sa nad tým, prečo práve oni musia ísť bojovať a umierať: „Prečo majú bojovať títo? Prečo umrieť? Čo zavinil tento ľud a čo dobrého kynie preň za to?“ Objavujú sa tu aj dvaja bohatí mládenci, ktorí zatiaľ nepôjdu na vojnu (pokiaľ budú mať peniaze). Keď ich Širický uvidí, jeho žiaľ sa zmení na zlosť.

VII. Opäť sa tu stretávame so skupinou pánov. Avšak za iných podmienok. Vojna zúri v plnom prúde. Niekedy silní a nebojácni páni sa začínajú báť. Vojna nechce skončiť a páni sa obávajú, že budú musieť ísť aj oni. Iba pán BALÁŇ stále verí, že vojna skončí do mája. Ale aj on už má strach. Po vonku všade počuť plač. Širický zaslepený láskou ide za Lízou, aby jej vyznal lásku. Počuje ju ako sa smeje z plaču trpiaceho ľudu a v tej chvíli sa jeho láska rozplynie. Líza ho uvidí a rozhodne sa ho prenasledovať, ale nedobehne ho. Baláňovi dôjde telegram, že má ísť narukovať. Keď si to prečíta odpadne. Všetkým povie, že má choré srdce a problémy so žalúdkom. Nechce ísť na vojnu. Chce, aby išiel za ňho Širický.

VIII. Baláň odrazu ochorel. ľudia ho nespoznávajú. Všetkými možnými spôsobmi sa snaží, aby nešiel na vojnu. Vyhovára sa na to, že Širický nemá rodinu a tak mu bude ľahšie na vojne. Baláňa nakoniec neodoberú. Taký ako bol zbabelý pred odobierkou, o to väčší hrdina bol po nej. Širického odobrali na vojnu, ale nezrútil sa z toho: „Neľutujte, ale blahoželajte mi. Som hrdý a to miesto je pre mňa najlepšie.“ Ale v tú chvíľu jeho srdce bolo v najtajnejšej skrýši doráňané.

IX. Širický sa vracia do dediny kočom. Po ceste sa zastavia v krčme (mne pripadala ako bordel). Hneď ako vojdú , začnú Štefana obletovať ženy – HLIVICKÁ, jej sestra EDA a švagriná IDA. Všetkým sa Štefan veľmi páči, ale hlavne Hlivickej. Jej muž je tiež na vojne. Širický ich však odmieta s kamenným srdcom. V tom vojde do podniku Baláň. Ženy sa hneď na ňho vrhnú a líškajú sa mu, pretože má peniaze. Na Širického sú nahnevané, že ich odmietol.

X. Do dediny prichádza bubeník a dáva na známosť, že nikto nesmie roznášať klebety, strašiť ľudí a dokonca ľudia nesmú postávať na ulici a zhovárať sa. Demákovci smútia, že aj ich syn JANO je nakoniec odobratý. Sú sklamaný aj z toho, že ho nestihli oženiť. Jano prosí slúžku MARU, aby ho počkala kým sa vráti, ale ona ho urazene odmieta, pretože už čakala dosť dlho.

XI. Líza sa dopočuje, že Širického odobrali a tak sa rozhodne aj napriek protestom matky ísť sa s ním rozlúčiť. Keď príde k oknu jeho kancelária zbadá ho. Štefan je návštevou Lízi očarený, ale netrvá to dlho. Za Lízou dobehne matka a odvedie dcéru preč.

XII. Už aj páni túžia po skončení vojny. Do dediny sa vráti jeden z chlapov z vojny. Prinesie zlú správu o smrti Štefana Širického, ktorý zomrel pri záchrane nepriateľského vojaka. Celá dedina za ním smúti, lebo nikdy nikomu neublížil.

V tomto diele je veľa dialógov a vnútorný monológ. Novela je založená na kontraste, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a pánskych vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré mu prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýnajú vojnou a účasť v nej vyhlasujú za veľký čin. Kontrast sa prenáša aj do charakteristiky postáv. Na jednej strane podnotár Širický – odporca vojny a sympatizant ľudu. Na druhej strane notár Baláň – cynický človek, berúci si masku vlastenca, no v podstate zbabelec a egoista. Názov HRDINOVIA je myslený ironicky. Autorka chce ním naznačiť, že hrdinami nie sú páni, ktorí majú plné reči o vlastenectve, no osobne sa nechcú ani pokúsiť obetovať životy pre vlasť. Na jatky vojny posielajú ľud a ten skutočne dáva svoje životy.
Timrava mala odmietavý postoj k vojne a jej boj za národnú slobodu bol prehĺbený opravdivým odhaľovaním ozajstných príčin svetovej vojny, jej triednych koreňov.
 
Podobné referáty
Božena Slančiková Timrava: Hrdinovia GYM 2.9510 728 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.