Úvod

Maxim E. Matkin patrí k záhadným ľuďom, akých je v dnešnej dobe už málo. Nepotrebuje, aby ho spoznávali chodci na ulici, pýtali si autogramy, alebo bol stredobodom verejného čítania. Píše pod pseudonymom. Bez ohľadu na dobré spôsoby sa stále drží v anonymite a podľa jeho slov v tom chce pokračovať až do chvíle, kým udrží „myšlienku, moč a pohľad upretý na klávesnicu počítača“. Nikto nevie, ako sa vlastne volá, čo v skutočnosti robí, či je muž alebo žena a prečo nie je na obale diela jeho fotka, keď naznačuje, že nevyzerá až tak zle.

Preto sa môj úvod píše ťažko. Nevieme rok, kedy sa narodil, aj keď podľa knihy, v ktorej sa stotožňoval s hrdinom do takej miery, až by sa dala nazvať autobiografickou vieme, že má čosi okolo tridsať rokov, nie je ženatý a narodil sa, aj žije v hlavnom meste.
Raz som mu písala chválu na jeho knižky, ako obdivujem jeho svieži štýl písania a v závere e-mailu som sa opýtala, či mi môže prezradiť svoje pohlavie. Odpísal, vraj je to, čo len chceme. Matkin si totiž celkom nenápadne žije svoj život na pomedzí snov a reality, verí v lepší svet, číta a píše čo mu sily stačia. A to mu ide výborne. Svedčí o tom už aj to, že jeho posledná kniha, ktorá vyšla dvanásteho decembra 2005 sa objavovala pod vianočným stromčekom takmer tak často, ako slávny Harry Potter a ako i Maximove dovtedajšie knihy, bez problémov obsadila prvú priečku slovenských bestsellerov.

Kompozícia:
Príbeh je rozdelený do tridsiatich troch kapitol, pričom každá nesie vlastný názov. Autor píše v tretej osobe singuláru.
Takmer celý dej sa odohráva v Bratislave, v roku 2004. Časť je však aj v Grécku na Olympijskej riviére.
Postavy:
Hlavná postava je Stajpen. Je to asi tridsaťročný vysokoškolský profesor, ktorý prežíva úskalia obyčajného života. Rieši svoj ľúbostný aj rodinný život. Je slobodný, má priateľku, s ktorou žije, milenku, ktorú ľúbi, brata s frajerkou, ktorí mu robia problémy.
Zoe- je Stajpenova priateľka. Žijú spolu. Je pekná, má dlhé, tmavé vlasy a štvrtinový grécky pôvod, ktorý podľa Stajpena dáva pod vplyvom svojich rodičov až príliš do pozornosti. (Jej matka sa z mena Ružena dala premenovať na Klytaimnéstru.) Zoe si myslí, že keď naozaj chce, všetko riadi sama a osud neexistuje.
Kimi- vlastným menom Kamila, tak ju však volá iba jej bývalý manžel. Voľakedajšia Stajpenova spolužiačka i láska. Rozvedená matka, má osemročnú dcéru Stelu, ktorá sa prezýva Hviezda Jasná Kopasná. Žije sama. Nevieme presne ako vyzerá, ale Stajpen o nej tvrdí: „Kimi má najkrajšie nohy v celej Európe, nikdy sa nad ničím nepohoršuje a svojím spôsobom mi stále patrí“.

Skalár- Kimin bývalý manžel. Stajpenov bývalý spolužiak. Je alkoholik, čo mu dopomohlo k duševnej poruche. Myslí si, že svet riadia vesmírny ľudia- Oriončania. V podstate je neškodný a veľmi nešťastný. Ako jediná z postáv nežije v Bratislave. Býva v Žarnovici.
Korben- Stajpenov brat. Ľudia s ním ľahko manipulujú. Je veľmi citlivý a ľudomil.
Sony- Korbenova frajerka. Stajpen o nej hovorí: „je to žena s najvýraznejšou krásou na prvý pohľad. Je to ten druh krásy, ktorý netreba hľadať a objavovať, netreba k nej oči muža s fantáziou.“
Matka- Stajpena a Korbena. „Má svetlé vlasy, modré, priehľadné oči a akúsi viditeľnú schopnosť precítiť bolesť.“ V samej podstate je nešťastná. Jej manžel ju podvádza, deti jej nechcú dožičiť jedinú radosť po ktorej túži- vnúčatko a myslí si, že ju nemá kto pohladiť a milovať.
Otec- Stajpena a Korbena. Bol riaditeľom jediného gymnázia v meste, členom mestského zastupiteľstva a funkcionárom v niekoľkých športových oddieloch. Všetci čo neboli jeho rodina ho mali v obľube. „Len jeho synovia pri sfukovaní narodeninových sviečok v detstve myslievali na to, aké by to bolo pekné, keby otecko zomrel.“ Bratia si myslia, že keby sa tak úporne celý život nesnažili byť iný, než otec, neboli by z nich „také trosky“.

