Postavy:
Elév Miloš Hrma- mladý výpravca, vracia sa do bežného života po pokuse o samovraždu
Pán prednosta- je prednostom malej vlakovej stanice, túži po povýšení, na svojich podriadených je dobrý
Výpravca Hubička- má neustále rôzne problémy no najmä pletky so ženami
Zdenka Svatá- telegrafistka na stanici, je mladá a veľmi pekná

Dej sa odohráva v roku 1945 v malom bližšie nepomenovanom mestečku v Čechách. Nemecké vzdušné sily tu už neovládajú vzdušný priestor a v horách sa ukrýva mnoho partizánov. Jediné čo narúša zdanie mieru v meste sú neustále sa presúvajúce konvoje vojenských vlakov.

Dej:
Miloš Hrma sa pokúsil spáchať samovraždu kôli svojej priateľke Máši. Poznali sa už veľmi dlho ale, keď sa spolu prvý krát milovali Miloš „zvädol ako ľalia“. Bol s toho strašne sklamaný a preto si v hoteli napustil do vane teplú vodu, ponoril sa do nej a podrezal si žili na obidvoch zápästiach. Zachránil ho však murár, ktorý v hoteli muroval na chodbe držiak na hasiaci prístroj. Na psychiatrii mu doktor povedal len to, že sa má dať zaučiť staršou ženou a potom bude jeho problém vyriešený.
Miloš sa po zotavení vracia do práce a pán prednosta si ho hneď zavolal a vyrozprával mu aký škandál sa stal na stanici, zatiaľ čo bol Miloš v nemocnici. Jeden večer slúžil výpravca Hubička spolu s telegrafistkou Zdenkou. Hubička ju začal zvádzať a skončilo to tak, že jej vyhrnul sukňu a otlačil jej na zadok všetky staničné pečiatky. Po službe šla Zdenka domov, ale jej mama si všimla pečiatky na jej zadku a hneď sa šla sťažovať pánu prednostovi, ktorý o tom musel podať hlásenie. Pána prednostu to celé strašne rozčúlilo, pretože bol v otázkach sexu veľmi konzervatívny.

Str. 56

Cez stanicu mal prejsť vojenský vlak plný nemeckých vojakov, ale Hubička zabudol prehodiť na semafore zelenú a vlak mal pol hodinové meškanie. Nemecký veľitelia na vlaku strašne zúrili a Miloš túto chybu vzal na seba. Nemci ho naložili na rušeň a vyrazili na cestu. Nemci sa už dávnejšie vyhrážali, že postrieľajú výpravcov, lebo vraj spolupracujú s partizánmi. Nemci mierili na Miloša a čakali len na pokin veľiteľa, kedy majú začať strieľať. Keď však nemecký dôstojník zbadal jazvy na Milošových zapästiach, zľutoval sa nad ním a pustil ho.

Str. 60-63

Na stanici stál na piatej koľaji rozstrieľaný vagón v ktorom zabili partizáni veľa nemeckých vojakov. Vagón bol samá diera po guľkách a aj celý od krvi a kde tu sa povaľovali krvavé kusy oblečenia. Cez stanicu prechádzal vlak plný mladých nemeckých vojakov, ktorý šli prvý krát na front. Vojaci boli veselý, hrali karty a vyspevovali si ale, keď prechádzali okolo odstaveného a rozstrieľaného vozňa všetci zmĺkli a začali si uvedomovať čo ich čaká.

Str. 76-77

Hubička prezradil Milošovi, že čaká od partizánov zásielku s výbušninou, aby mohol vyhodiť do povetria vlak prevážajúci muníciu, ktorý má prechádzať cez stanicu.
Na stanicu príde inšpekcia vyšetriť Hubičkou pečiatkový incident a zastihnú pána prednostu, ako v starej uniforme celej od vtáčich hovienok čistí holubník svojim milovaným holubom. Inšpektor mu dá okamžite najavo nech nepočíta s povýšením. Pán prednosta bol kôli tomu strašne zúrivý, ale nikdy nedal svoj hnev priamo najavo a vždy odyšiel na povalu, kde ziapal do svetlíka a trieskal stoličkou, až v telegrafickej miestnosti padala omietka. Toto bola jeho psychohygiena.

Str. 73-76

V noci mal službu Miloš aj Hubička a na stanicu prišlo mladé dievča, ktoré odovzdalo Hubičkovi výbušninu a zbraň od partizánov. Dievča zvádzalo Miloša a on sa s ňou vyspal. Keď dievča odyšlo začal Hubička plánovať spolu s Milošom ako zneškodnia vlak. Miloš sa ponúkol, že tú nálož dostane na vlak. Akonáhle mal prísť vlak Miloš si vzal časovanú nálož a zbraň a vyliezol na semafor. Vlak šiel popod neho a on hodil nálož na stredný vagón. V poslednom vagóne však hliadkoval vojak so svetlometom a ten zbadal Miloša na semafore. Vojak vystrelil na Miloša, ktorý zacítil ostrú bolesť a vystrelil tiež. Miloš sa neudržal a padol vedľa trate, kde už poskakoval postrelený nemecký vojak s prestreleným žalúdkom. Vojak skučal od bolesti a volal na svoju mamu. Miloš vzal jeho pušku a zastrelil ho. Miloš silne krvácal, lebo mal prestrelené pľúca. Ležal vedľa mŕtveho vojaka, držal ho za ruku a do posledných chvýľ mu opakoval do jeho nepočujúcich uší: „Mali ste sedieť doma, na riti ...“

Str. 100-101