Kniha začína návratom Draka (Martin Lepiš). Keď bol malý našiel ho hrnčiar Lepiš Madlušovie , ten si ho nechal aby sa o neho staral (bol slepý). Po tom ako prišiel chlapec považovali ho za „nešťastie dediny“. „ Ohne povodne hlad a smútok sprevádzali jeho kroky. “. Priučil sa hrnčiarskemu remeslu. Eva sa zaľúbila do Draka. Chodila za nim, on ju mal rad ale skôr to na mňa pôsobilo ako keby bral čo sa mu ponúka. Bola po ruke bola pekná.. Starého hrnčiara našli mŕtveho v jame na hlinu. Draka obviňoval z jeho smrti. O niekoľko dni neskôr našli aj jeho v jame na hlinu. Bol zranený a Eva sa o neho starala. Potom ako sa uzdravil odišiel bez rozlúčenia Eva mala s nim dieťa starala sa oň jej stará mama. Z jeho odchodu bola zronená a Šimon Jariabek bol opitý. Stretli sa v komôrke (spali spolu) neskôr sa vzali. Nemali veľmi šťastné manželstvo nebrali sa z lásky, ona stále milovala Draka. Teraz keď sa Drak vrátil všetci brali ako samozrejmosť že mu Šimon podpáli dom. S Drakom prišlo aj ďalšie obdobie sucha. Dobytok sa nemal na čom pást. Preto ho bolo treba doniesť do dediny. Lenže nevedeli ako lebo cesta bola príliš zložitá. Drak im povedal že pozná cestu mali ísť okolo Poľských hraníc. Nepáčilo sa im to no nakoniec súhlasili. Nechceli ho nechať samého rozhodli sa že Šimon pôjde s nim. Vydali sa na cestu. S dobytkom (voly) sa dostali do Tichej. Ďalej mali prejsť cez Tomanovú (v Poľsku) nemohli, museli počkať. Drak každý deň niekam odchádzal Šimon celý čas vyrezával kúdeľ pre Evu(kúdeľ dávali mládenci svojim nastávajúcim ako prejav svojej lásky). Po týždni sa mohli vydať ďalej. Šimon išiel vzadu...pri dobytku Drak vpredu. Šimon dobehol Draka a videl ho ako si s Poliakmi podáva ruku. Myslel si že im predal voly. Napadol ich ale oni ho premohli. Prebral sa na salaši. Myslel si že je uväznený. Utiekol odtiaľ. Vrátil sa do dediny a podpálil Drakovu chalupu. Neskôr prišiel Drak do dediny aj s dobytkom a na koni si niesol mladú ženu. To že mu Šimon podpálil dom bral ako samozrejmosť ako niečo čo sa dalo čakať. Ani sa za to na neho nehneval. Črieda prešla okolo Šimonovho domu. „ ..len potom zdvihol on hlavu: Pristavil sa uprostred cesty a dlho sa na ňu díval. Čím dlhšie sa díval, tým viacej sa ona pýrila., až napokon musel tomu uveriť, osmelil sa, pristúpil k nej a dotkol sa jej.