1.2TVORBA
Dobroslav Chrobák sa už počas štúdií zajímal o literárny život => prispieval do rôznych časopisov. Spočiatku vydával všetko pod pseudonymom a časopisecky. Analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (Timrava, Vajanský, Záborský, Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách, recenzie, fejtóny, ... Okrem prózy sa venoval aj literárnej a umeleckej kritike, publicistike, biografistike i edičnej činnosti.

DIELA :
Jeho prvotinou bola poviedka Les, ktorú vydal v roku 1924.
Roku 1932 bola zverejnená praktická biograficko – literárna príručka Rukoväť dejín slovenskej literatúry.
Ďalším, viac významnejším dielom bola jeho zbierka noviel Kamarát Jašek, vydaná v roku 1937. Je to zbierka 8 noviel obsahujúcich typické ukážky naturizovanej prózy so všetkými znakmi vitalizmu, rustikálnosti, expresionizmu a socialných znakov dedinskej i mestskej tematiky. Využíva prvky reality, fantastiky, dávnych mýtov z prírody. Stvárnil tu dva tematické okruhy – dedinu a mesto. Lyrickú pôsobivosť dosahuje objavovaním zvláštneho a neznámeho, ponorom do vnútorného sveta postavy a jej vzťahu k okolitému svetu. Obmieňa úlohu rozprávača, odbočuje od dejovej línie. Tento knižný debut podnietil vystúpenia kritiky J. Felixa v roku 1938, obviňujúcej autora z prílišnej závislosti od cudzích vzorov (Giona, Hamsun, Frank a i.).

Konflikt medzi jedincom a spoločnosťou zobrazuje v románovej novele Drak sa vracia, uverejnená v roku 1943. stvárnenie príbehu o hľadaní stratenej cti v kontexte tradičného trojuholníka dvoch mužov a ženy, zasadený do tajomného prostredia horskej dediny. V diele autor zobrazuje tradičné hodnoty – lásku, priateľstvo prekonávanie prekážok, česť. Postavy sú vykreslené kontrastne, ako dobré : Eva, Šimon a zlé : Drak. Prebiehajú dva ústredné konflikty : Drak – dedina, Eva – dvaja muži. Osoba rozprávača sa v príbehu mení podľa toho, kto rozpráva udalosť : napríklad príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona> on – rozprávanie, inokedy rozprávač k sebe priberá čitateľa> my – rozprávanie. Dej rámcuje postava Evy : v úvode je to mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom. Celý príbeh pripomína rozprávku, lebo tu vystupuje postava Draka, stará mama rozpráva rozprávku o časoch, keď žili čarodejnice, vedmy, duchovia a dobro vždy víťazilo. Dielo patrí k základným hodnotám slovenskej naturizovanej prózy. Po jeho vydaní sa autor umelecky odmlčal.
Až v roku 1957 vyšlo jeho ďalšie dielo Cesta za umením.
Pri spolupráci s Bujnákom vydal Slovenský náučný slovník.

Novela Návrat Ondreja Baláža sa hlavný hrdina vracia po 17 rokoch z prvej svetovej vojny do rodnej dediny ako mrzák (od kolena je bez nohy), na pomníku padlých vidí aj svoje meno bez dátumu úmrtia. Prichádza do rodného domu, ale manželka sa medzitým znova vydala, má dieťa (ich spoločná dcérka zomrela na španielsku chrípku). Žena ho nespoznala, on vidiac, že je šťastná odchádza z dediny bez toho, že by povedal, kto je. Na pomníku vyryje dátum svojej smrti.
V dielach Silueta a Učenlivá Marta a starostlivá Mária sa venoval mestskej tematike; Ostatný raz - dedinská tematika.
Novela Poviestka obsahuje prvky naturizmu, je rámcovaná do prostredia hôr. Podkladom novely je motív lásky. Ondrej Chomút žil so svojím vnukom Ondrešim, nemanželským dieťaťom v lese a vychovával ho tam v modlitbách. Ondriš a do svojich 17. rokov nepoznal inú osobu len svojho deda. Ale keď mal 17 stretol v lese cudzinca, ktorý mu požičal sekeru. Cudzinec si požičia koňa a povie Ondrišovy kde ho môže potom nájsť. Potom zosnová stretnutie Ondriša s dievčaťom Evou - Ondriš po prvý krát v živote vidí dievča a oslovuje ju v mužskom rode. Starcovi sa potom pohorší a nepomôže mu ani príchod Evy. Starec nakoniec zomiera. Autor v diele často zasahuje do deja.

1.3 ROZBOR DIELA

DRAK SA VRACIA :
Symbolika názvu: Drak: symbol ohrozenia a strachu
návrat(sa vracia): symbol očakávania, radosti
Útvar: novela s podtitulom rozprávka
Čitateľsky úspešná novela patriaca do naturizmu. Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolesti iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Odpustenie zdôrazňuje ako dobrý pocit a ušľachtilý čin.
Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného - stačí, že človek nie je z ich dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou ako oni (hrnčiarstvom), a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla.

