Život bol však zachránený novým Adamom a Evou, čiže robotmi Primom a Helenou, ktorí sa stávajú skutočnými ľuďmi a skutočnými milencami. Primus a Helena nesmelo a s úžasom poznávajú ľudský cit, úsmev, plač a schopnosť obetovať sa jeden pre druhého. Rodí sa znovu láska, zázrak života víťazí nad skazou a rozvratom.
Kto bol teda najväčšmi vinný za ľudskú katastrofu? Čapek nedáva jednoznačnú vinu nikomu ani samotnému Dominovi. Zodpovednosť teda nepadá len na tých, ktorí robotov vyrábali, ale na celé ľudstvo, všetkých, ktorí nejakým spôsobom prispeli k ich rozšíreniu po svete. Vinu pripisuje všetkým, ktorí pod vidinou zisku sa nechali zaslepiť pokrokom, všetkým, ktorí robotov namiesto práce využívali ako vojakov, ktorí potom zabíjali ľudí. Celý svet je zodpovedný za túto katastrofu, aj keď miera zodpovednosti je rôzna. Domin určite nesie väčšiu zodpovednosť ako Alquist, ktorý sa nestotožňoval s veľkými premenami ľudstva, ako to robili ostatní. On bol zástancom prítomnosti a radšej mal veci, o ktoré sa mohol oprieť v prítomnosti ako stavať vzdušné zámky do budúcnosti. I napriek tomu, že si uvedomoval, čo sa vo svete dialo, on sám priamo nezasiahol a nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby pokrok zastavil.
,,Udělali jsem Robotů příliš mnoho. Namoutě, to se přece dalo čekat: jak budou jednou Roboti silnější než lidstvo, nastane tohleto, musí to nastat, víme? Haha, a my jsem se postarali, aby to bylo co nejdřív; vy, Domine, vy, Fabry, a já, chlapík Busman. Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitelyy?! I toto, pánem výroby je poptávka. Celý svět chtěl mít své Roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavině poptávky a přitom jsem žvanili-- -- o technice, o sociální otázce, o pokroku, o moc zajímavých věcech. Jako by ty řečičky nějak řídily, kudy se to má valit. Zatím to všechno běželo vlastní tíhou, rychleji, rychleji, pořád rychleji — A každá mizerná, kramářská, špinavá objednávka přidala k lavině kamínek. Tak lidičky.“ 42
Deformácia spoločnosti
Jedným z problémov, ktorý chce Čapek v dráme R.U.R. zachytiť je aj deformácia ľudskej spoločnosti spôsobená práve využívaním techniky v ľudských životoch. Spočiatku to začalo ako skvelá myšlienka, pomôcť ľuďom v ich ťažkej práci, pretože Roboti boli schopní pracovať oveľa výkonnejšie a uľahčiť tak ľuďom život.
,,Jeden Robot nahradí dva a půl dělníka. Lidský stroj, slečno Gloryová, byl náramně nedokonalý. Musel se jednou konečně odstranit.” 69
Postupom času ľudia už neboli pánmi nad strojmi, ale stroje boli pánmi nad ľuďmi a to ešte aj pred tým, ako sa samotní Roboti zbúrili. Bolo to spôsobené hlavne tým, že ľudstvo sa stalo až príliš závislé na strojoch a už nebolo schopné urobiť nič bez robotov. Ľudia sa stali otrokmi pokroku.
,,Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat – Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího, než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát – Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužum, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit!“19
Autor využíva utopistickú myšlienku zániku ľudstva, spôsobeného nadvládou robotov nad ľuďmi len v rámci dotvorenia celkového obrazu diela, ale oveľa dôležitejšia je celková deformácie ľudstva, ktorá je výsledkom záplavy sveta ľudí technikou, čiže robotmi. Čapkovi nešlo tak o Roboty, ako o pomer človeka k svetu a vzťahy medzi ľuďmi predovšetkým. Ako povedal Dr. Gall:
,,Člověk je vlastně přežitek.“ 41
To znamená, že na svete už pre ľudstvo nie je miesto a to hlavne preto, že Roboti fyziologicky aj mentálne vyspelejší, sú omnoho výkonnejší ako samotní ľudia.
Vďaka technike sa z ľudských životov postupne začala vytrácať rôznotvárnosť, činorodosť, vlastná iniciatíva, bezprostredný vzťah k prírode i k ostatným ľuďom. Ľudia sa prestali o seba zaujímať. Čo Domin pokladal za raj pre človeka, čiže svet ,kde by ľudia nemuseli absolútne nič robiť a mohli všetok čas využívať na sebarozvoj a zdokonaľovanie ľudskej rasy, sa ukázalo byť naopak istým spôsobom skazou celého ľudstva. Ľudia sa pre ničnerobenie a lenivosť prestali o seba zaujímať. Natoľko zleniveli, že nezlenivelo len ich telo, ale aj duch, čo viedlo k morálnemu a inteligenčnému úpadku. Ženy už neboli schopné rodiť svojim mužom deti, pretože im už neimponovali. Toto všetko spôsobilo postupné vymieranie ľudstva a revolta robotov toto pomalé vymieranie zbytočného ľudstva prakticky len urýchlila.
Práve tým, že autor vykreslil v tejto dráme ľudstvo ovplyvnené technikou, sa dá hra uplatniť aj na súčasnú spoločnosť. Vo všeobecnosti chce teda autor poukázať na to, že technika a rôzne iné ľudské výtvory a organizácie, ktoré si človek vytvára k uspokojeniu svojich potrieb, sa môžu stať príťažou a bremenom. Človek sa môže stať na nich závislým. Môžu dokonca samy ovládnuť človeka a premeniť živú ľudskú bytosť v akýsi mechanizmus, neprirodzenú mašinu, zbavenú tvorivosti a všetkých ostatných vlastnosti. Ak zabudneme na to, čomu sa hovorí ľudské srdce a ľudský cit, môžeme sa stať otrokmi svojich domyslených vymožeností.
