Ján Chalupka vo veselohre Kocúrkovo predstavil svet malého mesta s tromi hlavnými zložkami spoločnosti: predstaviteľov feudalizmu - zeman a cirkevný inšpektor pán z Chudobíc, predstaviteľ malomestskej buržoázie - čižmársky majster Tesnošil a jeho rodina a mladá pokroková generácia, predstavená učiteľom Svobodom. Je to obraz dvoch protichodných svetov: zanikajúci feudalizmus a zrod národne uvedomelej inteligencie. Pán z Chudobíc a Tesnošil sú smiešne figúrky. Ich názorová zadubenosť a obmedzenosť, neschopnosť tvorivého činu sú vážnou prekážkou pochopiť súčasné spoločenské problémy / nástup kapitalizmu /.

Rodina pána z Chudobíc i Tesnošila sú slovenského pôvodu, ale vzdávajú sa svojej slovenskej národnosti, aby si zachovali zdanie spoločenského významu. Vzdávajú sa slovenskej reči a deformujú ju používaním maďarských a latinských slov a fráz, ale ani jednu a ani druhú reč dobre neovládajú. Tesnošil sa napodobňovaním vyšších vrstiev šľachty stáva napodobiteľov typických čŕt novej buržoázie. Jeho žena je klebetná a jej jediným úsilím je vydať dcéru Aničku. Charakter budúcich Kocúrkovčanov zvýrazňuje aj ich lenivý syn Honzík. Pán z Chudobíc je predstaviteľom upadajúceho zemianstva a snaží sa odvodiť svoj pôvod a rod od Arpáda. Protiklad tejto spoločenskej triedy Chalupka vykreslil v národne uvedomelom inteligentovi učiteľovi Svobodovi. V ňom sa črtá postava blízka štúrovskej inteligencii. Z jeho názorov preráža duch národnej znášanlivosti. Humor veselohre dodávajú predstavitelia, ktorí si myslia o svojom spoločenskom postavení viac, ako v skutočnosti znamenajú. Slováci sa vo veselohre usilujú nájsť spôsob, ako sa zaradiť do vyššej panskej spoločnosti. Autor v hre kritizuje prospechárstvo, stav malomeštiactva a nižšej šľachty, kvôli ktorému dokážu zradiť aj svoj pôvod. Ale aj napriek tomu Chalupka nebol šovinisticky zaujatý proti maďarskému národu, veď na urážky pána z Chudobíc, ktorými častoval slovenský jazyk, odpovedá mladý učiteľ Svoboda slovami: ,,Len čo si zvyk, odev, jazyk, zavrhnete, čím ste boli posiaľ, tým byť prestanete. Vernosť národu a jeho atribútom, najmä rodnému jazyku, bola Chalupkovi kritériom ľudskej hodnoty.

Toto dielo sa skladá z troch dejstiev a päťdesiatichštyroch výstupov. Prvé dejstvo má devätnásť výstupov, druhé dejstvo má deväť výstupov a tretie dejstvo má dvadsaťšesť výstupov. V diele, keďže je to divadelná hra, prevládajú dialógy, no ojedinele sa vyskytujú aj monológy. Veľmi často sa tu vyskytujú slová vzdelanie, maďarčina, slovenčina a slovné spojenie: len aby sme v hanbe nezostali. Chalupka tu dokonca použil časť z Kollárovej Slávy dcéry:
Svoboda:,,...Poručeno bohu, musím sa naučiť i naďalej na mále prestávať. Moje husle budú moje potešenie a Slávy dcéra je moje kochanie. (Číta.)
Učte se svůj národ milovati!
Hučte, Tatry, hlas ten k horám Černým,
Hučte Krakonoše k Uralům,
Peklo zradcům! – nebe Slávům věrným!-“

Dielo je písané dosť zložito a keďže je to divadelná hra mne sa veľmi zle čítalo a ani zápletka nebola nejako zvlášť zaujímavá, a hoci bola napísaná v slovenčine, nachádza sa tu množstvo archaizmov a fráz v maďarčine, latinčine a nemčine. Zaujali ma, ale veľmi dobré postrehy
autora, ktorý kritizuje ľudí niekedy až fanatických pre maďarčinu. „Dal by som za ňu i čo nemám, poslednú košeľu i len tento krk by som obetoval“. Podľa mňa toto dielo perfektne vystihovalo situáciu v Uhorsku, keď žil autor. Dá sa povedať, že bol priekopníkom komédie na Slovensku, veď dodnes sa pri príležitosti smiešnych udalostí hovorí, že je to tu ako v „Kocúrkove“.
Páčil sa mi rozhovor medzi pánom z Chudobíc a Svobodom:
Pán z Chudobíc: „Dal by som za ňu i čo nemám, poslednú košeľu i len tento krk by som obetoval.“
Svoboda: „Ja nie tak. Za maďarskú gramatiku by som si ja nedal krk vykúriť, ba ani vlas na hlave sa nemá nikomu pohnúť. Ale to ma mrzí, keď naši mladí ľudia, rodom Maďari, sa cudzím rečiam učia a svoju zanedbávajú.“

Tento citát výborne charakterizuje dobu, kedy spisovateľ žil. Svoboda v tomto citáte vystihuje hlavný dôvod, prečo aj neskôr štúrovci začali národný odboj a to je ľahostajnosť ku vlastnej reči.