Postavy sú rozdelené typicky „čierno-bielo“ na dobré a zlé, pričom zlá postava Draka je aktívnejšia. Do polohy zlého ho dostali sami dedinčania a práve ich strach z neznámeho. Dobré postavy sú pasívne, trpia, znášajú svoj „zlý“ osud. Najväčšie problémy vyplývajú z ich mlčanlivosti, z neschopnosti riešiť problémy, rozprávať sa o nich otvorene. Eva a Šimon si vzťahy neriešia vypovedaním všetkého, čo ich ťaží, ale nesú si odovzdane svoju ťarchu. Záporná postava nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia: suchá a neúroda, vražda dedinčanky, opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je iba uzavretým samotárom, do spôsobu života ktorého dedinčania aj vlastnou vinou nepreniknú. Dedina nepozná meno Martina Lepiša Madlušovie, prezýva ho Drakom. Časť deja je zasadená do prostredia dediny. Dedinčania vystupujú ako kolektív, autor ich zanonymňuje, Druhá časť deja sa odohráva v prostredí hôr. V novele ožíva praveká viera v nadprirodzené javy, ľudia veria, že Martin je bosorák, že vie pohľadom urieknuť človeka. Šimon s Drakom sa stávajú súčasťou prírody. Pohybujú sa ticho a obozretne ako iné tvory v lese, ktoré sa ani nevyplašia, keď ich zavetria.
Kompozícia:
Skladá sa z 12 kapitol označených číslom a epilógu. Dielo je uvedené mottom: "Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku."
6 Dejová línia je slabá. Kompozícia je veľmi komplikovaná, aj tu autor experimentoval. Na jednu udalosť sa pozerá z pohľadu viacerých postáv.
Postavy:
Drak = Martin Lepiš Madlušovie ( Čierny Macek )
Vysoký, počerný, s uhrančivými črtami, tenký a pružný. Náročné situácie rieši so stoickým pokojom. Bozkáva Evu, ktorá sa doňho zaľúbi, avšak on jej tento cit neopätoval. Dedinou nepochopený, všetko zlé zvaľujú naňho. Zrania ho (pád do jamy), odíde na dva roky preč. Bojuje za svoju česť, je citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny a starostlivý. Ľúbi Žošku. Má všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, zahrdúsenie dedinčanky v žitisku, vražda opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je uzavretým a tichý samotár, ktorého životný spôsob ostáva pochopený len Evou.

Eva
Mladá žena, žena Šimona Jariabka, vlastným menom Hajnáková. Je zaľúbená do Draka, má s ním dieťa, oddaná len jemu, avšak Drak jej túto lásku neopätoval a tak jej cit lásky zahorel k Šimonovi. Starostlivá, citlivá, vek zahojil rany z lásky k Drakovi
Šimon Jariabek
Zobral si Evu za ženu, aj keď mala dieťa s Drakom. Chápe Evu a jej vzťah k Drakovi, je dokonca ochotný prepustiť ju Drakovi. Nedokáže ho zbiť, či zabiť, aj keď dedina to očakáva. Keď idú s Drakom za dobytkom, dôveruje Drakovi, aj keď stále má podozrenie, že Drak niečo chystá. Nepochopí situáciu s Poliakmi, reaguje emotívne – udrie Draka bičom, pobije sa s Poliakmi, zapáli chalupu. Chce sa Drakovi ospravedlniť za to, že mu podpálil chalupu, Drak vycítil, čo chce Šimon povedať a odpúšťa Šimonovi, pretože vie, že aj on mu v minulosti ublížil.
Richtár - verí Drakovi. Kolektív dediny sa obáva a odvrhuje Draka. Jeden celok s jedným zmýšľaním, jednotlivci sú ponechaní v anonymite

Vedľajšie postavy: starý Juráš, uslopenec Malichovie, Jakub Pedach, krčmár, pastier, pašienkový gazda.
Čas: nie je bližšie určený hovorí sa o čase, kedy ľudia verili na bosorky.
Priestor: v prostredí dediny, ktorej poloha je len hrubo načrtnutá, leží pod
Kriváňom, blízko dolín Kôprova,Ticha, Tomanova. Druhá časť : okolité hory napr. : Temné smrečiny, Zelené pleso, Kôprova, Čubrín
Konflikt: vonkajší - spoločenský: odmietavý postoj kolektívu, uzavretej skupiny k odlišnému jednotlivcovi, ktorý im svojou odlišnosťou naháňa obavy, z čoho plynie poverčivý strach a následná obrana pred takouto individualitou. Vnútorny - vnútorny boj Šimona : či má draka zabiť, a tým si Evu zabezpečiť len pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv sa na Šimona zväčšuje priebehom deja.