Vzťahy:
Stajpen + Kimi: Stajpen ju miluje, už dlho. Ona jeho tiež, no bojí sa , že sa opäť popáli. Raz rozvedená už je. Sú milenci. Stajpen pomáha Kimi zvládať návštevy Skalára a Kimi mu za odmenu robí niečo ako psychoporadňu.
Stajpen : „Pod vplyvom alkoholu mám sklon tvrdiť, že nám je súdené spolu zostarnúť a zomrieť.“
Stajpen + Zoe: Ako on tvrdí cíti k nej zvláštny druh závislosti.

Stajpen + Sony: Sony ho miluje, no Stajpen cíti povinnosť voči svojmu bratovi, že je to jeho frajerka. Navyše miluje Kimi a má Zoe.
Stajpen + Korben: Sú ako najlepší priatelia.
Zoe + Sony a Kimi: „Zoe a Sony sa prehnane priateľsky vybozkávali. Stajpen vedel, že keby sa tam v tej chvíli objavila Kimi, Zoe by ju bola schopná ubodať manikúrovými nožničkami a neušetrila by ju, ani keby sa za jej omilostenie modlila celá detská križiacka výprava. A Sony by neváhala a pokojne by ho pretiahla za najbližším rohom.“

Dej:
Príbeh sa začína v kaviarni, kde hlavný hrdina čaká na Sony. Poslala mu e-mail, v ktorom odhalila svoje city k nemu. Vidí ju prechádzať cez cestu. Zmyslí sa nad tým aká je krásna a o čo by bolo toto stretnutie pohodlnejšie, keby ju zrazí električka. Zachráni ju však nejaký ostražitý dôchodca. Stajpen si na jednej strane vydýchne. Schôdzka končí namrzeným odchodom Sony. Stajpen má predsa Zoe a nesmie zabudnúť na Kimi.
Blíži sa leto a s ním aj čas dovoleniek. Zoe núti priateľa do niečoho, čo nechce. Zoe a Stajpen si naplánovali výlet k chorvátskemu pobrežiu so surfom na streche auta. Zoe však na poslednú chvíľu mení plány. Objedná letecký zájazd na Olympijskú riviéru, pretože túži po dieťati a v ich rodine, kým vraj nesúložia pri mori, nemôžu ženy otehotnieť. Keďže Stajpen má výčitky, že sa jej dosť nevenuje a zanedbáva ju pre Kimi, súhlasí s Gréckom, ale zhodnú sa, že na dieťa ešte nie sú pripravení.

Medzitým sa Skalár rozhodne pre ďalší, nie celkom slávny krok jeho kariéry manžela. Tou šťastnou je osemnásťročná študentka s ktorou čaká dieťa: „A potom sa dostavila nevesta. Strašne mladá, strašne tehotná a strašne zmaľovaná.“

Stajpenovi rodičia prežijú tiež krízu, avšak otec si uvedomí, aký poklad má doma v svojej manželke, kúpi jej psíka a začnú „odznova“.
Cestou za oddychom, na letisku čaká na Stajpena nepríjemné prekvapenie. Spolu s nimi si totiž idú užiť slnečný Peloponéz aj jeho brat s priateľkou. Hneď prvý deň pobytu si Stajpen vyjasní svoje city so Sony: „Ty si úžasná žena, Sony, ale ja k tebe necítim to, čo ty ku mne. Tak, ako sú tvoje city mimo tvojho rozhodovania, tak sú aj moje.“ Po tomto rozhovore prebiehajú prázdniny už pokojne až do posledného večera. V ten sa štvorica strašne opije a Korben navrhne bratovi, aby si vymenili partnerky. O tom, ako to všetko v tú noc vlastne dopadlo sa dozvedáme až neskôr, pretože hlavný hrdina si po „opici“ nič nepamätá. Po príchode domov sa s ním nikto nerozpráva. Zoe celé dni sedí doma a často plače. Za krátko sa dozvedia, že je tehotná. Stajpen si vyráta, že dátum počatia sa zhoduje s inkriminovanou nocou. Ide k bratovi, oznámi mu novinu o bábätku a presvedčí ho, aby mu rozpovedal, čo presne sa v daný večer stalo. Korbenovi príde nakrátko zle a potom z neho vypadne, že Stajpen zaspal a on si užil s oboma. Dieťa je teda Korbenovo.

