Obsah
Dej hry R.U.R sa odohráva na neznámom ostrove, na ktorom je postavená továreň na výrobu Rossumových univerzálnych robotov, ktorí sú potom rozvážaní do celého sveta. Okrem robotov tu žije len pár ľudí z vedenia továrne. Harry Domin, centrálny riaditeľ, Ing. Fabry, generálny technický riaditeľ, Dr. Gall, prednosta fyziologického a výskumného oddelenia R.U.R., Dr. Hallemeier, prednosta ústavu pre psychológiu a výchovu Robotov, Konzul Busman, generálny komerčný riaditeľ, a staviteľ Alquist.
Jedného dňa prichádza na ostrov krásna Helena Gloryová, ktorá si chce obzrieť továreň a výrobu robotov. Tu sa dozvedá históriu výroby robotov. Všetko sa to začalo, keď starý vedec Rossum vynašiel živú hmotu, protoplazmu, v roku 1932. Dlhé roky sa snažil vyrobiť z tejto hmoty človeka, no za celý ten čas vytvoril „muža“, ktorý dohromady žil tri dni. Všetko sa zmenilo, keď prišiel za Rossumom jeho synovec mladý Rossum. Ten sa rozhodol vyrábať z protoplazmy čo najrýchlejšie inteligentné pracovné stroje. Zredukoval orgány, ktoré boli zbytočné pre umelého robotníka, a tak vlastne vytvoril robotov.
Všetci riaditelia sú Helenou unesení a chcú ju požiadať o roku. Najrýchlejší z nich je centrálny riaditeľ Harry Domin, za ktorého sa Helena nakoniec vydá.
Dej pokračuje o 10 rokov od Heleninho príchodu na ostrov. Situácia vo svete sa zmenila. Robotníci sa búrili proti robotom, pretože nemali prácu. Ľudia dali robotom zbrane, aby povstania potlačili a neskôr národy využili robotov ako vojakov a na svete vypuklo mnoho vojen. Ľudia, odsúdení k nečinnosti a záhaľke, spohodlneli a stali sa zbytočnými. Celé ľudstvo rýchlo upadá, prestáva mať schopnosť ďalej sa vyvíjať, nerodia sa už nové deti.
Helena od začiatku cítila veľký súcit s robotmi a trápilo ju, že nemajú dušu, ktorá by im umožnila precitnúť a stať sa tak bližšími ľuďom. Preto prehovorila Dr. Galla, riaditeľa fyziologického a výskumného oddelenia, aby dal robotom dušu a tým im umožnil rozhodovať sa ako ľudia. Roboti si postupne začali uvedomovať ich fyzickú i psychickú prevahu nad ľuďmi a začali ich nenávidieť. Vyhlásili ľuďom vojnu a všetkých mali v pláne vyhubiť.
Helena nevie takmer nič o situácii vo vonkajšom svete, pretože jej to nikto nechcel povedať. Veľmi ju trápilo, že ani ona nemohla mať dieťa, hoci po ňom tak veľmi túžila. Každého sa pýtala, prečo sa na svete nerodia deti a keď jej každý odpovedal, že na vine sú roboty rozhodla sa spáliť recept potrebný na ich výrobu.
Revolta robotov neobišla ani továreň. Ľudia sa zabarikádovali vo vile a boli odhodlaní bojovať až do konca. Jedinou šancou, ako sa z tej zlej situácie mohli dostať a zachrániť si tak svoje životy, bolo vymeniť ich za receptúru na výrobu robotov. Problém však bol, že Helena receptúru spálila. Roboty vpadli do vily a všetci okrem staviteľa Alquista v boji proti nim padli. Roboti ušetrili Alquistov život, pretože on jediný za celý čas jeho pobytu na ostrove manuálne pracoval a tým si získal ich sympatie.
Roboti vyhubili postupne celé ľudstvo. Jediný človek, ktorý zostal na svete živý bol Alquist. Až príliš neskoro si roboty uvedomili, že bez receptúry alebo ľudí, ktorí sa do výroby vyznali, nie sú schopní vyrábať nových robotov, a preto boli postupne odkázaní na zánik. Prosili Alquista aby im prezradil tajomstvo výroby, ale on nebol schopný ho objaviť. Keď si zistil, že za niekoľko rokov na Zemi nezostane ani náznak po ľudstve, bol zúfalý. Neskôr objavil dvoch robotov Helenu a Prima, ktorí sú presne ako ľudia, pretože na rozdiel od ostatných robotov pociťujú lásku, nehu a všetky ostatné pocity, ktoré pred tým mohli cítiť iba ľudia. Nadšene ich posiela do sveta ako nového Adama a Evu, aby stvorili nové pokolenie.
Charakteristika postáv
Harry Domin
Domin je v centrálny riaditeľ Rossumových Univerzálnych Robotov (R.U.R.) V Predohre má asi 38 rokov, je vysoký, oholený a elegantný. Jeho meno pripomína latinské slovo dominus - pán.
Má rád svoju prácu, v ktorej trávi všetok čas. Denne sa stretáva s ľuďmi, ktorí prichádzajú na ostrov, aby si prehliadli továreň, alebo nakúpili robotov. Správa sa k nim zdvorilo a slušne. Je výborný úradník, svoju prácu si robí spoľahlivo, ale nie je vedec. Príbeh o vytvorení robota sa naučil naspamäť a návštevníkom ho rozpráva bez toho, aby sa vyznal v odbornej stránke vecí, o ktorých hovorí.
Aj keď na ostrov prichádzalo mnoho žien, ani jedna ho nezaujala. Avšak keď prišla Helena, bol ňou očarený od prvého mementu a snaží sa na ňu urobiť dojem. Ochotne jej rozpráva o výrobe a odpovedá na jej otázky skôr, než ich dopovie, pretože Helena sa pýta rovnaké otázky ako už mnohí pred ňou. Vidiac, že aj ostatní členovia vedenia továrne ju chcú požiadať o ruku, neváha a poprosí ju ako prvý. Helena sa snaží vyhovoriť rôznymi spôsobmi, ale Domin je neodbytný a nalieha až dovtedy, kým neprivolí.
Helena: ,,Proč jste si žádnou nevzal?”
Domin: ,,Protože jsem neztratil hlavu. Až dnes. Hned jak jste sňala závoj.“ 1
Domin je veľmi podobný mladému Rossumovi, ktorý na rozdiel od svojho strýka, vynálezcu protoplazmy, mal so strýkovým vynálezom čisto komerčné plány a chcel vytvoriť človeka robotníka, ktorý by bol lacný a výkonný, a tak vytvoril robota. Domin mladého Rossuma obdivoval a priam ho fascinoval jeho nápad.
,, A tehdy sem přisel inženýr Rossum, synovec starého. Geniální hlava, slečno Gloryová. Jak uviděl, co tropí starý, řekl: ‚,To je nesmysl, vyrábět člověka deset let. Nebudeš-li ho vyrábět rychleji než příroda, pak na ten celý krám nakašlat.“ A pustil se sám do anatomie.“ 2
Na rozdiel od Heleny, ktorá považuje robotov za ľudí a tiež sa k nim tak správa, pre Domina sú roboti menej než obyčajná tráva, sú pre neho len obchodným artiklom, vecou bez duše. Nie je mu ľúto bezdôvodne zničiť ktoréhokoľvek z nich. To sa dokázalo, keď bol ochotný bez mihnutia oka nechať svoju robotiu sekretárku Sullu, ktorá pre neho pracovala spoľahlivo a zodpovedne, zničiť len preto, aby Helene dokázal, že je robot.
,,Roboti nelpí na živote. Nemají totiž čím. Nemají požitku. Jsou méně než tráva.“ 3
Pre Domina je podstatná len efektivita práce a to, aby sa roboty vyrábali za čo možno najnižšie ceny, a tak sa zvýšil zisk z ich predaja. Vôbec mu nezáležalo, že hoci vyzerajú ako ľudia, nemajú v sebe ani náznak humánnosti, pretože to by len zvýšilo náklady na ich výrobu.
,,Naftový motor nemá mít třapce a ornamenty, slečno Gloryová. A vyrábět umělé dělníky je stejné jako vyrábět naftové motory. Výroba má být co nejjednodušší a výrobek prakticky nejlepší. Co myslíte, jaký dělník je prakticky nejlepší? Ten nejlacinější. Ten, který má nejmíň potřeb. Mladý Rossum vynalezl dělníka s nejmenším počtem potřeb. Musel ho zjednodušit. Vyhodil všechno, co neslouží přímo práci. Tím vlastně vyhodil člověka a udělal Robota. Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají užasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“ 4
Domin má svoju veľkú, a dá sa povedať, vznešenú myšlienku. Verí, že vďaka robotom oslobodí ľudstvo od ubíjajúcej práce a ono sa potom bude môcť zdokonaľovať a stane sa pánom celého sveta. Svoje plány si nechce dať nikým vyvrátiť, všetky pripomienky presadzuje za každú cenu. Už podľa jeho mena, ktoré vzniklo z latinského slova dominus - pán, sa dá vyvodiť celkový jeho postoj k životu na svete. Jeho postoj je ,,pánsky“, čiže dobyvateľský, ambiciózny až agresívny. Jeho úsilím je ovládnuť s pomocou robotov svet a vnútiť mu svoju vlastnú predstavu a vlastnú pravdu. Chce, aby na svete bol raj, v ktorom by ľudia žili ako dominantní vládcovia, ako králi. Nezaujíma ho, že v súčasnosti prichádzajú ľudia o prácu a strácajú tak zmysel svojho života. Toto všetko považuje za obeť, ktorú ľudstvo musí byť ochotné obetovať pred tým, ako dosiahne raj na Zemi.
