ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Týmto prehlasujem, že túto prácu som vypracoval sam, bez pomoci iných, používala som len odbornú literatúru a odkazy na internetové stránky uvedené v bibliografii.


Humenné, 5. 1. 2006
...........................

OBSAH

0 ÚVOD ...............................................................................4
1 JADRO ..............................................................................7
1.1 ŽIVOTOPIS ...............................................................7
1.2 TVORBA....................................................................10
1.3 ROZBOR DIELA ......................................................13
2 ZÁVER .............................................................................18
3 RESUMÉ ..........................................................................20
4 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ÚDAJOV ................21
5 ZOZNAM OBRÁZKOV ..................................................22
6 ÚRYVKY Z DIEL ............................................................24

0 ÚVOD

Slovenská medzivojnová próza

V období medzi dvoma svetovými vojnami začína 1/ priaznivý kultúrno – spoločenský rozmach Slovenska, ktorý je spojený s rozvoj školstva, vznikom vedeckých a osvetových inštitúcií, národnou slobodou, a demokraciou. Vývoj literatúry úzko súvisel s českou literatúrou. Charakteristickou črtou tejto doby je aj 2/ pluralitná podstata literatúry, umenia a kultúry = rôznorodosť. Po roku 1945 však nastal zvrat : jedna historická skutočnosť môže byť vyjadrovaná rozdielnymi postojmi.
Medzivojnoví spisovatelia vychádzali vo svojej tvorbe zo zážitkov z vojny, spomienok na roky mladosti, povojnovej sociálnej skutočnosti, historických udalostí, spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky.

Formovali sa tu tri generácie autorov, ktoré rozdeľujeme takto : 1/ staršia generácia, ktorá mala ťažisko v povojnovom období a venovala sa prevažne tvorbe z realistického prostredia. Zaraďujeme tu rozličných predstaviteľov napríklad : Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Božena Slánčiková – Timrava, Elena Moróthy – Šoltésová, Janko Jesenský, Ladislav Nadáši – Jégé a taktiež Hana Gregorová.
2/ prechodná generácia sa snažila nájsť nový pohľad na život. Pri skúmaní jej pomáhali poznatky o vlastnostiach a prejavoch psychiky človeka. Význačným je aj experimentátorské úsilie. Generačne sem patria : Martin Rázus, Štefan Krčméry, Ján Hrušovský, Janko Alex, Jozef Cíger – Hronský.

3/ mladá generácia, ktorej program bol nasmerovaný na sociálne pomery. Jej myslenie bolo nasmerované na komunizmus. Vyvíjali sa tu nemenej známi spisovatelia : Gejza Vámoš, Ivan Horváth, Štefan Letz, Peter Jilemnický, Laco Novomeský, Ján Poničan a Andrej Sirácky. Títo predstavitelia sa združovali akolo časopisov Mladé Slovensko, Svojeť, DAV, Spartakus a Proletárka.

Do popredia sa dostávajú literárne smery ako A) REALIZMUS. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli : Ladislav Nadáši – Jégé, Peter Jilemnický, Jozef Cíger – Hronský a Milo Urban. B) LYRIZOVANÁ PRÓZA, ktorú ešte môžeme rozčleniť na 1/ ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka a štýlu. Charakteristickými znakmi ornamentalizmu sú : nesúrodosť prozaickej výpovede, zložitosť vnútorného sveta, formové novátorstvo a experimenty s jazykom. V tvorbe vychádzajú z expresionizmu – znamená to „ istú vzburu proti konvenciám a takým stvárnením skutočnosti, kde sa ozývajú city, objavujú sa pesimistické a tragické nálady a životné pocity, nešťastné postavy “ ¹, ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spoločnosti, obrazné vyjadrovanie a multiverbizácia. Autor venuje viac pozornosti úvahe a opisu. Kompozícia je bez časovej a logickej následnosti = snový postup. Zaraďujeme sem Gejzu Vámoša, Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. 2/ naturizmus vznikol v tridsiatych rokoch ako protest proti realizmu, spoločenským podmienkam, ktoré sa dôsledkom hospodárskej krízy a nástupom fašizmu zhoršili. Vzory boli v severskom a francúzskom literárnom naturizme. Do popredia sa dostáva expresionizmus – zhustenie deja, vízie, sny, citovo zafarbené slová, nedodržiavali chronologickú postupnosť.

