Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dobroslav Chrobák: Životopis

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Týmto prehlasujem, že túto prácu som vypracoval sam, bez pomoci iných, používala som len odbornú literatúru a odkazy na internetové stránky uvedené v bibliografii.


Humenné, 5. 1. 2006
...........................

OBSAH

0 ÚVOD ...............................................................................4
1 JADRO ..............................................................................7
1.1 ŽIVOTOPIS ...............................................................7
1.2 TVORBA....................................................................10
1.3 ROZBOR DIELA ......................................................13
2 ZÁVER .............................................................................18
3 RESUMÉ ..........................................................................20
4 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ÚDAJOV ................21
5 ZOZNAM OBRÁZKOV ..................................................22
6 ÚRYVKY Z DIEL ............................................................24

0 ÚVOD

Slovenská medzivojnová próza

V období medzi dvoma svetovými vojnami začína 1/ priaznivý kultúrno – spoločenský rozmach Slovenska, ktorý je spojený s rozvoj školstva, vznikom vedeckých a osvetových inštitúcií, národnou slobodou, a demokraciou. Vývoj literatúry úzko súvisel s českou literatúrou. Charakteristickou črtou tejto doby je aj 2/ pluralitná podstata literatúry, umenia a kultúry = rôznorodosť. Po roku 1945 však nastal zvrat : jedna historická skutočnosť môže byť vyjadrovaná rozdielnymi postojmi.
Medzivojnoví spisovatelia vychádzali vo svojej tvorbe zo zážitkov z vojny, spomienok na roky mladosti, povojnovej sociálnej skutočnosti, historických udalostí, spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky.

Formovali sa tu tri generácie autorov, ktoré rozdeľujeme takto : 1/ staršia generácia, ktorá mala ťažisko v povojnovom období a venovala sa prevažne tvorbe z realistického prostredia. Zaraďujeme tu rozličných predstaviteľov napríklad : Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Božena Slánčiková – Timrava, Elena Moróthy – Šoltésová, Janko Jesenský, Ladislav Nadáši – Jégé a taktiež Hana Gregorová.
2/ prechodná generácia sa snažila nájsť nový pohľad na život. Pri skúmaní jej pomáhali poznatky o vlastnostiach a prejavoch psychiky človeka. Význačným je aj experimentátorské úsilie. Generačne sem patria : Martin Rázus, Štefan Krčméry, Ján Hrušovský, Janko Alex, Jozef Cíger – Hronský.

3/ mladá generácia, ktorej program bol nasmerovaný na sociálne pomery. Jej myslenie bolo nasmerované na komunizmus. Vyvíjali sa tu nemenej známi spisovatelia : Gejza Vámoš, Ivan Horváth, Štefan Letz, Peter Jilemnický, Laco Novomeský, Ján Poničan a Andrej Sirácky. Títo predstavitelia sa združovali akolo časopisov Mladé Slovensko, Svojeť, DAV, Spartakus a Proletárka.

Do popredia sa dostávajú literárne smery ako A) REALIZMUS. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli : Ladislav Nadáši – Jégé, Peter Jilemnický, Jozef Cíger – Hronský a Milo Urban. B) LYRIZOVANÁ PRÓZA, ktorú ešte môžeme rozčleniť na 1/ ornamentalizmus = ozdobnosť jazyka a štýlu. Charakteristickými znakmi ornamentalizmu sú : nesúrodosť prozaickej výpovede, zložitosť vnútorného sveta, formové novátorstvo a experimenty s jazykom. V tvorbe vychádzajú z expresionizmu – znamená to „ istú vzburu proti konvenciám a takým stvárnením skutočnosti, kde sa ozývajú city, objavujú sa pesimistické a tragické nálady a životné pocity, nešťastné postavy “ ¹, ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spoločnosti, obrazné vyjadrovanie a multiverbizácia. Autor venuje viac pozornosti úvahe a opisu. Kompozícia je bez časovej a logickej následnosti = snový postup. Zaraďujeme sem Gejzu Vámoša, Jána Hrušovského a Ivana Horvátha. 2/ naturizmus vznikol v tridsiatych rokoch ako protest proti realizmu, spoločenským podmienkam, ktoré sa dôsledkom hospodárskej krízy a nástupom fašizmu zhoršili. Vzory boli v severskom a francúzskom literárnom naturizme. Do popredia sa dostáva expresionizmus – zhustenie deja, vízie, sny, citovo zafarbené slová, nedodržiavali chronologickú postupnosť.