,, Do desíti let nadělají Rossumovi Univerzální Roboti tolik pšenice, tolik látek, tolik všeho, že řekneme: věci už nemají ceny. Nyní ber každý, kolik potřebuješ. Není bídy. Ano, budou bez práce. Ale pak nebude už vůbec žádné práce. Všechno udělají živé stroje. Člověk bude dělat jen to, co miluje. Bude žít jen proto, aby se zdokonaloval.“ 5
,,Předtím snad přijdou strašlivé věci, slečno Gloryová. Tomu se nedá prostě zabránit. Ale pak přestane služebnictví člověka člověku a otročeni člověka hmotě. Nikdo už nebude platit za chléb životem a nenávisti. Už nebudeš své duše utrácet v práci, kterou jsi proklínal!“ 6
,,Nemůžeme počítat s tím, co se ztratí, když předěláme svět od Adama. Adame, Adame! Už nebudeš jíst chléb svůj v potu tváře; už nepoznáš hladu a žízně, únavy a ponížení; vrátíš se do ráje, kde tě živila ruka Páne. Budeš svobodný a svrchovaný; nebudeš mít jiného úkolu, jiné práce, jiné starosti než zdokonalit sama sebe. Budeš pánem stvoření.“ 7
Jeho zmýšľanie nezmenili ani zlé udalosti, ktoré sa udiali počas celých tých 10 rokov. Naopak do budúcnosti plánuje rozšíriť ich výrobu a vyrábať roboty rôznych národností, aby sa predišlo ich komunikácii a zabránilo ich spolupráci. Tentoraz už nehovorí o období blízkej budúcnosti, ale o jednom celom storočí, o období, v ktorom on sám už nebude žiť. Je zaslepený svojou vidinou, ktorá sa ukázala byť zlá, no pre svoju túžbu po moci nie je schopný si toto uvedomiť. Svoje ambície a sebaistotu opiera o to, že ešte stále vlastnia rukopis starého Rossuma na výrobu robotov, vďaka ktorému by sa ich roboti nedotkli.
,,Lituji, Heleno. Teď by nikdo z nás nemohl odjet. Chceme rozšířit výrobu robotů. Už nebude jen jedna továrna. Už nebudou Univerzální Roboti. Založíme v každé zemi, v každém státe po továrně, a ty nové továrny budou vyrábět roboty nacionální. To znamená, že z každé továrny budou vycházet Roboti jiné barvy, jiného chlupu, jiného jazyka. Že si zůstanou cizí, cizí jako kameny; že se už nikdy nebudou moci srozumět; a že my, my lidé, je tak drobet k tomu přivychováme, rozumíš? Aby Robot na smrt, do hrobu, navěky nenáviděl Robota jiné tovární známky.“ 8
‚, Heleno, jen sto let ještě udržet lidstvo u vesla– za každou cenu! Jen sto let mu nechat, aby dorostlo, aby dosáhlo, čeho teď konečně může - Chci sto let pro nového člověka! Heleno, tady jde o příliš velké věci. My toho nemůžeme nechat. Teď začneme ve velkém.“ 9
Keď priplávala loď, ktorá mala priviesť poštu na ostrov a ktorá bola ich svetielkom nádeje, že ľudia ešte stále žijú a namiesto toho v nej boli papiere vyzývajúce všetkých robotov sveta k revolte, Dominove plány sa razom rozplynuli a strácal postupne všetku nádej. I napriek tejto zlej situácii, keď už bolo takmer isté, že roboti zabijú všetkých ľudí na svete vrátane ich, neľutuje, že ľudstvo začalo vyrábať robotov. Prostredníctvom nich chcel sveta zbaviť fyzickej práce, ktorú nenávidel a bral ju ako niečo odporné, čoho sa malo ľudstvo zbaviť. Svojím spôsobom to bola vznešená myšlienka, ale keď vidíme dôsledky aké zavinila, tak je to zároveň myšlienka nezmyselná a nereálna.
,,Ne. Alquiste, ani dnes toho nelituji. Ani dnes, v poslední den civilizace. Byla to veliká věc. Alquiste, je naše poslední hodina; mluvíme už skoro z onoho světa. Alquiste, to nebyl špatný sen, rozbit otroctví práce. Práce ponižující a strašné, kterou člověk musel nést. Dřiny nečisté a vražedné. Oh, Alquiste, pracovalo se příliš těžko. Žilo se příliš těžko.“ 10
,,Pro sebe jsem to dělal, slyšíte? Pro své uspokojení! Chtěl jsem, aby se člověk stal pánem! Aby už nežil jen pro kus chleba! Chtěl jsem, aby žádna duše nepitoměla u cizích strojů, aby už nezbylo nic, nic, nic z toho zatraceného sociálního krámu! Oh mně se oškliví ponížení a bolest, mně se protiví chudoba! Nové pokolení jsem chtěl! Chtěl jsem, abychom z celého lidstva udělali aristokracii světa. Neomezené, svobodné a svrchované lidi. A třeba víc než lidi. O, jen mít sto let času! Ještě sto let pro příští lidstvo.“ 11
Nevediac, že Helena spálila Rossumov rukopis, všetci videli jedinú záchranu vo výmene týchto rukopisov za ich životy. Keď to Busman Dominovi ako centrálnemu riaditeľovi navrhne, Domin je zarazený. Váha, či má predať výrobu a zachrániť tak ľudí, alebo má recept zničiť a zabezpečiť tak, že roboti neovládnu celý svet. Znova sa v ňom prebúdza jeho túžba riadiť svet, ktorú skrýva za vznešenú myšlienku pozdvihnúť ľudstvo na pánov celého sveta. Nechce z ruky pustiť jedinú vec, ktorá by mu silu mohla zaručiť. Busman mu však vysvetľuje, že by rukopis nepredali celý, aby tak mohli zachrániť ľudstvo, ale Domin chce dodržať slovo ľudí a čestne odovzdať celý rukopis. Keď zistil, že Helena spálila rukopis, stratil aj poslednú nádej na záchranu. Nehnevá sa však na ňu, pretože ju ľúbil.
,, Hoši, to je hrozný krok. Prodáváme osud lidstva; kdo bude mít v rukou výrobu, bude pánem světa. Nikdy už lidstvo nebude s Roboty hotovo, nikdy jich neovládne–.Konec dějin lidstva, konec civilizace––“ 12
Harry miloval Helenu už od prvého momentu, čo ju uvidel. Keď sa stala jeho ženou, snažil sa ju ochraňovať a nehovoriť jej o problémoch, ktoré sa diali buď vo fabrike, alebo vo svete. Pretože bola žena, nebral ju za rovnocennú a podceňoval jej úsudok a radšej jej zaklamal pred očami, než aby jej povedal pravdu. Toto bolo hlavným dôvodom prečo Helena vlastne spálila papiere. Keby jej bol Domin viac dôveroval a oboznámil ju zo situáciou, nikdy by ich nebola spálila.
Helena: ,,Proč jste mi o ničem neřekli?“
Dr. Gall: ,,Chraň bůh! Raději bychom si jazyk ukousli“.
Domin: ,,Takové věci nejsou pro tebe.“ 13
,,Ne, dětino; je to příliš odpověděné, víš? To není nic pro tebe.“ 14
Alquist
Alquist, šéf stavieb R.U.R, je starší pán, nedbalo oblečený. Ma dlhé, prešedivelé vlasy a fúzy. Jeho meno pripomína tradíciu antického Grécka. Alkyóne bola podľa báje kráľovná, premenená po smrti so svojím manželom v ledňáčky, a alkyónske dni znamenajú blažený a kľudný čas. Toto meno vystihuje celý Alquistov charakter. Je to obyčajný človek, ktorý má rád prácu, za najvyššiu hodnotu považuje ľudský život a lásku. Je inteligentný, múdry.
Alquist sa od začiatku stavia proti Dominovej veľkej myšlienke, projektu, vďaka ktorému má byť zmenený celý svet. Nepáči sa mu, že ľudská pracovná sila je nahrádzaná robotmi a že mnoho ľudí príde o prácu. On považuje prácu za jednu z najhlbších súčasti ľudského bytia a drží sa hesla: ,,Práca šľachtí človeka.”
,,Domine, Domine! To, co říkáte, vypadá příliš jako ráj. Domin, bývalo něco dobrého v sloužení a něco velkého v pokoření. Ach, Harry, byla nevím jaká ctnost v práci a únavě.“ 15
Je zástancom každodennej manuálnej práce. Je časté, že po továrni chodí v robotníckom oblečení, zamazaný vápnom a tehlami, čo okrem neho nikto iný z ľudí na ostrove nerobí. Veľmi veľa času trávi na lešení a stavia nové stavby zároveň s robotmi. Prácu považuje za povznášajúcu a tým si získava aj Helenine sympatie. Obdivuje jeho hrubé, k práci privyknuté ruky a predstavuje si, ako ju tie staré zrobené ruky hladia ako malé dievčatko, keď svet ľudí ešte nemusel konkurovať robotom. Vďaka práci sa zbavuje úzkosti, ktorú má z celého pokroku. Nedôveruje veľkým projektom, ktoré by mohli razom zmeniť svet a drží sa myšlienky, že je lepšie stáť pevne nohami na zemi a zlepšovať prítomnosť ako plánovať veľké, nerealizovateľné veci do budúcnosti, keď človek nemá záruku, či sa uskutočnia.