1OBERT, V. – BÁTOROVÁ, M. – IVANOVÁ, M. – ŠPAČEK, J. : Literatúra 3. 2.vyd. 2004. ISBN 80-89002-96-X
Hrdina nebol typizovaný, bol zvláštny, mal niektoré i rozprávkové vlastnosti. Stretávame sa s bojom dobra so zlom, dobro autori hľadali na vidieku a v prírode. Hrdina si prírodu personifikoval - próza sa uskutočňuje v prírode. Využitie básnických prvkov, metafor, rytmizácie a personifikácie. Základnými črtami sú : subjektívnosť umeleckej výpovede, záchranu pred odcudzeným a rozháraným svetom hľadajú v dedinskom prostredí, stavy prírody stotožňujú so stavmi dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka, záchranu pred svetom hľadajú vo vlastnom vnútri; vo svete mýtov, postáv – ideálov, symbolov a baladiky. Naturizmus formujú : Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner. 3/ lyricky tvarovaná próza vznikla v tridsiatych rokoch ako nesúhlas so spoločnosťou. Do úzadia sa dostáva citovosť. Autori uprednostňujú psychologické námety a harmonické riešenie, uprednostňujú pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa. Vyvíjala sa v dvoch prúdoch : a) bližšie k sociálnym témam, najmä dedinské; b) psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov. Jej znakom je expresionisticko – senzualistická epika ( zmyslové vnímanie skutočnosti ). Najvýznamnejším predstaviteľom lyricky tvarovanej prózy je Rudolf Fábry.

1 JADRO

1.1ŽIVOTOPIS

DOBROSLAV CHROBÁK ( 16. 2 1907 – 16. 5. 1951 )
Spomienky Dobroslava Chrobáka na detstvo : „Mal som pekné a šťastné detstvo. Stačilo prejsť ponad potok – na druhú stranu a priam si zapadol do rozprávkového sveta plného vzrušenia a dobrodružstiev. Každé ročné obdobie malo svoje nepostihnuteľné, večne sa opakujúce a stále nové kúzlo. Každý čas mal svoje zábavy a hry. A to všetko v nádhernom kraji, kde je Kriváň na dosah ruky, kde polia a lúky nikdy nestrácajú svoju sviežosť a menia len postupne od jari do jesene svoju zeleň.“ ²

Dobroslav Chrobák sa narodil 16.2.1907 v mestečku Hybe na Liptove ako druhé zo štyroch detí Ondreja Chrobáka a Márie, rodenej Čániovej. Za krátko sa oženil, jeho manželka Herta, rodená Zálišová, s ktorou mal jedného syna.
V rokoch 1918-1922 študoval na gymnáziach v Rožňave a v Liptovskom Mikuláši. už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Jeho tvorba je zaraďovaná do prózy naturizmu. Ako 17 - ročný našiel svoj literárny vzor v Dostojevskom. V Liptovskom Mikuláši sa zoznámil s neskorším literárnym kritikom Milanom Pišútom, s básnikom Andrejom Plávkom a literárnym vedcom Rudom Brtáňom. Nemenej zaujímavých spolužiakov, a tým aj literárne podnetné prostredie mal aj počas štúdia v Prahe - boli to Ján Kostra, Koloman Sokol, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška a Laco Novomeský.
2 TREBLE. 2005. Dobroslav Chrobák. 3. 6. 2005 dostupné na :

V rokoch 1922-1926 študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. V rokoch 1926-1934 navštevoval elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe. v roku 1934 získal titul inžiniera
Po štúdiách pôsobil stále v Bratislave ako referent Rádiožurnálu (1934- 1938), vedúci techniky ( 1938 – 1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945-1947), oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku (1947-1951), súčasne (od roku 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku. Externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej.
Bol významný predstaviteľ naturizovanej prózy, literárny kritik a publicista.
Zomrel 16. 5. 1951 v Bratislave na rakovinový nádor vo veku 44 rokov, no jeho hrob nachádzame v rodnom Hybe, tesne vedľa hrobov jeho rodičov.
"V piatok 18.5.1951 o 16. hodine sa bratislavská verejnosť rozlúčila so spisovateľom Ing. Dobroslavom Chrobákom, hlavným riaditeľom Čs. rozhlasu na Slovensku, ktorý zomrel nečakane 16. 5. vo veku 44 rokov. (...) Rakvu s pozostatkami zosnulého previezli do jeho rodnej obce Hýb, kde bol v sobotu pohreb." ³ - Rozlúčka so spisovateľom Dobroslavom Chrobákom v Bratislave. Pravda, 20. mája 1951.

3 KOLEKTÍV AUTOROV : Malá československá encyklopédia II. 1.vyd. 1985. ISBN 80-8046-020

Dobroslavove životné mottá:
"...a iste umriem od veľkej lásky uprostred ciest..." 4
" Vieme a nosíme v sebe primnoho, sme ťažkí a chrbát sa nám skrivil pod bremenom všednosti. Aby sme boli oznove ľahkí a vedeli zaspievať správne pieseň o kráse, s ktorou sa máme stretnúť, mali by sme odložiť všetky svoje trápenia a starosti." 5

4 KOLEKTÍV AUTOROV : Malá československá encyklopédia II. 1.vyd. 1985. ISBN 80-8046-020
5 BEŇADIK, Martin : Dobroslav Chrobák, po strmých cestách. 1.vyd. 1988. ISBN 80-91021-75-5