1OBERT, V. – BÁTOROVÁ, M. – IVANOVÁ, M. – ŠPAČEK, J. : Literatúra 3. 2.vyd. 2004. ISBN 80-89002-96-X
Hrdina nebol typizovaný, bol zvláštny, mal niektoré i rozprávkové vlastnosti. Stretávame sa s bojom dobra so zlom, dobro autori hľadali na vidieku a v prírode. Hrdina si prírodu personifikoval - próza sa uskutočňuje v prírode. Využitie básnických prvkov, metafor, rytmizácie a personifikácie. Základnými črtami sú : subjektívnosť umeleckej výpovede, záchranu pred odcudzeným a rozháraným svetom hľadajú v dedinskom prostredí, stavy prírody stotožňujú so stavmi dedinského, prírodného a vrchárskeho človeka, záchranu pred svetom hľadajú vo vlastnom vnútri; vo svete mýtov, postáv – ideálov, symbolov a baladiky. Naturizmus formujú : Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner. 3/ lyricky tvarovaná próza vznikla v tridsiatych rokoch ako nesúhlas so spoločnosťou. Do úzadia sa dostáva citovosť. Autori uprednostňujú psychologické námety a harmonické riešenie, uprednostňujú pohľad na svet očami ženy alebo dieťaťa. Vyvíjala sa v dvoch prúdoch : a) bližšie k sociálnym témam, najmä dedinské; b) psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov. Jej znakom je expresionisticko – senzualistická epika ( zmyslové vnímanie skutočnosti ). Najvýznamnejším predstaviteľom lyricky tvarovanej prózy je Rudolf Fábry.

1 JADRO

1.1ŽIVOTOPIS

DOBROSLAV CHROBÁK ( 16. 2 1907 – 16. 5. 1951 )
Spomienky Dobroslava Chrobáka na detstvo : „Mal som pekné a šťastné detstvo. Stačilo prejsť ponad potok – na druhú stranu a priam si zapadol do rozprávkového sveta plného vzrušenia a dobrodružstiev. Každé ročné obdobie malo svoje nepostihnuteľné, večne sa opakujúce a stále nové kúzlo. Každý čas mal svoje zábavy a hry. A to všetko v nádhernom kraji, kde je Kriváň na dosah ruky, kde polia a lúky nikdy nestrácajú svoju sviežosť a menia len postupne od jari do jesene svoju zeleň.“ ²

Dobroslav Chrobák sa narodil 16.2.1907 v mestečku Hybe na Liptove ako druhé zo štyroch detí Ondreja Chrobáka a Márie, rodenej Čániovej. Za krátko sa oženil, jeho manželka Herta, rodená Zálišová, s ktorou mal jedného syna.
V rokoch 1918-1922 študoval na gymnáziach v Rožňave a v Liptovskom Mikuláši. už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví a porekadiel. Jeho tvorba je zaraďovaná do prózy naturizmu. Ako 17 - ročný našiel svoj literárny vzor v Dostojevskom. V Liptovskom Mikuláši sa zoznámil s neskorším literárnym kritikom Milanom Pišútom, s básnikom Andrejom Plávkom a literárnym vedcom Rudom Brtáňom. Nemenej zaujímavých spolužiakov, a tým aj literárne podnetné prostredie mal aj počas štúdia v Prahe - boli to Ján Kostra, Koloman Sokol, Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Alexander Matuška a Laco Novomeský.
2 TREBLE. 2005. Dobroslav Chrobák. 3. 6. 2005 dostupné na :