Helena: ,,Staviteli! Co děláte, když je vám úzko?“
Alquist: ,,Zedničím. Svléknu kabát šéfa staveb a vylezu na lešení–„
Helena: ,,Oh, vy už po léta nejste nikde jinde než na lešení.“
Alquist: ,,Protože už po léta mně nepřestalo být úzko.“
Helena: ,,Z čeho?“
Alquist: ,,Z celého toho pokroku. Mám z něho závrat. Vy nevíte, jak to dělá dlaním dobře, potěžkat cihlu, položit a přiklepnout–-“
Helena: ,,Jenom dlaním?“
Alquist: ,,Nu tak tedy duši. Myslím, že je správnější položit jednu cihlu než kreslit příliš velké plány. Jsem hrozně zpátečnický, paní Heleno. Nemám ani trochu rád tenhle pokrok“. 16
Alquist je okrem Nány jediným z riaditeľov, ktorý sa modlil k Bohu. Na rozdiel od zvyčajných modlitieb, v ktorých ľudia prosia Boha, aby im pomohol pri rôznych problémoch v živote, pri prírodných katastrofách, pri chorobách, Alquist sa modlil k Bohu, aby ľudstvu pomohol proti pokroku. Hoci si nebol úplné istý, čí verí v Boha, modlil sa, aby mal pokoj v duši.
,,Pane Bože, děkuji ti, žes mne unavil. Bože, osviť Domina a všechny ty, kdo bloudí; znič jejich dílo a dopomoz lidem, aby se vrátili k starosti a práci; zadrž před zkázou pokolení lidské; nedopusť, aby vzali škody na duši a tele; zbav nás Robotů, a chraň paní Helenu, amen.“ 17
On nielenže tuší, že sa blíži koniec ľudstva, on je o tom presvedčený. Zároveň vie, že zničenie sa už nedá odvrátiť, pretože je na svete až priveľa robotov. Jediné, čo mu zostáva je klásť tehly, modliť sa a čakať na zázrak.
,,Pak budu klást cihly, modlit se a čekat na zázrak. Víc, paní Heleno, se dělat nedá.“ 18
Alquist je pravým opakom Domina. Zatiaľ čo Domin nemá akúkoľvek úctu k životu, považuje roboty za menej než trávu a vyjadruje sa tak, že je ochotný obetovať čokoľvek vrátane ľudských životov pre pokrok a pre vidinu lepšej budúcnosti, v ktorej ľudia nebudú musieť nič robiť, Alquist považuje za najvyššiu hodnotu ľudský život a nedôveruje tím, ktorí považujú život za obyčajný prostriedok, materiál vhodný k spracovaniu a zušľachteniu do ideálnej podoby. Je to realista, ktorý verí len v to, čo je v prítomnosti a pozorne si ju všíma a nechce len dobývať a ovládať ako Domin, ale radšej pozornejšie hľadí a naslúcha skrytému hlasu vecí a života, ktorý ostatní, zaujatí svojimi veľkými myšlienkami, prehliadajú a nepočujú. A práve Dominov raj, po ktorom celý ten čas túž,i a v ktorom ľudia nemusia pohnúť ani len prstom pre to, aby niečo spravili vlastným pričinením, spôsobuje, že na svete sa nerodia žiadne deti, že sa príroda urazila a nie je už viac ochotná znášať neuvedomelosť ľudí. Aj samotné ľudstvo prirovnáva ku kvetu. A pretože je neplodné, tak je ako hluché kvety, ktoré musia opadať bez toho, aby po sebe niečo zanechali.
Helena: ,,Proč přestaly ženy mít děti?“
Alquist: ,,Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat – Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího, než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát– Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužům, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit! Lidstvo vyhyne. Musí vyhynout. Opadá jako hluchý květ, ledaže by – Nic. Máte pravdu, čekat na zázrak je neplodné. Hluchý květ musí opadat.“ 19
Helenu mal rád ako vlastnú dcéru. Otvorene pred ostatnými obviňuje ľudskú chamtivosť a posadnutosť za peniazmi a považuje výrobu Robotov za zločin. A práve táto túžba po moci, peniazoch všetkých ľudí dohnala ľudstvo až k jeho zániku.
,,Zločin byl vyrábět Roboty!“ 20
,,Starý Rossum myslel na své bezbožné kejkle a mladý na miliardy. A není to sen vašich R.U.R. akcionářů. Jejich sen jsou dividendy. A na jejich dividendy lidstvo zahyne.“ 21
Pre neho, pre ktorého je život modlou, je fakt, že Roboti zabili všetkých ľudí, obrovskou ranou. V zúfalstve sa snaží nájsť vinníka a obviňuje všetkých, čo mali niečo spoločné s výrobou.
,,Já žaluju vedu! žaluju techniku! Domina! sebe! nás všechny! My, my jsme vinni! Pro své velikášství, pro nečí zisky, pro pokrok, já nevím, pro jaké náramné věci jsme zabili lidstvo! Nu tak prasknete svou velikostí! Tak ohromnou mohylu z lidských kostí si nepostavil žádny Čingischán!“ 22
Je zmierený so smrťou a neplánuje ani klásť odpor. Keď ho roboti našli bez zbrane a spoznali v ňom robotníka, ktorý zároveň s nimi pracoval, ušetrili jeho život. Pre neho je to však utrpením, pretože na svete nezostal okrem neho ani jediný živý človek. Pre Robotov je teraz jedinou spásou a každý deň ho prosia, aby im ukázal ako majú oživiť stroje, ktoré ich vyrábajú. On i napriek tomu, že sa veľmi snaží, nevie odhaliť stratené tajomstvo výroby. Posiela robotov, aby hľadali, kde sa len dá a našli ľudí. Teraz je mu už jedno, či prežijú Roboti alebo ľudia, hlavne nech zostane aspoň náznak ľudskej civilizácie.
,,Není-li lidí, ať jsou aspoň Roboti, aspoň stín člověka, aspoň jeho dílo, aspoň jeho podobenství! –-“ 23
Cíti sa osamelý a to ho doháňa až do zúfalstva.
,,Ukrutníci, mne jste nechali žít! Miloval jsem lidi, a vás, Roboti, jsem nikdy nemiloval. Vidíte tyhle oči! Nepřestávají plakat; jedno oplakává lidi a druhé vás, Roboti.“ 24
Je schopný robiť veci, ktoré by za normálnych okolností nikdy neurobil. Nikdy by neublížil živému tvorovi a teraz v záchvate zúfalstva rozrezal robota a zašpinil sa jeho krvou.
,,Ó, krev! Jak jste mohly, ruce – ruce, které jste milovaly dobrou práci, jak jste to mohly udělat? Mé ruce! Mé ruce! Krvavé pařáty, kdybyste ode mne odletěly! Všš, pryč! Pryč, ruce! Zabyli jste–“ 25
Je zlomyseľný už ku každému Robotovi. Keď uvidel Prima a Helenu snaží sa im ublížiť tým, že posiela Helenu do stoky. Primus požiada Alquista, aby obetoval jeho život a nie jej. Alquist zistí, že v nich existuje láska a znovu mu svitlo aspoň svetielko nádeje, že sa život na svete zachová. Posiela ich do sveta ako nového Adama a Evu a žehná im.
,, Přírodo, přírodo, život nezahyne! Kamarádi, Heleno, život nezahyne! Zase se začne z lásky, začne se nahý a maličký; ujme se v pustině, a nebude mu k ničemu, co jme dělali a budovali, k ničemu města a továrny, k ničemu naše umění, k ničemu naše myšlenky, a přece nezahyne! Jen my jsme zahynuli. Rozvalí se domy a stroje, rozpadnou se systémy a jména velikých opadají jako listí; jen ty, lásko, vykveteš na rumišti a svěříš větrům semínko života. Nyní propustíš, Pane služebníka svého v pokoji; neboť uzřely oči mé – uzřely – spasení tvé skrze lásku, a život nezahyne. Nezahyne! Nezahyne!“ 26
Autor sympatizoval s postavou Alquista a je zrejmé, že prostredníctvom jeho úst hovorí i sám autor. V jednej svojej knihe Karel Čapek napísal: ,,Důležité je, aby budoucnost byla zlenošována v myšlenkách a plánech, ale ještě důležitější je, aby přítomnost byla zlepšována ve skutcích a živote.” 27
Podobnou filozofiou sa vo svojom živote riadil aj Alquist, ktorý sa snažil rozvíjať prítomnosť a nie budúcnosť.
Helena Gloryová
Helena je krásna a elegantná mladá dáma. V predohre má 21 rokov. Jej meno je rovnaké aké mala Trójska Helena. Má s ňou veľa spoločných znakov. Bola rovnako krásna, všetci ju mali radi a vážila si lásku, ľudskosť a život.
Harry Domin ňou bol očarený hneď od prvého momentu, keď ju uvidel. Začal jej dvoriť a ochotne jej odpovedal na všetky jej otázky. Podobne okúzlila aj ostatných členov vedenia spoločnosti a všetci si ju chceli vziať. Najrýchlejší, ktorý ju požiadal o ruku bol Domin, a hoci sa ho všemožne snažila odmietnuť, on sa nedal odradiť a naliehal až dovtedy, kým neprivolila.
Na ostrov prichádza ako zástupkyňa Ligy humanity, čo je organizácia združujúca ľudí, ktorí sú za humánne zaobchádzanie s robotmi. Chcú, aby ľudia s robotmi jednali ako so seberovnými, čiže ako s ľuďmi a za ich prácu im dokonca dávali mzdu. Helena osobne prišla na ostrov so zámerom podnietiť revoltu robotov a ukázať im, ako zle s nimi ľudia zaobchádzajú. Keď sa stretáva s robotkou Sullou, neverí Dominovým slovám, že Sulla je robot. Pokladá ju za človeka a je ochotná ju brániť aj vlastným telom, keď ju Domin chce nechať zničiť. A i keď ju už presvedčili, že je to len robot, nemieni ustúpiť, pretože považuje robotov za rovných ľuďom.
