Autor: Vladimír Mináč

Dielo: Na rozhraní

Postavy: starý Šindliar, Paľo, kobyla Hanuľa

Úryvky:

,,Aha, pozri ho..." starý Šindliar ukazuje na slnko. ,, Akoby ho
vymaľoval. A horu - akoby celú zlatom polial... Paľo sa už nezdrží:
,,Tárate, vždy len tárate." Obráti sa polovicou tváre k otcovi a
zlostne šibne koňa. Netárte!..."

,,Teraz budeme musieť na pleciach vynášať.." Paľo sa chytí klanice,
nahne sa k starému, ktorý ešte stále obzerá voz, a skríkne mu takmer do
ucha: Nebudem, rozumiete?!... ,,Veď ja už... čože tak kričíš?..." ,,To
kričím, že je koniec, rozumiete?! Nebudem už takto žiť!... Som mladý,
chce sa mi žiť, a takto som ani mŕtvy, ani živý, zahrabaný pod vašimi
švíkmi."

Čo sa mi páčilo:
Páčilo sa mi opisovanie Šindliara. Ako hovorí o slnku, o hore, tiež ako
sa rozprával s kobylou Hanuľou a dohováral svojmu synovi.

Čo sa mi nepáčilo:
Nepáčila sa mi pieseň, ktorú šarvanci spievali Hanuli. Taktiež ,,vzbura" syna.