V rokoch 1922-1926 študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. V rokoch 1926-1934 navštevoval elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe. v roku 1934 získal titul inžiniera
Po štúdiách pôsobil stále v Bratislave ako referent Rádiožurnálu (1934- 1938), vedúci techniky ( 1938 – 1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945-1947), oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku (1947-1951), súčasne (od roku 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku. Externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej.
Bol významný predstaviteľ naturizovanej prózy, literárny kritik a publicista.
Zomrel 16. 5. 1951 v Bratislave na rakovinový nádor vo veku 44 rokov, no jeho hrob nachádzame v rodnom Hybe, tesne vedľa hrobov jeho rodičov.
"V piatok 18.5.1951 o 16. hodine sa bratislavská verejnosť rozlúčila so spisovateľom Ing. Dobroslavom Chrobákom, hlavným riaditeľom Čs. rozhlasu na Slovensku, ktorý zomrel nečakane 16. 5. vo veku 44 rokov. (...) Rakvu s pozostatkami zosnulého previezli do jeho rodnej obce Hýb, kde bol v sobotu pohreb." ³ - Rozlúčka so spisovateľom Dobroslavom Chrobákom v Bratislave. Pravda, 20. mája 1951.

3 KOLEKTÍV AUTOROV : Malá československá encyklopédia II. 1.vyd. 1985. ISBN 80-8046-020

Dobroslavove životné mottá:
"...a iste umriem od veľkej lásky uprostred ciest..." 4
" Vieme a nosíme v sebe primnoho, sme ťažkí a chrbát sa nám skrivil pod bremenom všednosti. Aby sme boli oznove ľahkí a vedeli zaspievať správne pieseň o kráse, s ktorou sa máme stretnúť, mali by sme odložiť všetky svoje trápenia a starosti." 5

4 KOLEKTÍV AUTOROV : Malá československá encyklopédia II. 1.vyd. 1985. ISBN 80-8046-020
5 BEŇADIK, Martin : Dobroslav Chrobák, po strmých cestách. 1.vyd. 1988. ISBN 80-91021-75-5

1.2TVORBA
Dobroslav Chrobák sa už počas štúdií zajímal o literárny život => prispieval do rôznych časopisov. Spočiatku vydával všetko pod pseudonymom a časopisecky. Analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (Timrava, Vajanský, Záborský, Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách, recenzie, fejtóny, ... Okrem prózy sa venoval aj literárnej a umeleckej kritike, publicistike, biografistike i edičnej činnosti.

DIELA :
Jeho prvotinou bola poviedka Les, ktorú vydal v roku 1924.
Roku 1932 bola zverejnená praktická biograficko – literárna príručka Rukoväť dejín slovenskej literatúry.
Ďalším, viac významnejším dielom bola jeho zbierka noviel Kamarát Jašek, vydaná v roku 1937. Je to zbierka 8 noviel obsahujúcich typické ukážky naturizovanej prózy so všetkými znakmi vitalizmu, rustikálnosti, expresionizmu a socialných znakov dedinskej i mestskej tematiky. Využíva prvky reality, fantastiky, dávnych mýtov z prírody. Stvárnil tu dva tematické okruhy – dedinu a mesto. Lyrickú pôsobivosť dosahuje objavovaním zvláštneho a neznámeho, ponorom do vnútorného sveta postavy a jej vzťahu k okolitému svetu. Obmieňa úlohu rozprávača, odbočuje od dejovej línie. Tento knižný debut podnietil vystúpenia kritiky J. Felixa v roku 1938, obviňujúcej autora z prílišnej závislosti od cudzích vzorov (Giona, Hamsun, Frank a i.).

