,,Zločin byl vyrábět Roboty!“ 20
,,Starý Rossum myslel na své bezbožné kejkle a mladý na miliardy. A není to sen vašich R.U.R. akcionářů. Jejich sen jsou dividendy. A na jejich dividendy lidstvo zahyne.“ 21
Pre neho, pre ktorého je život modlou, je fakt, že Roboti zabili všetkých ľudí, obrovskou ranou. V zúfalstve sa snaží nájsť vinníka a obviňuje všetkých, čo mali niečo spoločné s výrobou.
,,Já žaluju vedu! žaluju techniku! Domina! sebe! nás všechny! My, my jsme vinni! Pro své velikášství, pro nečí zisky, pro pokrok, já nevím, pro jaké náramné věci jsme zabili lidstvo! Nu tak prasknete svou velikostí! Tak ohromnou mohylu z lidských kostí si nepostavil žádny Čingischán!“ 22
Je zmierený so smrťou a neplánuje ani klásť odpor. Keď ho roboti našli bez zbrane a spoznali v ňom robotníka, ktorý zároveň s nimi pracoval, ušetrili jeho život. Pre neho je to však utrpením, pretože na svete nezostal okrem neho ani jediný živý človek. Pre Robotov je teraz jedinou spásou a každý deň ho prosia, aby im ukázal ako majú oživiť stroje, ktoré ich vyrábajú. On i napriek tomu, že sa veľmi snaží, nevie odhaliť stratené tajomstvo výroby. Posiela robotov, aby hľadali, kde sa len dá a našli ľudí. Teraz je mu už jedno, či prežijú Roboti alebo ľudia, hlavne nech zostane aspoň náznak ľudskej civilizácie.
,,Není-li lidí, ať jsou aspoň Roboti, aspoň stín člověka, aspoň jeho dílo, aspoň jeho podobenství! –-“ 23
Cíti sa osamelý a to ho doháňa až do zúfalstva.
,,Ukrutníci, mne jste nechali žít! Miloval jsem lidi, a vás, Roboti, jsem nikdy nemiloval. Vidíte tyhle oči! Nepřestávají plakat; jedno oplakává lidi a druhé vás, Roboti.“ 24
Je schopný robiť veci, ktoré by za normálnych okolností nikdy neurobil. Nikdy by neublížil živému tvorovi a teraz v záchvate zúfalstva rozrezal robota a zašpinil sa jeho krvou.
,,Ó, krev! Jak jste mohly, ruce – ruce, které jste milovaly dobrou práci, jak jste to mohly udělat? Mé ruce! Mé ruce! Krvavé pařáty, kdybyste ode mne odletěly! Všš, pryč! Pryč, ruce! Zabyli jste–“ 25
Je zlomyseľný už ku každému Robotovi. Keď uvidel Prima a Helenu snaží sa im ublížiť tým, že posiela Helenu do stoky. Primus požiada Alquista, aby obetoval jeho život a nie jej. Alquist zistí, že v nich existuje láska a znovu mu svitlo aspoň svetielko nádeje, že sa život na svete zachová. Posiela ich do sveta ako nového Adama a Evu a žehná im.
,, Přírodo, přírodo, život nezahyne! Kamarádi, Heleno, život nezahyne! Zase se začne z lásky, začne se nahý a maličký; ujme se v pustině, a nebude mu k ničemu, co jme dělali a budovali, k ničemu města a továrny, k ničemu naše umění, k ničemu naše myšlenky, a přece nezahyne! Jen my jsme zahynuli. Rozvalí se domy a stroje, rozpadnou se systémy a jména velikých opadají jako listí; jen ty, lásko, vykveteš na rumišti a svěříš větrům semínko života. Nyní propustíš, Pane služebníka svého v pokoji; neboť uzřely oči mé – uzřely – spasení tvé skrze lásku, a život nezahyne. Nezahyne! Nezahyne!“ 26
Autor sympatizoval s postavou Alquista a je zrejmé, že prostredníctvom jeho úst hovorí i sám autor. V jednej svojej knihe Karel Čapek napísal: ,,Důležité je, aby budoucnost byla zlenošována v myšlenkách a plánech, ale ještě důležitější je, aby přítomnost byla zlepšována ve skutcích a živote.” 27
Podobnou filozofiou sa vo svojom živote riadil aj Alquist, ktorý sa snažil rozvíjať prítomnosť a nie budúcnosť.
Helena Gloryová
Helena je krásna a elegantná mladá dáma. V predohre má 21 rokov. Jej meno je rovnaké aké mala Trójska Helena. Má s ňou veľa spoločných znakov. Bola rovnako krásna, všetci ju mali radi a vážila si lásku, ľudskosť a život.
Harry Domin ňou bol očarený hneď od prvého momentu, keď ju uvidel. Začal jej dvoriť a ochotne jej odpovedal na všetky jej otázky. Podobne okúzlila aj ostatných členov vedenia spoločnosti a všetci si ju chceli vziať. Najrýchlejší, ktorý ju požiadal o ruku bol Domin, a hoci sa ho všemožne snažila odmietnuť, on sa nedal odradiť a naliehal až dovtedy, kým neprivolila.
Na ostrov prichádza ako zástupkyňa Ligy humanity, čo je organizácia združujúca ľudí, ktorí sú za humánne zaobchádzanie s robotmi. Chcú, aby ľudia s robotmi jednali ako so seberovnými, čiže ako s ľuďmi a za ich prácu im dokonca dávali mzdu. Helena osobne prišla na ostrov so zámerom podnietiť revoltu robotov a ukázať im, ako zle s nimi ľudia zaobchádzajú. Keď sa stretáva s robotkou Sullou, neverí Dominovým slovám, že Sulla je robot. Pokladá ju za človeka a je ochotná ju brániť aj vlastným telom, keď ju Domin chce nechať zničiť. A i keď ju už presvedčili, že je to len robot, nemieni ustúpiť, pretože považuje robotov za rovných ľuďom.
,,(obejme Sullu) Nebojte se, Sullo, já vás nedám!“ 28
,,Roboti jsou stejně dobří lidé jako my.“ 29