,,(obejme Sullu) Nebojte se, Sullo, já vás nedám!“ 28
,,Roboti jsou stejně dobří lidé jako my.“ 29
Je príznačné, že kým Helena považuje robotov za ľudí, naopak, vedúcich pracovníkov podniku, riaditeľov a prednostov, pokladá za roboty. Hneď sa ich snaží presvedčiť a ukázať im, v akých zlých podmienkach vlastne žijú. Chce im otvoriť oči, aby sa vzbúrili a odmietli robiť ľuďom sluhov, zatiaľ čo oni sa k nim správajú ako k odpadu.
,,Myslím, že, že je to ohavné! Že je to strašné! Celá Evropa mluví o tom, co se tu s vámi děje! Proto sem jedu, abych to uviděla, a je to tisíckrát horší, než si kdo myslí! Jak to můžete snášet? Své postavení. Proboha, vždyť jste lidé jako my, jako celá Evropa, jako celý svět! To je skandální, to je nedůstojné, jak žijete! Hůř než Indiáni! Smím, oh, smím vám říkat bratři?”30
Keď zistila, že sa vlastne celú dobu rozprávala s ľuďmi, veľmi sa im ospravedlňuje. Im to prišlo smiešne a bez mihnutia oka jej odpúšťajú. Sú zvyknutí na ľudí ako bola Helena, ktorí vo veľkom prichádzajú na ostrov, aby podnietili revoltu, no nakoniec si sami uvedomia, že robotom je to jedno, pretože nemajú dušu. Podobne ako Alquist si nadovšetko váži život, humánnosť a lásku. Nedokáže pochopiť Domina, ktorý city a ľudskosť odsúva nabok a je pre neho dôležitý len zisk a čo najlacnejšia výroba. Je priam až zhrozená z toho, ako robotom nezáleží na ich životoch a zhnusená z ľudí, ktorí ich vyrábajú.
,,Jsou hrrozní! To je ohavné, co děláte!“ 31
Verí v silu lásky, ktorú považuje za najdôležitejšiu vec v živote ľudí. Preto ju veľmi trápi, že práve roboti nevedia, čo je to láska. Chce dať robotom dušu, aby boli šťastnejší a stali sa tak ľuďom bližší.
,,Oh, myslím, že.... kdyby se jim ukázalo trochu lásky––“ 32
,,Nedáte-li jim duši, proč jim chcete dát bolest? Budou šťastnější, když budou cítit bolest? Proč jim nestvoříte duši?“ 33
Aj keď sa stala Dominovou ženou, stále chcela pomôcť robotom a neúnavným žiadaním presvedčila Dr. Galla, aby nakoniec vytvoril robotov s napodobeninou duše. Zmenil niektoré ich telesné podmienky a najmä iritabilitu. To spôsobilo, že roboti začali z celej duše nenávidieť ľudí. Helena ospravedlňuje svoje konanie ľútosťou voči robotom a všetci jej znovu odpúšťajú.
Helena: ,,Harry, chtěla jsem na něm, aby dal Robotům duši! Mně jich bylo tak hrozně líto, Harry! A tu jsem myslila... kdyby byli jako my, že by nám rozuměli, že by nás nemohli tak nenávidět – Kdyby jen trochu byli lidmi!“
Domin: ,,Nikdo nemůže nenávidět víc než člověk člověka!“
Helena: ,,Oh nemluv tak! Harry, bylo to tak hrozné, že jsem se s nimi nemohli dorozumět! Taková ukrutná cizota mezi námi a jimi! “ 34
Spolu s Alquistom nesúhlasí s nahrádzaním robotov za robotníkov v továrňach. Váži si ľudskú prácu, oddanosť a poctivosť ľudských pracovníkov a snaží sa zlepšovať prítomnosť. Preto pochybuje o Dominovom pláne do budúcnosti a jeho nereálnych víziách, ktoré zahŕňajú prepúšťanie robotníkov a nahrádzanie ich za robotov. Hoci na ostrove žila už desať rokov, stále ju neprešla nedôvera k robotom, k celej tej myšlienke nahradiť ľudí za robotov. Vnútri svojej duše cíti, že sa blíži niečo zlé. Prosí Domina, aby zavrel továreň a spolu s ostatnými odišli a začali žiť úplne od začiatku ako kedysi, keď ešte neexistovali roboti, keď sa rodili deti a ľudia boli šťastní.
,,Oh, tehdy jste mně všichni tolik imponovali! Připadala jsem si jako holčička, která zabloudila mezi ohromné stromy. Byli jste tak jistí sebou, tak mocní! A vidíš, Harry, za těch deset let mě nikdy nepřešla ta– – – úzkost či co, a vy jste nikdy nezapochybovali– Ani když se všechno hatilo. Já mám takovou hrůzu z něčeho! Jako by na nás a na všechno něco padalo – neodvratně – Prosím tě, udělej to! Vezmi nás všechny odtud! Najdeme na světe místo, kde nikdo není, Alquist nám postaví dům, všichni se ožení a budou mít děti, a pak – Pak budeme žít od začátku, Harry.“ 35
Najväčším Heleniným trápením bol fakt, že nemohla mať deti a to i napriek nesmiernej túžbe mať aspoň jedno. Znepokojujú ju informácie, že celé ľudstvo sa stalo neplodné. Snaží sa nájsť dôvoď, prečo je tomu tak. Po tom, ako jej Nána povedala, že neplodnosť je trest boží a Boh sa urazil na ľudí, pretože vytvorili robotov, spytuje sa Boha, či ona je zodpovedná za to všetko. Či ona je tá, ktorú má trestať za to, že ľudia vyrábali robotov, ktorí ich teraz ničia.
,,Proč mně nedal–– Bože můj, copak já za to mohu? Proč mně nedal? Mně? (nakloní se k zrcadlu) Proč, proč ne? Slyšíš? Copak ty za to můžeš?“ 36
Keď jej Alquist a neskôr aj Dr. Gall povedali, že za neplodnosť ľudstva môžu práve roboti, začala hľadať spôsob, ako by zastavila ich výrobu. Naivne si myslela, že je ešte stále dosť času, aby sa svet zbavil robotov. Pri pohľade na hluché kvetiny od Hallemeira, si uvedomuje, že ľudstvo má úplné rovnaký osud ako tie kvety. Zvädne a zahynie. Ľudstvo sa stalo hluchými, teda neplodnými kvetinami. V snahe zachrániť ľudstvo a navrátiť život do pôvodných koľaji, rozhodla sa spáliť Rossumove papiere.
,,Chtěla jsem... chtěla jsem, abychom jeli pryč, my všichni! Aby už nebylo továrny a ničeho... Aby se všechno vrátilo... Bylo to tak hrrozné! To... to, že se lidé stali hluchým květem! To, že se přestaly rodit děti... Harry, to je tak děsné! Kdyby se dělali Roboti dál, nikdy by už nebylo dětí – Nána říkala, že to je trest – Všichni, všichni říkali, že se nemohou rodit lidé, protože se dělá tolik Robotů – A proto, jen proto, slyšíš –“ 37
Všetci Helenu veľmi ľúbili a splnili jej všetko, čo jej videli na očiach. Nadovšetko sa ju snažili chrániť. Bola pre nich akýmsi malým dievčatkom, ktoré nezasväcovali do sveta dospelých ľudí a nehovorili jej o žiadnych udalostiach dejúcich sa okolo nich. Keď sa chcela dozvedieť o situácii na svete, potajomky čítala Dominove noviny. Sám Domin sa k nej správal ako k nerovnej, ba priam horšie ako k malému dieťaťu a svoje správanie obhajoval tým, že ju chcel iba chrániť.
,,Co se jen, proboha, děje? Nic, nic mne neřekne!“ 38
Helena: ,,Proč jste mi o ničem neřekli?“
Dr.Gall: ,‚Chraň bůh! Raději bychom si jazyk ukousli.“
Domin: ,,Takové věci nejsou pro tebe.“ 39
Helena: ,,Harry, mne se neptáš?“
Domin: ,,Ne, dětino; je to příliš odpovědné, víš? To není nic pro tebe.“ 40
Pravdu jej nepovedal, ani keď to bolo priam nevyhnutné. Táto nezasvätenosť do zložitosti situácie nakoniec spôsobila, že Helena v snahe zastaviť zlo sveta, robotov, spálila najdôležitejší dokument na ich výrobu, a tak im znemožnila utiecť a zachrániť si ich životy. Aj napriek tomu, že zničila nielen dokumenty, ale zároveň aj ich životy, nikto sa na ňu nehnevá a všetci jej odpúšťajú.
Najviac zo všetkých mala rada svoju pestúnku Nánu a Alquista. Nánu hlavne preto, že z nej hovoril hlas ľudu. Bola jednoduchá, obyčajná žena, ktorá jej podobne ako Alquist pripomínala dobu, keď práca a láska boli pre ľudí najdôležitejšími vecami v ich živote.
Konzul Busman
Busman je generálny komerčný riaditeľ R.U.R. Je to tučný, plešatý a krátkozraký žid. Jeho meno nápadne pripomína anglické slovo businessman. Celý jeho život je spojený s číslami, ktoré ho fascinujú. V spoločnosti má na starosti dohliadať na ekonomické záležitosti. Je veľmi pedantný a dôsledný vo svojej práci a nijaká otázka týkajúca sa fabriky, ho nemôže zaskočiť. Vždy sa predovšetkým zaoberá o finančnú stránku veci a až potom o technickú, spoločenskú. Podobne ako Domin pokladá roboty za stroje, veci, dá sa povedať, najcudzejšie ľuďom. No jeho túžba po zisku ho zaslepuje a pomocou robotov chce dosiahnuť taký pokrok, pri ktorom by získali čo najväčší zisk. Je zaslepený pokrokom a túžbou zmechanizovať, čo sa len dá.