Konflikt medzi jedincom a spoločnosťou zobrazuje v románovej novele Drak sa vracia, uverejnená v roku 1943. stvárnenie príbehu o hľadaní stratenej cti v kontexte tradičného trojuholníka dvoch mužov a ženy, zasadený do tajomného prostredia horskej dediny. V diele autor zobrazuje tradičné hodnoty – lásku, priateľstvo prekonávanie prekážok, česť. Postavy sú vykreslené kontrastne, ako dobré : Eva, Šimon a zlé : Drak. Prebiehajú dva ústredné konflikty : Drak – dedina, Eva – dvaja muži. Osoba rozprávača sa v príbehu mení podľa toho, kto rozpráva udalosť : napríklad príchod Draka vidíme očami Evy, dediny a Šimona> on – rozprávanie, inokedy rozprávač k sebe priberá čitateľa> my – rozprávanie. Dej rámcuje postava Evy : v úvode je to mladá žena čakajúca na svojho muža Šimona, v závere stará mama, rozprávajúca rozprávku deťom. Celý príbeh pripomína rozprávku, lebo tu vystupuje postava Draka, stará mama rozpráva rozprávku o časoch, keď žili čarodejnice, vedmy, duchovia a dobro vždy víťazilo. Dielo patrí k základným hodnotám slovenskej naturizovanej prózy. Po jeho vydaní sa autor umelecky odmlčal.
Až v roku 1957 vyšlo jeho ďalšie dielo Cesta za umením.
Pri spolupráci s Bujnákom vydal Slovenský náučný slovník.

Novela Návrat Ondreja Baláža sa hlavný hrdina vracia po 17 rokoch z prvej svetovej vojny do rodnej dediny ako mrzák (od kolena je bez nohy), na pomníku padlých vidí aj svoje meno bez dátumu úmrtia. Prichádza do rodného domu, ale manželka sa medzitým znova vydala, má dieťa (ich spoločná dcérka zomrela na španielsku chrípku). Žena ho nespoznala, on vidiac, že je šťastná odchádza z dediny bez toho, že by povedal, kto je. Na pomníku vyryje dátum svojej smrti.
V dielach Silueta a Učenlivá Marta a starostlivá Mária sa venoval mestskej tematike; Ostatný raz - dedinská tematika.
Novela Poviestka obsahuje prvky naturizmu, je rámcovaná do prostredia hôr. Podkladom novely je motív lásky. Ondrej Chomút žil so svojím vnukom Ondrešim, nemanželským dieťaťom v lese a vychovával ho tam v modlitbách. Ondriš a do svojich 17. rokov nepoznal inú osobu len svojho deda. Ale keď mal 17 stretol v lese cudzinca, ktorý mu požičal sekeru. Cudzinec si požičia koňa a povie Ondrišovy kde ho môže potom nájsť. Potom zosnová stretnutie Ondriša s dievčaťom Evou - Ondriš po prvý krát v živote vidí dievča a oslovuje ju v mužskom rode. Starcovi sa potom pohorší a nepomôže mu ani príchod Evy. Starec nakoniec zomiera. Autor v diele často zasahuje do deja.

1.3 ROZBOR DIELA

DRAK SA VRACIA :
Symbolika názvu: Drak: symbol ohrozenia a strachu
návrat(sa vracia): symbol očakávania, radosti
Útvar: novela s podtitulom rozprávka
Čitateľsky úspešná novela patriaca do naturizmu. Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolesti iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Odpustenie zdôrazňuje ako dobrý pocit a ušľachtilý čin.
Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného - stačí, že človek nie je z ich dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou ako oni (hrnčiarstvom), a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla.