Stajpen hľadá, tak ako vždy útechu u Kimi. S problémom sa jej však nezdôverí, lebo chce, aby si myslela, že medzi mím a Zoe je koniec.
Zoe a Korben sa vezmú. Na svadbe sa Zoe prizná Stajpenovi, že bola u Kimi, všetko jej povedala tá je teraz na ceste do Anglicka. Stajpen okamžite beží na letisko, no Kimi sa s ním nebaví a odchádza. Za čas, kým sa vráti, sa Stajpen snaží na ňu zabudnúť.
Sony zrazí električka a tak sa o ňu stará.

Chodí za ňou každý deň do nemocnice, umýva jej zuby, vlasy, číta jej knižky, no nemiluje ju a ona to chápe a akceptuje.
Jedného večera, pred Vianocami, ide Stajpen okolo domu, kde bývala Kimi a v jej
okne sa svieti. Zrazu vyjde z dverí so smeťami. Je chladno. Chvíľu a sa zhovárajú ako priatelia a potom Kimi odíde. O niekoľko dní sa stretnú v kine. Po filme sa pri sebe pristavia: „Dívali sa na seba. Stajpen mal chvíľu pocit, že by mal niečo povedať, ale nahovoril toho už dosť... Kimi sa nadýchla, akoby šla niečo povedať, ale žiaden zvuk z nej nevyšiel. Bolo to teda na ňom. – Milujem ťa a neviem s tým prestať, – povedal Stajpen. – Tuším mi to už zostane navždy. Objali sa a šli na tequilu. A o pol roka sa zobrali a začali stavať dom. 13. mája 2004“
A takto príbeh končí.

Záver

Dej je veľmi svieži, autor píše so závideniahodnou ľahkosťou, ironickým nadhľadom a nesporným zmyslom pre čierny humor. Dielko je naozaj pre všetkých, i keď uznávam, že niektoré pasáže môžu pôsobiť pohoršujúco. Je to však autorov štýl, ktorý robí príbeh osobitým a nezameniteľným.
V Láska je chyba v programe sa nájde každý. Starší, mladší... Jednoduchší sa zabavia vtipnými poznámkami a naozaj ojedinelým riešením kurióznych situácií, pre tých viac filozoficky založených je tu množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré by mohli živiť našu fantáziu aj niekoľko rokov. Áno, knižka vo mne zanechala veľa. Je to presne ten typ dynamického deja, ktorým nelistujete, ale ho prežívate a ak náhodou musíte počas čítania na toaletu, verím, že počas cesty bytom budete Stajpen, Kimi, Sony, Zoe či Korben.

Maxim E. Matkin napísal okrem tejto ešte dve knihy. Typické je, že poznáme iba prezývky postáv, nie skutočné mená.
Jeho prvotina vyšla v roku 2002. Predtým sme si ju, ako všetko, čo napísal mohli prečítať na internetovej stránke inzine.sk. Jej názov je Polnočný denník a ide o takmer autobiografické dielo. Je písané formou denníka, v ktorom rozpráva o období niekoľkých mesiacov, počas ktorých žije svoj „normálny, všedný“ život. Vystrieda niekoľko partneriek, opisuje vzťah so svojou mamou, sestrou – Histerkou a otcom. Autor sa stotožňuje s hrdinom, píše v prvej osobe singuláru.
V roku 2004 vyšla kniha Láska je chyba v programe a o rok neskôr Mexická vlna. Tá je vraj Matkinovou najsmutnejšou a zároveň najkrajšou knihou. Nájdeme v nej otrasné svetríky, zväzarmové krúžky, koridory a štrnganie kľúčov na námestí, únos prezidentovho syna, zmarené referendum a rozdelenie republiky, zverejnenie zoznamov ŠtB, ale aj vstup do Európskej únie a postup Artmedie do Ligy majstrov. To všetko na pozadí príbehu trojice súrodencov.
Autor je pravidelným prispievateľom v ženskom magazíne Elle, kde ponúka pohľad na bežné problémy doby a žien v nej žijúcich, ako vraví, z druhého brehu, čiže z mužskej strany.