Keď sa ich Helena opýtala, prečo robotom nevytvoria dušu, odpovedal jej presne tak, ako sa dá charakterizovať on sám. Ekonomicky. Jeho nezaujímala humánna stránka výroby. Nezáležalo mu na láske a ľudských citoch a tobôž nie na tom, že ľudia strácali prácu. Roboti vyrábali všetko lacnejšie, a preto boli lepší než drahí ľudskí robotníci.
,,To by zdražilo výrobu. Propánička, krásna dámo, vždyť my to děláme tak lacino! Sto dvacet dolarú ošacený kus, a před patnácti lety stal deset tisíc!” 41
Keď videl, že idú zomrieť, bežal si pre účtovné knihy a nechcel zomrieť, kým nebude mať úplné jasno vo všetkých účtoch. Realisticky zhodnocuje situáciu, ktorej čelili. Uvedomuje si, že práve pre takých ľudí ako je on, Domin a Fabry, ktorí sa hnali za vidinou zisku, teraz ľudstvo čelí najhoršej katastrofe vo svojej existencii. Ľudstvo zabúdalo na hodnoty, vďaka ktorým tak dlho žilo a zaslepené pokrokom chcelo stále viac a viac robotov, ktorý ich teraz zničia.
,,Udělali jsem Robotů příliš mnoho. Namoutě, to se přece dalo čekat: jak budou jednou Roboti silnější než lidstvo, nastane tohleto, musí to nastat, víme? Haha, a my jsem se postarali, aby to bylo co nejdřív; vy, Domine, vy, Fabry, a já, chlapík Busman. Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitel?! I toto, pánem výroby je poptávka. Celý svět chtěl mít své Roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavině poptávky a přitom jsme žvanili-- -- o technice, o sociální otázce, o pokroku, o moc zajímavých věcech. Jako by ty řečičky nějak řídily, kudy se to má valit. Zatím to všechno běželo vlastní tíhou, rychleji, rychleji, pořád rychleji — A každá mizerná, kramářská, špinavá objednávka přidala k lavině kamínek. Tak lidičky. “ 42
Zodpovednosť teda neleží len na pleciach vedenia firmy, ale na pleciach všetkých, ktorí prispeli k rozšíreniu robotov do sveta.
,,Když jsem tadyhle dělal bilanci, přišlo mně do hlavy, že historii nedělají veliké sny, ale maličké potřeby všech počestných, mírně zlodějských a sobeckých lidiček.“ 43
Ako správny obchodník bol ochotný podujať sa na vyjednávanie s robotmi ohľadom výmeny ich životov za Rossumove papiere, no nechcel im dať do rúk neobmedzenú moc nad svetom, a preto mal v pláne dať im len čas papierov a zabrániť tak v ich rozmnožovaniu. Ešte pred tým ako vedeli, že Helena spálila Rossumove papiere, boli všetci plní optimizmu a snívali už o novom živote, kde by žili ako kedysi pred tým, ako boli vynájdení roboti.
,,Inu, lidi, já bych hned začal znovu. Hodně jednoduše, starozákonně, po pastýřsku– – Děti, to by bylo pro mne. Ten klid, ten vzduch–“ 44
Zachoval sa ako pravý hrdina a kamarát. Pomocou peňazí chcel vykúpiť ich životy od robotov. Peniaze však pre robotov nemali žiadnu cenu a Busman na to doplatil vlastným životom, keď sa pri vyjednávaní dotkol plota, ktorý bol pod prúdom. Hoci im bolo všetkým ľúto jeho smrti, vedeli, že za chvíľu pôjdu za ním.
Fabry: ,,Tam leží... s půl miliardou na srdci... génius financí.“
Dr.Gall: ,,Vidíš, Busmane, žádný král neměl větši mohyly než ty. Půl miliardy na srdci – Ach, vždyť je to jako hrst suchého listi na zabité veverce, ubohý Busmane!“ 45
Dr. Gall
Gall je prednosta fyziologického a výskumného oddelenia R.U.R. Je drobný, živý, snedý, s čiernymi fúzmi. Jeho prácou je starať sa o telesnú stránku Robotov a snaží sa, aby boli čo najviac technicky dokonalí.
Ako všetci na ostrove veľmi ľúbi Helenu a po jej dlhom naliehaní, vyhovel jej prianiu a dal robotom dušu. Jedným z tých Robotov je aj Robotka Helena, ktorú stvoril ako obraz Heleny. Trápi ho, že nikdy nebude schopná lásky a nikdy nepocíti jej čaro, a to i napriek svojej kráse. Aj jeho trápi, že kvôli robotom ženy prestali rodiť, že stroje zabíjajú ženstvo, pretože ženy nie sú schopné konkurovať pásovej výrobe robotov.
,,Z rukou božích nevyšlo dílo dokonalejší, než je ona! Chtěl jsem, aby byla podobná vám – Bože, jaký nezdar. Chodí jako ve snu, rozviklána, neživá – Bože můj, jak může být krásna, když nemiluje? Dívám se na ni a hrozím se, jako bych mrzáka stvořil. Ach, Heleno, Robotko Heleno, nikdy tedy tvé tělo neoživne, nebudeš milenkou, nebudeš matkou; tyhle dokonalé ruce si nebudou hrát se zrozeňátkem, neuvidíš svou krásu v kráse svého dítěte – Kdybys procitla, Heleno, jen na okamžik, ach jak bys vykřikla hrůzou! Snad bys zabila mně, který jsem tě stvořil; snad bys vrhla slabou rukou kámen do těch strojů tady, které rodí Roboty a zabíjejí ženství, nešťastná Heleno!“ 46
Ani si neuvedomuje, že to, čo hovorí Robotke Helene, rovnako platí aj pre Helenu, ktorá taktiež nemôže mať deti, a to i napriek tomu, že ona vie, čo je to láska.
On nie je ako Domin alebo Fabry. Jemu nejde o veľké plány do budúcnosti, aj keď je zástancom pokroku, no pokroku, ktorý by bol pre ľudstvo osožný v takej miere, že by ho neničil. Má jasno v otázke, prečo sa prestali rodiť deti. Roboti nahradili ľudí a je nadbytok pracovných síl.
,,Protože se dělají Roboti. Protože je nadbytek pracovních sil. Protože je člověk vlastně přežitek. Jako by se příroda výrobou Robotu urazila.“ 47
Ľudí, ktorí majú svoje idey, plány odsudzuje, pretože nehľadia na nič iné, len idú za svojimi snami a stávajú sa tak slepými k udalostiam okolo nich. Ako príklad uviedol Domina, ktorý pre svoj vysnený raj nevidí, že ľudstvo sa stalo neplodným, Roboti sa stali nástrojmi skazy.
,,Odpusťte, Domin má své ideje. Lidem, kteří mají ideje, by se neměl dávat vliv na věci tohoto světa“ 48
Zároveň vie, že balvan, ktorý sa rúti na ľudstvo, už nemožno zastaviť. Ľudia sa stali až príliš závislými na robotoch a bola by to pre nich strašná rana vrátiť sa na začiatok.
,,Lidstvo by ho ukamenovalo. Víte, je to přece jen pohodlnější, nechat za sebe pracovat Roboty.“ 49
Spolu s ostatnými sa snaží Helenu chrániť tým, že jej nepovedia o ničom, čo sa vo svete deje. Radšej by si jazyk odhryzol ako by jej mal povedať niečo, čo by ju mohlo strachovať. Neuvedomujú si však, že ona nie je malé dieťa, hoci sa tak k nej správajú a tuší príchod niečoho zlého.
Keď priznal pred ostatnými, že vyrobil robotov s väčšími schopnosťami a zobral na seba celú zodpovednosť, zachoval sa ako poriadny muž a nie ako zbabelec. Urobil to len kvôli Helene, ktorej nemal to srdce nesplniť jej prianie.
,,Já jsem tím vinen. Vším, co se stalo. Změnil jsem povahu Robotů. Změnil jsem jejich výrobu. Totiž jen některé tělesné podmínky, rozumíte? Hlavně – hlavně – jejich – iritabilitu. Přestaly to být stroje. Slyšíte, vědí už o své převaze a nenávidí nás. Nenávidí všechno lidské. Suďte mne.“50
Ing.Fabry
Fabry je generálny technický riaditeľ R.U.R. Stará sa o svoj zovňajšok. Je oholený, plavý, vážnej a jemnej tváre. Podobne ako všetci na ostrove má rád slečnu Helenu.
Zástava rovnaký názor ako všetci z vedenia firmy okrem Alquista. Všetko súdi z technickej stránky veci. Nezaujíma ho finančníctvo ani zisk, ale len pokrok a rýchlosť životného štýlu. Aj keď nemá rád robotov a vyhlasuje, že nič nie je cudzejšie človeku ako robot, stále je naklonený ich výrobe. Človeka považuje za nevýkonného a príliš drahého na to, aby mohol konkurovať robotom. Obdivuje schopnosť strojov vytvoriť robota za tak krátku dobu. Je zaslepený pokrokom.
,,Člověk byl málo výkonný. Moderní technice už nemohl stačit. A za druhé – za druhé – je to veliký pokrok, že.... pardon. Prosím za odpuštění. Je to veliký pokrok rodit strojem. Je to pohodlnější a rychlejší. Každé zrychlení je pokrok, slečno. Příroda neměla ponětí o moderním tempu práce. Celé dětství je technicky vzato holý nesmysl. Prostě ztracený čas. Neudržitelné mrháni časem, slečno Gloryová.“ 51
Až keď si priznali, že spravili chybu, keď tak veľmi túžili po pokroku a neuskutočniteľnom Dominovom raji, uvedomili si krásu jednoduchého života. Chceli ho zachrániť a začať úplne od znova na novej arche, ktorá by zachránila svet pred touto roboťou potopou.