Postavy sú rozdelené typicky „čierno-bielo“ na dobré a zlé, pričom zlá postava Draka je aktívnejšia. Do polohy zlého ho dostali sami dedinčania a práve ich strach z neznámeho. Dobré postavy sú pasívne, trpia, znášajú svoj „zlý“ osud. Najväčšie problémy vyplývajú z ich mlčanlivosti, z neschopnosti riešiť problémy, rozprávať sa o nich otvorene. Eva a Šimon si vzťahy neriešia vypovedaním všetkého, čo ich ťaží, ale nesú si odovzdane svoju ťarchu. Záporná postava nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia: suchá a neúroda, vražda dedinčanky, opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je iba uzavretým samotárom, do spôsobu života ktorého dedinčania aj vlastnou vinou nepreniknú. Dedina nepozná meno Martina Lepiša Madlušovie, prezýva ho Drakom. Časť deja je zasadená do prostredia dediny. Dedinčania vystupujú ako kolektív, autor ich zanonymňuje, Druhá časť deja sa odohráva v prostredí hôr. V novele ožíva praveká viera v nadprirodzené javy, ľudia veria, že Martin je bosorák, že vie pohľadom urieknuť človeka. Šimon s Drakom sa stávajú súčasťou prírody. Pohybujú sa ticho a obozretne ako iné tvory v lese, ktoré sa ani nevyplašia, keď ich zavetria.
Kompozícia:
Skladá sa z 12 kapitol označených číslom a epilógu. Dielo je uvedené mottom: "Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku."
6 Dejová línia je slabá. Kompozícia je veľmi komplikovaná, aj tu autor experimentoval. Na jednu udalosť sa pozerá z pohľadu viacerých postáv.
Postavy:
Drak = Martin Lepiš Madlušovie ( Čierny Macek )
Vysoký, počerný, s uhrančivými črtami, tenký a pružný. Náročné situácie rieši so stoickým pokojom. Bozkáva Evu, ktorá sa doňho zaľúbi, avšak on jej tento cit neopätoval. Dedinou nepochopený, všetko zlé zvaľujú naňho. Zrania ho (pád do jamy), odíde na dva roky preč. Bojuje za svoju česť, je citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny a starostlivý. Ľúbi Žošku. Má všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, zahrdúsenie dedinčanky v žitisku, vražda opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je uzavretým a tichý samotár, ktorého životný spôsob ostáva pochopený len Evou.

Eva
Mladá žena, žena Šimona Jariabka, vlastným menom Hajnáková. Je zaľúbená do Draka, má s ním dieťa, oddaná len jemu, avšak Drak jej túto lásku neopätoval a tak jej cit lásky zahorel k Šimonovi. Starostlivá, citlivá, vek zahojil rany z lásky k Drakovi
Šimon Jariabek
Zobral si Evu za ženu, aj keď mala dieťa s Drakom. Chápe Evu a jej vzťah k Drakovi, je dokonca ochotný prepustiť ju Drakovi. Nedokáže ho zbiť, či zabiť, aj keď dedina to očakáva. Keď idú s Drakom za dobytkom, dôveruje Drakovi, aj keď stále má podozrenie, že Drak niečo chystá. Nepochopí situáciu s Poliakmi, reaguje emotívne – udrie Draka bičom, pobije sa s Poliakmi, zapáli chalupu. Chce sa Drakovi ospravedlniť za to, že mu podpálil chalupu, Drak vycítil, čo chce Šimon povedať a odpúšťa Šimonovi, pretože vie, že aj on mu v minulosti ublížil.
Richtár - verí Drakovi. Kolektív dediny sa obáva a odvrhuje Draka. Jeden celok s jedným zmýšľaním, jednotlivci sú ponechaní v anonymite

Vedľajšie postavy: starý Juráš, uslopenec Malichovie, Jakub Pedach, krčmár, pastier, pašienkový gazda.
Čas: nie je bližšie určený hovorí sa o čase, kedy ľudia verili na bosorky.
Priestor: v prostredí dediny, ktorej poloha je len hrubo načrtnutá, leží pod
Kriváňom, blízko dolín Kôprova,Ticha, Tomanova. Druhá časť : okolité hory napr. : Temné smrečiny, Zelené pleso, Kôprova, Čubrín
Konflikt: vonkajší - spoločenský: odmietavý postoj kolektívu, uzavretej skupiny k odlišnému jednotlivcovi, ktorý im svojou odlišnosťou naháňa obavy, z čoho plynie poverčivý strach a následná obrana pred takouto individualitou. Vnútorny - vnútorny boj Šimona : či má draka zabiť, a tým si Evu zabezpečiť len pre seba, alebo sa poddať charizme tohto výnimočného človeka, ktorého vplyv sa na Šimona zväčšuje priebehom deja.

Tektonika:
1) úvod/expozícia
Začína sa opisom Evy, ktorá vykonáva každovečerné denné práce. Vyruší ju hluk zvona, ktorý bije na poplach, nič sa však nedeje, ona sa uspokojí vysvetlením, že sa zvonár opil / návrat draka /. Eva si vezme kúdeľ, začne priasť, oddáva sa myšlienkam a spomienkam.
Draka našiel hrnčiar Lepiš Medlušovie, na ceste keď sa vracal z jarmoku. Hrnčiar si ho vzal k sebe a staral sa o neho, vyučil ho svojmu remeslu, on sám už slepol. Raz našiel Drak hrnčiara v hlinenej jame do ktorej spadol, vytiahol ho a bežal po pomoc do dediny, no keď sa s pomocou vrátil, starý hrnčiar bol už mŕtvy. Dedina si myslela, že to bola nehoda, no neskôr začala podozrievať Draka, že je bosorák a všetko zlo padá na jeho hlavu, a to potom ako nájdu zahrdúsenú ženu v poli / Evu Bugáčovú / a odvtedy ho tak volajú – začínajú ho tiež podozrievať, že starého Lepiša zabil on.
Príbeh s hlinou : s múkou – hlad, ale aj traja dedinčania, ktorí sa vkradli do domu, zbili ho a zapálili chalupu. Zachránil ho žid. Drak ide na 2 mesiace do Areštu – väzenie. Vráti sa, zbijú ho a má ranu na čele, je bez oka. Stará sa o neho Eva, ktorá sa s ním už predtým prespala a má s nim syna, no on o tom nevie. Drak odchádza do sveta. Eva ostala na posmech v dedine, berie si ju Šimon = manželstvo bez lásky. Eva čaká na Draka.

2) kolízia / zápletka /
Zistenie, že sa Drak vrátil. Šimon ho chce najprv zabiť, no keď vidí ako kŕmi lastovičie mláďa vzdá sa tohto úmyslu.

3) kríza :
Prichádza pastier, ktorý oznamuje, že sa stádo nemá kde pásť, kvôli vyschnutým pasienkam po požiari. Richtár súhlasí, dedinčania rozmýšľajú, či Drak neutečie so stádom. Nakoniec s ním ide Šimon, dohodnú sa, že ak sa Drak nevráti do týždňa, podpáli mu chalupu a ak sa vráti, dovolia mu ťažiť hlinu v Pekle a vyrábať keramiku. Vydajú sa na cestu, neskôr sa usadia kolibe, odkiaľ posielajú posla, že prídu neskôr ako o týždeň.

4)peripetia / nečakany obrat /
Drak ide napred , stretne sa s 2 Poliakmi. Šimon si myslí, že chce predať dobytok a zaútočí na Draka. Drak ho kopne do brucha. Šimon sa preberie v kolibe, odkiaľ vidí sedieť Draka s dievčinou a Poliakmi, myslí si, že aj ich chce oklamať, podarí sa mu ujsť.

5) katastrofa / rozuzlenie /
Šimon podpáli Drakovi chalupu a spolu s richtárom vyčkáva Draka. Ten prichádza so stádom a mladou dievčinou Žoškou, svojou ženou.