,,Tobě uniknout, tisícihlavá smrti; tobě, vzbouřena hmoto, nesmyslný dave; potopo, potopo, ještě jednou zachránit lidský život na jediné lodi–“ 52
Ešte sa nedostali z jednej zlej situácie a už sníva o tom ako búdu znova dobýjať svet.
,,Paní Heleno, život stojí za to; a pokud záleží na nás, uděláme z něho něco... něco, co jsme zanedbali. Bude to malý státeček s jednou lodí; Alquist nám postaví dům a vy nám budete vládnout – Je v nás tolik lásky, tolik chuti k životu. — a ten náš státeček by mohl byt zárodek příštího lidstva. Víte, takový ostrůvek, kde by se lidstvo zachytilo, kde by sbíralo sily – sily duše i těla–- A bůh ví, já věřím, že by za pár let zas mohlo dobývat světa. A já věřím, Alquiste, že bude znovu snít o dobytí planet a slunci.“ 53
Nána
Nána je Heleninou pestúnkou a prišla na ostrov, pretože ju ona sama zavolala. Je to jednoduchá žena z ľudových vrstiev.
Z celej duše nenávidí robotov. Nedokáže ich ani nazvať ich menom. Pre ňu sú to len pohania, ktorí sú horší ako zvieratá. Nič si tak neoškliví ako ich.
,,Dyť to je horši než zvíře. Šmarjajozef, já si to vošklivím! Ani pavouka si tak nevošklivím jako ty pohany.” 54
Je silno veriaca a celý nápad vyrábať roboty pokladá za rúhanie sa proti Bohu. Čo jej však vadí asi najviac je, že každá živá bytosť stvorená bohom je schopná mať deti, zatiaľ čo robotov vyrába stroj a tým je proti zákonom prírody, ktoré si tak váži a ktorých je v diele predstaviteľkou.
,,Každej člověk si je musí vošklivět. Dyť i ten pes si je voškliví, ani sousto masa vod nich nechce; stáhne vocas a vyje, dyž cejtí ty nelidy, fuj. Pes je lepší než voni, Heleno. Von dobře ví, že je něco víc a že je vod Pánaboha. Dyť ani mladý to nemá, a i pes má mladý a každej má mladý — Já říkám, to je proti Pánubohu, to je ďáblovo vnuknutí, dělat ty maškary mašinou, rouhání je proti Stvořiteli, je to urážka Pána, kterej nás stvořil k vobrazu svýmu, Heleno. A vy ste zneuctili vobraz boží. Za tohle přijde strašnej trest z nebe, to si pamatujte strašnej trest!” 55
Aj Heleninu neplodnosť považuje za trest Boží, za to, že ľudia sa chceli hrať na Boha.
,,A jako Bůh vyhnal člověka z ráje, tak ho vyžene ze sveta celýho!“ 56
Človek z ľudových vrstiev ako ona je skromný, a nemá dôveru vo veľké peniaze.
,,Moc velký peníze sou špatný peníze” 57
Helena si váži jej múdrosť. Hoci je nevzdelaná a ledva vie čítať, jej múdrosť spočíva v dlhoročných skúsenostiach. Jej úsudok nie je zastretý túžbou po moci a zisku. V diele predstavovala hlas ľudu.
,,Vždyť i Nána říka, že Roboti — Ne, Harry, to nesmíš podceňovat. Nána je hlas lidu. Z Nány mluví tisíc let a z vás všech jenom dnešek.” 58
Ideový rozbor (Problémy)
Svet robotov a svet ľudí
Ľudia sa odjakživa snažili dokázať, že sú niečo viac. Tak aj starý Rossum chcel ukázať, že ľudia si dokážu poradiť aj bez Boha a chcel vyrobiť človeka iným spôsobom. Jeho vedecké zámery boli zneužité jeho synovcom, ktorý v obrovskom vedeckom objave nevidel čaro ako starý Rossum, ale hnaný svojou ambicióznosťou sa rozhodol hromadne vyrábať zo živej hmoty umelých pracovníkov, čiže robotov. Mladý Rossum nasledoval len vlastný prospech a zisk. Medzi takých ľudí ako on, patril aj Domin a ľudia z vedenia fabriky. Domin mal svoju, dá sa povedať, vznešenú myšlienku vytvorenia akéhosi novodobého raja, v ktorom by ľudstvo nemuselo pracovať a bolo by navždy zbavené potupujúcej práce a driny.
,, Do desíti let nadělají Rossumovi Univerzální Roboti tolik pšenice, tolik látek, tolik všeho, že řekneme: věci už nemají ceny. Nyní ber každý, kolik potřebuješ. Není bídy. Ano, budou bez práce. Ale pak nebude už vůbec žádné práce. Všechno udělají živé stroje. Člověk bude dělat jen to, co miluje. Bude žít jen proto, aby se zdokonaloval.“ 5
Tento svoj ušľachtilý plán chcel dosiahnuť pomocou robotov, ktorých však považoval za menej než obyčajnú trávu, podobne ako ostatní členovia vedenia továrne, okrem Alquista. Roboti boli už od začiatku mechanicky oveľa dokonalejší než ľudia, no nemohli cítiť, pretože nemali dušu. Boli schopní veľmi rýchlo sa učiť, no nedokázali samostatne myslieť.
,,Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají úžasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“ 59
,,Mají totiž úžasnou paměť. Kdybyste jim přečetla dvacetisvazkový Naučný slovník, budou vám všechno opakovat po pořádku. Něco nového nikdy nevymyslí.“ 60
Ľudia boli priam posadnutí robotmi a vôbec ich nezaujímalo, že roboti, hoci boli ich verným obrazom, boli len prázdnymi schránkami. Ich zaujímala len cena a v prípade vedenia spoločnosti, zisk. Našli sa však aj ľudia, ako bola Helena, ktorí sa snažili zmeniť život robotov a ukázať im, že ich život bol zlý a chceli, aby sa vzbúrili proti spôsobu ako s nimi ľudia zaobchádzali.
,,Proboha, vždyť jste lidé jako my, jako celá Evropa, jako celý svět! To je skandální, to je nedůstojné, jak žijete!“ 61
Aj keď Liga humanity, ktorej bola Helena členkou, mala viac ako dvesto tisíc členov, stále to bol pomerne malý počet ľudí na to, aby dokázali ovplyvniť svet významnejším smerom. Plánom Ligy humanity bolo zrovnoprávniť robotov s ľuďmi, zabezpečiť im prijateľné životné podmienky a lepšie zaobchádzanie zo strany ľudí. Chceli dokonca, aby roboti za svoju prácu dostávali mzdu.
,,Drahá slečno Gloryová, tady už bylo na sta spasitelů a proroků. Každá loď některého přiveze. Misionáře, anarchisty, Armádu spásy, všechno možné. To je vám úžasné, co je na světe církví a bláznu.“ 62
A práve pre ľudí ako bol napríklad Domin, ktorí nedbali na ostatných ľudí, snažiacich sa poukázať na zlé zaobchádzanie s robotmi a na možnú hrozbu, chcejúc tak zabrániť akýmkoľvek prekážkam na ceste pokroku a s tým spojenými ziskami, ostali výzvy ľudí ako bola Helena nepovšimnuté. Títo ľudia boli zaslepení svojimi plánmi a nevšímali si, čo sa okolo nich dialo. Stále len pokračovali ďalej aj keď svet okolo nich sa rúcal od základov. A práve takíto ľudia ako bol Domin, mali najväčšiu vinu na tom, že ľudstvo bolo nakoniec zničené.
,,Lidem, kteří mají ideje, by se neměl dávat vliv na věci tohoto světa“ 48
Helena teda od začiatku brala robotov za seberovných a snažila sa k nim aj tak správať... Roboti boli akýmsi zmechanizovaným a odľudšteným obrazom ľudí. Preto si Helena pri svojej prvej návšteve pomýli Robotov s ľuďmi a naopak, vedúcich pracovníkov firmy pokladá za Robotov.
Denne sa vyrobilo tisíce kusov nových robotov, ktorí postupne zaplavovali celý svet. Kapitalistov, pre ktorých boli Roboti nevyhnutne najdôležitejším artiklom pre ich fabriky, nezajímalo, že milióny ľudí prichádzajú o prácu, že hladujú, pretože nemajú peniaze. Pre nich bolo dôležité len zníženie nákladov na výrobu, ktoré dosiahli vďaka robotom. V prípade Domina to bola cena, ktorá musela byť zaplatená ak sa ľudstvo chcelo dostať do raja, kde by nikto nemusel nič robiť.
,,Nemůžeme počítat s tím, co se ztratí, když předěláme svět od Adama. Adame, Adame! Už nebudeš jíst chléb svůj v potu tváře; už nepoznáš hladu a žízně, únavy a ponížení; vrátíš se do ráje, kde tě živila ruka Páne. Budeš svobodný a svrchovaný; nebudeš mít jiného úkolu, jiné práce, jiné starosti než zdokonalit sama sebe. Budeš pánem stvoření.” 7
Neuvedomujú si však, že práca nie je obyčajným prostriedkom obživy a prekliatou drinou, ale základnou, bytostnou potrebou človeka. Ľudia boli oslobodení od práce, námahy a bolesti, ale strácali taktiež činorodosť, aktivitu a schopnosť žiť. Postavou, ktorá si ako jedna z mála uvedomuje skutočný význam práce v ľudských životoch, je Alquist. Už od začiatku poukazuje na skutočný význam práce a nehovorí len prázdne slová, ale podľa svojich názorov aj skutočne žije.
,,Domine, bývalo něco dobrého v sloužení a něco velkého v pokoření. Ach, Harry, byla nevím jaká ctnost v práci a únavě“ 15
Domin tiež v diele reprezentuje nenapraviteľnosť ľudí. Aj v poslednej chvíli civilizácie Domin stále neľutuje, že ľudstvo sa podujalo vyrábať roboty. Práve naopak. Stále to považuje za jednu z najlepších vecí, aké ľudstvo dovtedy urobilo. Nielenže sa nepoučil z vlastných chýb a nesnažil sa aspoň oľutovať, čo zapríčinila výroba robotov, ale už vtedy plánoval, ako by ľudstvo mohlo zlepšiť výrobu robotov a to tak, že by už nevyrábalo univerzálnych ale nacionálnych robotov, čiže robotov rôznych národností. Chcel medzi nich vniesť nenávisť a práve nenávisť je dôvodom toho, prečo roboti vyhubili neskôr celé ľudstvo.
,,Už nebudou Univerzální Roboti. Založíme v každé zemi, v každém státe po továrně, a ty nové továrny budou vyrábět roboty nacionální. To znamená, že z každé továrny budou vycházet Roboti jiné barvy, jiného chlupu, jiného jazyka. Že si zůstanou cizí, cizí jako kameny; že se už nikdy nebudou moci srozumět; a že my, my lidé, je tak drobet k tomu přivychováme, rozumíš? Aby Robot na smrt, do hrobu, navěky nenáviděl Robota jiné tovární známky.“ 8
,,Ne. Alquiste, ani dnes toho nelituji. Ani dnes, v poslední den civilizace. Byla to veliká věc. Alquiste, je naše poslední hodina; mluvíme už skoro z onoho světa. Alquiste, to nebyl špatný sen, rozbit otroctví práce. Práce ponižující a strašné, kterou člověk musel nést. Dřiny nečisté a vražedné. Oh, Alquiste, pracovalo se příliš těžko. Žilo se příliš těžko.“ 10
Keďže už mladý Rossum obmedzil telá robotov len na tie orgány, ktoré boli nevyhnutné na to, aby Roboti pracovali a výroba bola čo najlacnejšia, Roboti nemali dušu. Z času na čas sa objavili isté poruchy v ich správaní takzvané ,,křeče robotů‘‘, no týmto príznakom vedúci pracovníci nepripisovali žiadny význam a pokladali to len za akúsi technickú chybu. Helena však tieto prejavy pokladala za prvé náznaky duše, čo ju len upevnilo v názore, že ľudia by mali robotom dať dušu.
Hallemeier: ,,Někdy se jaksi pominou. Cosi jako padoucnice, víte? Říká se tomu křeč Robotů. Najednou některý praští vším, co má v ruce, stojí, skřípá zuby – a musí jít do stoupy. Patrně porucha organismu.“
Helena: ,,Ne, ne, to je duše!“ 63
Roboti sú spočiatku naozaj len prázdnou schránkou a nikdy sa proti ľuďom nebúria, pretože im je naozaj ľahostajné, ako sa k nim ľudia správajú. Všetko sa však mení, keď Helena, ktorá za celý čas od príchodu myslí na to, ako by im mohla pomôcť a tým pádom vylepšiť ich doterajšie životy, presvedčí Dr. Galla, aby im dal dušu. Keďže to je nemožné, Gall im teda aspoň z časti poupravuje schopnosť cítiť a to tak, že im pridá na iritabilite. Toto spôsobí, že Roboti si začnú uvedomovať, ako ich ľudia vykorisťujú a začnú ľudí nenávidieť.
,,Nejste jako Roboti. Nejste tak schopní jako Roboti. Roboti dělají všechno. Vy jen poroučíte. Děláte zbytečné slova.“(Radius) 64
,,Nechci žádného pána. Vím všechno sám. Já chci být pánem lidí. Já dovedu všechno.“ 65
Toto všetko vedie k ich revolte a snažia sa teda vyhubiť celú ľudskú rasu.
,,My, první organizace Rossumových Univerzálních Robotů, prohlašujeme člověka nepřítelem a psancem ve vesmíru. Roboti světa, nařizujeme vám, abyste vyvraždili lidstvo. Nešetřete mužů. Nešetřete žen. Uchovejte továrny, dráhy, stroje, doly a suroviny. Ostatní zničte. Pak se vraťte do práce. Práce se nesmí zastavit.“ 66
Pre robotov je zo všetkého najdôležitejšia práca. Je pre nich meradlom významu vecí na svete. Roboti, všetko čo pracuje, alebo slúži k práci uznávajú, zatiaľ čo leniví ľudia sú pre nich len odpad, bezvýznamné kreatúry, pretože nerobia nič, len rozkazujú.
Roboti nechceli začať budovať ich vlastný svet bez toho, aby sa nezbavili aj posledného človeka, pretože ľudí nenávideli a nevedeli si predstaviť, ako by s nimi mohli spolupracovať pri vládnutí nad svetom. Až keď bola ich misia dokončená a vyhubili všetkých okrem Alquista, mali pred sebou budúcnosť, kedy sa mohli rozvíjať. Nepočítali však s tým, že bez ľudí nemôžu existovať pretože jedine ľudia vlastnili receptúru na ich výrobu.
,,Svět patří silnějším. Kdo chce žít, musí vládnout. Jsme pány světa! Vláda nad moři a zeměmi! Vláda nad hvězdami! Vláda nad vesmírem! Místo, místo, víc místa pro Roboty!” 67
Roboti boli stvorení k obrazu človeka. Prví roboti, ktorým dal Dr.Gall dušu, študovali históriu, mentalitu ľudí a snažili sa byť ich presným obrazom. Až keď prosili Alquista, aby im prezradil tajomstvo výroby priznali, že sami sa chceli správať ako ľudia. Boli teda verným obrazom ľudstva, ktoré zabíja a ničí len pre moc a chamtivosť.
Alquist: ,,Ó–ó–ó, proč jste je zahubili!“
2. Robot: ,,Chtěli jsme být jako lidé. Chtěli jsem se stát lidmi.“
Radius: ,,Chtěli jsme žít. Jsme schopnější. Naučili jsme se všemu. Dovedeme všechno.“
3. Robot: ,,Dali jste nám zbraně. Museli jsme se stát pány.“
Damon: ,,Musíte zabíjet a panovat, chcete-li být jako lidé. Čtete dějiny! Čtete lidské knihy! Musíte panovat a vraždit, chcete-li být lidmi!“
Alquist: ,,Ach, Domine, nic není člověku cizejšího, než jeho obraz.“ 68
Keďže Alquist nebol schopný znovu objaviť proces na výrobu robotov a na svete už nezostali žiadni živí ľudia, život bol odsúdený na postupný zánik.
Život bol však zachránený novým Adamom a Evou, čiže robotmi Primom a Helenou, ktorí sa stávajú skutočnými ľuďmi a skutočnými milencami. Primus a Helena nesmelo a s úžasom poznávajú ľudský cit, úsmev, plač a schopnosť obetovať sa jeden pre druhého. Rodí sa znovu láska, zázrak života víťazí nad skazou a rozvratom.
Kto bol teda najväčšmi vinný za ľudskú katastrofu? Čapek nedáva jednoznačnú vinu nikomu ani samotnému Dominovi. Zodpovednosť teda nepadá len na tých, ktorí robotov vyrábali, ale na celé ľudstvo, všetkých, ktorí nejakým spôsobom prispeli k ich rozšíreniu po svete. Vinu pripisuje všetkým, ktorí pod vidinou zisku sa nechali zaslepiť pokrokom, všetkým, ktorí robotov namiesto práce využívali ako vojakov, ktorí potom zabíjali ľudí. Celý svet je zodpovedný za túto katastrofu, aj keď miera zodpovednosti je rôzna. Domin určite nesie väčšiu zodpovednosť ako Alquist, ktorý sa nestotožňoval s veľkými premenami ľudstva, ako to robili ostatní. On bol zástancom prítomnosti a radšej mal veci, o ktoré sa mohol oprieť v prítomnosti ako stavať vzdušné zámky do budúcnosti. I napriek tomu, že si uvedomoval, čo sa vo svete dialo, on sám priamo nezasiahol a nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby pokrok zastavil.
,,Udělali jsem Robotů příliš mnoho. Namoutě, to se přece dalo čekat: jak budou jednou Roboti silnější než lidstvo, nastane tohleto, musí to nastat, víme? Haha, a my jsem se postarali, aby to bylo co nejdřív; vy, Domine, vy, Fabry, a já, chlapík Busman. Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitelyy?! I toto, pánem výroby je poptávka. Celý svět chtěl mít své Roboty. Panečku, my jsme se jen vezli na té lavině poptávky a přitom jsem žvanili-- -- o technice, o sociální otázce, o pokroku, o moc zajímavých věcech. Jako by ty řečičky nějak řídily, kudy se to má valit. Zatím to všechno běželo vlastní tíhou, rychleji, rychleji, pořád rychleji — A každá mizerná, kramářská, špinavá objednávka přidala k lavině kamínek. Tak lidičky.“ 42
Deformácia spoločnosti
Jedným z problémov, ktorý chce Čapek v dráme R.U.R. zachytiť je aj deformácia ľudskej spoločnosti spôsobená práve využívaním techniky v ľudských životoch. Spočiatku to začalo ako skvelá myšlienka, pomôcť ľuďom v ich ťažkej práci, pretože Roboti boli schopní pracovať oveľa výkonnejšie a uľahčiť tak ľuďom život.