Epilóg: Eva rozpráva tento príbeh vnúčaťu a uvedomuje si, že Drak si priviedol
inú a jej patrí, a že ju ľúbi Šimon. Novela sa končí rozprávkovo.

V jeho tvorbe sa nachádzajú znaky naturizmu: lyrizácia jazyka, štýlu, obsahu diela; hlavná postava je súčasťou prírody; redukcia deja, lyrizácia textu, slabá dejová línia = dej nie je podstatný, autor sa sústreďuje na život postáv; lyrizácia postáv – striktné delenie na dobro a zlo; hrdina je silne individualizovaný, nie je začlenený do kolektívu dediny.

2ZÁVER

Dobroslav Chrobák bol slovenský prozaik, literárny kritik a rozhlasový pracovník. Jeho tvorba je zaraďovaná do prózy naturizmu. Vracia sa k všednému človeku v jeho prirodzenom vidieckom prostredí, hľadá „pravú“ pravdu života. Bol otrasený vojnou, neveril v ľudský rozum, skutočnosť vnímal cez zmysly a chcel, aby próza, ktorú bude písať, bola bohatá na umelecké prostriedky a lyrizačné postupy (opisy prírody...).
Využíval sociálne námety, súcitil s obeťami nespravodlivého spoločenského poriadku. Kladie dôraz na prostredie, a tým je najmä dedina, samota, horáreň, salaš... Postavy nemajú vykreslené sociálne prostredie, svoj pôvod, rodinné zázemie, miesto, odkiaľ prichádzajú.
V jeho dielach môžeme nájsť umelecké prostriedky a prostriedky lyriky. Vychádza z filozofie prírodného človeka, človek prestáva byť tvorom spoločenským, jeho psychika je pudová, priamočiara, nevie sa pretvarovať (Drak). V diele plynie biologický čas, nie spoločenský. Dejová línia je slabá, v próze naturizmu chýba román (výnimka Nevesta hôľ), najčastejšia je poviedka, novela.

Ďalej používa bohatú ľudovú slovesnosť, symboliku čísla tri, nadprirodzené alebo nezvyčajné vlastnosti človeka. Postavy žijú intenzívnym citovým životom, konajú vo výnimočnej situácii. Sú súčasťou prírody, často sú tajomné (Drak), ušľachtilé alebo osamotené.
Východiskom mu nebola objektívne poznaná skutočnosť, ale svojská, fantazívna, neraz mýstická až rozprávková predstava sveta. Dôsledkom subjektivizácie dochádza k redukcii subjektu. Najčastejšie využívané mýty sú mýtus prírody ( Nevesta hôľ ), mýtus lásky ( Tri gaštanové kone ) a mýtus života ( Drak sa vracia ). Rozprávanie má metaforický a expresívny ráz.

Chrobákove diela vychádzajú z jeho súčasnosti, podávajú svedectvo o vtedajšej dobe a sú ovplyvnené jeho osobným životom. Enigmatickosť Chrobákovej osobnosti je nepochybne podmienená jeho umeleckým osudom, „aférou“, ktorá na dosť dlhý čas spochybnila jeho dielo, a tým sa dotkla aj autorovej osobnosti. Bol verejne obvinený z plagiátu (Felixova kritika Chrobákovej prvej knihy Kamarát Jašek), a súčasne bol uznávaný ako dobrý spisovateľ a vynikajúci literárny kritik a publicista.

Celá moja práca je zhrnutím časti stredoškolského učiva 3. ročníka zo slovenského jazyka. Cieľom bolo bližšie sa oboznámiť so spoločenskými pomermi v období medzi dvoma svetovými vojnami, so životom a tvorbou Dobroslava Chrobáka. Môžeme sa dozvedieť aké námety prevládali v jednotlivých dielach v danom období, aké literárne smery sa dostávali do popredia, aké je generačné delenie spisovateľov, .......
Použitím odbornej literatúry a odkazov na internetových stránkach som spracoval všetky zadané úlohy, a preto táto práca môže slúžiť ako stredoškolská pomôcka na zjednodušenie učiva pre ďalších študentov. Zaoberaním sa tejto úlohy mi rozšírilo vedomosti, ktoré použijem pri nasledujúcom štúdiu a pri maturitnej skúške.