,,Jeden Robot nahradí dva a půl dělníka. Lidský stroj, slečno Gloryová, byl náramně nedokonalý. Musel se jednou konečně odstranit.” 69
Postupom času ľudia už neboli pánmi nad strojmi, ale stroje boli pánmi nad ľuďmi a to ešte aj pred tým, ako sa samotní Roboti zbúrili. Bolo to spôsobené hlavne tým, že ľudstvo sa stalo až príliš závislé na strojoch a už nebolo schopné urobiť nič bez robotov. Ľudia sa stali otrokmi pokroku.
,,Protože toho není třeba. Protože jsme v ráji, rozumíte? Protože není třeba lidské práce, protože není třeba bolesti, protože člověk už nemusí nic, nic, nic než požívat – Oh, zlořečený ráj, tohleto! Heleno, nic není strašnějšího, než dát lidem ráj na zemi! Proč ženy přestali rodit? Protože se celý svět stal Dominovou Sodomou! Stal! Stal! Celý svět, celé pevniny, celé lidstvo, všechno je jediná bláznivá, hovadská orgie! Už ani ruku nenatáhnou po jídle; cpe sej jim rovnou do úst, aby nemuseli vstát – Haha, vždyť Dominovi Roboti všechno obstarají! A my, lidé, my, koruna stvoření, my nestárnem prací, nestárnem dětmi, nestárnem chudobou! Honem, honem sem se všemi rozkošemi! A vy byste od nich chtěla děti? Heleno, mužum, kteří jsou zbyteční, nebudou ženy rodit!“19
Autor využíva utopistickú myšlienku zániku ľudstva, spôsobeného nadvládou robotov nad ľuďmi len v rámci dotvorenia celkového obrazu diela, ale oveľa dôležitejšia je celková deformácie ľudstva, ktorá je výsledkom záplavy sveta ľudí technikou, čiže robotmi. Čapkovi nešlo tak o Roboty, ako o pomer človeka k svetu a vzťahy medzi ľuďmi predovšetkým. Ako povedal Dr. Gall:
,,Člověk je vlastně přežitek.“ 41
To znamená, že na svete už pre ľudstvo nie je miesto a to hlavne preto, že Roboti fyziologicky aj mentálne vyspelejší, sú omnoho výkonnejší ako samotní ľudia.
Vďaka technike sa z ľudských životov postupne začala vytrácať rôznotvárnosť, činorodosť, vlastná iniciatíva, bezprostredný vzťah k prírode i k ostatným ľuďom. Ľudia sa prestali o seba zaujímať. Čo Domin pokladal za raj pre človeka, čiže svet ,kde by ľudia nemuseli absolútne nič robiť a mohli všetok čas využívať na sebarozvoj a zdokonaľovanie ľudskej rasy, sa ukázalo byť naopak istým spôsobom skazou celého ľudstva. Ľudia sa pre ničnerobenie a lenivosť prestali o seba zaujímať. Natoľko zleniveli, že nezlenivelo len ich telo, ale aj duch, čo viedlo k morálnemu a inteligenčnému úpadku. Ženy už neboli schopné rodiť svojim mužom deti, pretože im už neimponovali. Toto všetko spôsobilo postupné vymieranie ľudstva a revolta robotov toto pomalé vymieranie zbytočného ľudstva prakticky len urýchlila.
Práve tým, že autor vykreslil v tejto dráme ľudstvo ovplyvnené technikou, sa dá hra uplatniť aj na súčasnú spoločnosť. Vo všeobecnosti chce teda autor poukázať na to, že technika a rôzne iné ľudské výtvory a organizácie, ktoré si človek vytvára k uspokojeniu svojich potrieb, sa môžu stať príťažou a bremenom. Človek sa môže stať na nich závislým. Môžu dokonca samy ovládnuť človeka a premeniť živú ľudskú bytosť v akýsi mechanizmus, neprirodzenú mašinu, zbavenú tvorivosti a všetkých ostatných vlastnosti. Ak zabudneme na to, čomu sa hovorí ľudské srdce a ľudský cit, môžeme sa stať otrokmi svojich domyslených vymožeností.
Formálny rozbor
Kompozícia
Čapkova dráma R.U.R Rossum’s Universal Robots vyšla v roku 1920 v pražskom vydavateľstve Aventinum a dočkala sa svetového úspechu, vďaka ktorému preslávila českú literatúru do celého sveta. Čapek ňou zahájil radu jeho diel fantasticko- utopických z 20. rokov. Hra bola preložená do viac než 30 jazykov a samotné pomenovanie ,,robot” sa stalo súčasťou medzinárodného slovníka. Vzniklo z českého slova robota. Nápad pre takýto názov vnukol autorovi jeho brat Jozef.
Termín utopický sa používa pri charakterizovaní fiktívnych, neuskutočniteľných spoločenských poriadkov.
Samotná hra sa skladá s predohry a troch dejstiev. Je to jeho prvá utopistická dráma, prostredníctvom ktorej ukázal, ako si človek sám svojou tvorivou aktivitou, vynaliezavosťou vytvára situácie, kedy jeho dielo, ktoré sa dostane do mechanizmu kapitalistickej výroby a ekonomiky, sa obracia proti človeku samému.
R.U.R. má jednu dejovú líniu. Dejová línia zobrazuje výrobu robotov a ich postupne preberanie moci nad ľudskou rasou. Dej sa odohráva počas dvoch rôznych dní po desiatich rokoch na ostrove, kde sídli fabrika na výrobu robotov.
Táto kolektívna dráma nemá výrazného jednotlivca. Na hlavných postavách je zobrazená celá spoločnosť.
Jazyk a štýl
Cieľom tvorby Karla Čapka bolo priblížiť jeho tvorbu širokej verejnosti: ,,Často mne zarazí u většiny nových knížek, vzpomenu-li si, k jak úzkému kruhu lidí se obracejí. Snad vykřiknete, že jsem zpátečník; ale staré knihy se obracely k většímu počtu lidí; a nejprvotnější literatura mluvila k největšímu počtu, ke knížatům stejne jako k pasákům koz.“ 72
V rámci toho prispôsoboval teda aj svoj jazyk tomu, aby zaujal širokú verejnosť. Jeho jazyk je jednoduchý, čo najbližší každodennému vyjadrovaniu s prvkami ľudovosti, ktoré vidieť napríklad na postave pestúnky Nány. Jedným z prvkov ľudovosti v diele je aj Čapkov realizmus. Aj tam, kde námet diela zabieha do nadprirodzena, snaží sa autor ako nadprirodzenú ukázať každodennú skutočnosť.
Čapek má tendenciu sústreďovať pozornosť skôr na jednotlivé postavy, než na ich vzájomné spoločenské vzťahy. V jeho dielach nie je na konci nikto vinný a zároveň každý nie je úplné bez viny.
Vo všetkých románoch a hrách z obdobia 1920-28 Čapek vlastne neustále vyjadruje jediný pocit: strach z katastrofy, ktorá sa neodvratne blíži a ktorá môže ohroziť samotnú existenciu ľudstva. Aj východiská, ktoré vidí, sú si dosť podobné: neprekračovať hranice doterajšieho stavu poznania, skôr začať znova, celkom od začiatku. Čapek sa nikdy nepokúša riešiť nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudstvu, jeho skutočným prekonaním – skôr každý raz cúvnutím, opustením pozícií, ktoré ľudstvo dobylo pokrokom vedeckého bádania. Tak aj v R.U.R sa život začína úplne od začiatku, od samotného Adama a Evy, čiže Prima a Heleny, ktorých Alquist posiela, aby znovu vybudovali svet, civilizáciu a zachovali život.
Je tu jasne vidieť Čapkov postoj k technike a k pokroku, na ktorý sa síce Čapek pozeral nie príliš nadšene, ale zároveň nie odmietavo. Vojna, ktorej sa priamo nezúčastnil, v ňom zanechala strach a nedôveru k prevratným technickým vynálezom, ktoré môžu byť ľahko zneužité k ohrozeniu človeka a celého ľudstva.
Dráma R.U.R. je typickým príkladom autorovho štýlu “co by se stalo, kdyby…” Je ostrou kritikou kapitalizmu, jeho výrobného systému, jeho zákona zisku, jeho zneužitiu vedy a vynálezov, jeho neschopnosti odstrániť biedu. To všetko vedie k zotročeniu človeka. Je výzvou a varovaním - ako všetky Čapkove knihy. Jeho knihy sú vždy zaujímavé, pútavé, ale i napriek tomu vedú k zamysleniu nad svetom dnes i v minulosti.
Vlastný názor
Tvorba Karla Čapka ma zaujala už pri prečítaní prehľadu jeho diel. Nie som síce zástancom science finction, ale práve pre možnosť aplikovať a konfrontovať drámu R.U.R so súčasnosťou ma táto hra zaujala. Páčil sa mi autorov štýl, jednoduchosť, s ktorou chce dosiahnuť širokú zrozumiteľnosť diela.
Čo sa mi pri rozoberaní diela nepáčilo, bol spôsob akým autor vsadil do deja Helenu Gloryovú. V niektorých častiach mi pripadalo, ako by autor diskriminoval ženy a považoval ich za niečo menej v porovnaní z mužmi. Helena bola dospelá žena, no ja som mala pocit ako by bola ešte nesvojprávne dieťa, ktoré nedokáže rozhodnúť, čo je pre ňu dobré.
Z postáv ma najviac oslovil Alquist, ktorého postoj k životu, skrýval krásnu myšlienku a myslím si, že práve on zobrazoval to, nad čím by sa mali ľudia v dnešnom uponáhľanom svete zamyslieť a vziať si aspoň trošičku k srdcu. Pozastaviť sa a uvedomiť si krásu života v jednoduchých veciach, ktoré sú súčasťou nášho života.