3RESUMÉ

Dobroslav Chrobák (1907 - 1951) has been called a "modern traditionalist". After studying electrical engineering in Prague, he worked in Bratislava radio.
Alongside the stories of Kamarát Jašek (Friend Jašek, 1937), his main work is the skilfully structured and narrated balladic novella-tale Drak sa vracia (Dragon Returns, 1943). The foundling potter named Drak ("Dragon"), object of superstition and irrationally blamed for local misfortunes, overcomes enforced alienation, showing inner moral strength, when, in company with his rival in love, he saves the villagers' herd menaced by burning forest, returning to gain communal acceptance.

6ÚRYVKY Z DIEL

Les

„ Les, les, les. Okolo všade les...

Bol to zvláštny les: hustý, nedotknutý sekerou, s večným šumom podľa tvojej nálady. Bol ako múdra žena. Smutno ti – aj on zvesil haluze, zaplakal, postenal, zaspieval pieseň o minulosti, tichučko, bez slov, pokojne. Veselo ti – aj on sa ohlásil: rozopäl konáre, zahvízdal do skoku... Bol to starý, nepoškvrnený, pustý bôr; vedel pochopiť tvoj žiaľ, vedel prežívať tvoju radosť.

Taký bol les, teraz takých niet! “

Drak sa vracia

Epilóg:
„ - A potom? Čo bolo potom, stará mať? Chlápä, ktoré celý večer driemalo pod materinským kamizolom a v polospánku načúvalo rozprávky o tom, ako Drak zachránil čriedu z Temných smrečín, vytrčilo teraz hlavu, posadilo sa na prípecku a zíza vypúlenými očami do kúdeľnej izby.
V mysli starej matky ešte raz ožíva stretnutie s počerným chlapcom, ktorý ju pobozkal rovno na ústa a pripomenie si aj chvíľu, keď jej muž Šimon podal kúdeľ, ktorú vystrúhal počas cesty za čriedou: Pristavil sa uprostred cesty a dlho sa na ňu díval. Čím dlhšie sa díval, tým viacej sa ona pýrila, až napokon musel uveriť, osmelil sa, pristúpil k nej a dotkol sa jej. Zdvihla k nemu oči a v každom oku trblietala sa plachá, odprosujúca slza. A čo bolo potom, stará mať? - Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili šťastne, kým nepomreli...“


Zdroje:
internet - slovakradio.sk/devin/autor/index.php?page=chrobak-9k
internet - slovensko.com/forum/read.php?2,22480-63k
internet - rogerzine.host.sk/drak.htn
internet - maturity.szm.sk/mo/slj/mt24slj.doc
OBERT, V. – BÁTOROVÁ, M. – IVANOVÁ, M. – ŠPAČEK, J. : Literatúra 3. 2.vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, s. r. o., 2004. 116s. ISBN 80-89002-96-X -
KOLEKTÍV AUTOROV : Malá československá encyklopédia II. 1.vyd. Praha : Academia, nakladatelství ČSAV, 1985. 227s. ISBN 80-8046-020 -
BEŇADIK, Martin : Dobroslav Chrobák, po strmých cestách. 1.vyd. Martin : Osveta, 1988. 36s. ISBN 80-91021-75-5 -
MATICA SLOVENSKÁ : Slovenský biografický slovník II. zväzok E – J. 3.vyd. Martin : Biografické oddelenie, 1987. 476s. SBS 095-016-87 -
SAKÁLOVÁ, Zuzana : Zmaturuj z literatúry 1. 1.vyd. Bratislava : DIDAKTIS, 2004. 133s. ISBN 80-89160-02-6 -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk