referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloš
Štvrtok, 23. januára 2020
Kocúrkovský cyklus v diele Jána Chalupku
Dátum pridania: 04.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: brisid
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 855
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 8m 30s
Pomalé čítanie: 12m 45s
 

Ján Chalupka sa narodil v Hornej Mičinej, okr. Banská Bystrica. Základy vzdelania získal u rodičov, navštevoval školu v Slovenskej Ľupči, Brezne a študoval na gymnáziu v Ožd'anoch, nemčinu v Levoči, od roku 1809 na evanjelickom kolégiu v Prešove, v Sárospataku a v Jene. Istý čas pôsobil ako domáci učiteľ' v Radvani a vo Viedni, neskôr pôsobil ako profesor v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku. Od 1824 bol evanjelickým farárom v Brezne, kde aj zomrel.

Ťažisko jeho tvorby je v dramatických dielach, najmä vo veselohrách, ktoré tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. Ako dramatik sa Chalupka zameriaval na skutočnosť, ktorú sám poznal z osobnej skúsenosti. Svoje hry adresoval hlavne vrstve malomestských remeselníkov a obchodníkov. V prvej veselohre Kocúrkovo sa satiricky zameral na spoločenské problémy doby. Osobitné pokračovanie divadelného Kocúrkova je Kocúrkovo v próze. Uvedenie tejto veselohry v Liptovskom Mikuláši (1830) sa stalo impulzom divadelného života na Slovensku v 30. a 40. rokoch 19. storočí. Problémy načrtnuté v Kocúrkove rozviedol v hrách Všetko naopak, Trasorítka a Trinásta hodina. Väčšina Chalupkových veselohier, napísaných po Kocúrkove, zosmiešňuje negatívne vlastnosti príslušníkov slovenského meštianstva. Z maďarskej verzie preložil do češtiny frašku Starouš plesnivec. Svoje hry, napísané pôvodne po česky, preložil do spisovnej slovenčiny. Významné miesto v jeho prozaickej tvorbe má po nemecky napísaný román Bendeguz, Gyula Kolompos und Pista Kurtaforint, ktorý nadviazal na tradíciu cestopisov slovenských osvietencov (J. I. Bajza, K. Kuzmány), ale s výrazným satirickým zacielením na súveké zemianstvo maďarské i slovenské, na prepiaty nacionalizmus a jeho výstrelky. Z revolučných rokov 1848-49 napísal hru Dobrovoľníci. Ostatné porevolučné hry (Fuk a Huk, Hrdá pýcha skrotla, Juvelír) nedosahujú úroveň jeho prvých hier.

Kocúrkovo je malá dedina, v ktorej žijú ľudia rôznych pováh a národností. Z toho aj vyplýva, že sa tu hovorilo slovenčinou do ktorej bola miešaná maďarčina, nemčina a u inteligencie aj latinčina. Nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Celý dej sa odohráva počas 24 hodín. Prvé a tretie dejstvo sa odohráva u Tesnošilovcov a druhé dejstvo sa odohráva v lese.

Celé prvé dejstvo sa odohráva doma u Tesnošilovcov, kde čaká netrpezlivo pani Tesnošilová na výrok rady, ktorá mala rozhodnúť, kto sa stane novým rektorom. Keď sa rada rozhodla, že odvolá starého rektora a príjmu nového, Madlena (pani Tesnošilová) sa rozhodla, že ho musí získať pre svoju dcéru Aničku, aj napriek tomu, že nového rektora ešte nevidela. A to len preto, aby nezostali v hanbe. Nakoniec sa dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda.

V druhom dejstve, ktoré sa odohráva v lese, napadnú traja zbojníci Rajnoha, Gorazd, Krahulec nového pána rektora, ktorý sa vracal z Kežmarku domov aj so študentmi z Kocúrkova. Keďže študenti pri sebe nemali žiadne peniaze, zbojníci ich nemali o čo obrať. V tomto dejstve sa veľmi bojazlivo zachoval Tesnošilov syn Honzík, ktorý ako jediný pred zbojníkmi utiekol do lesa. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.

V treťom dejstve spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Svoboda sa ide ohlásiť cirkevnému dozorcovi pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje, aby učil po maďarsky, ale on pánovi z Chudobíc vraví: „Deti po maďarsky učiť budem, ale zabudnúť na materinský jazyk im nedám." Sloboda je uvedomelý Slovák. Študenti, ktorí s ním cestovali, poznali Tesnošilovcov a vedeli, že si chcú nového rektora získať, sa preobliekli za dobových potulných obchodníkov a boli ponúkať svoje remeslo k Tesnošilovcom, aby tak odradili nového rektora od návštevy u nich. Po príchode sa nový pán rektor zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého rechtora Procházku a požiada ju o ruku. Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.

Postavy

  • Jánoš Tesnošil – čižmársky majster; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; kvôli začleneniu sa opičí po pánoch, snaží sa hovoriť po latinsky, maďarsky napriek tomu, že tieto jazyky neovláda, a sa tak vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť. Na tejto postave autor zobrazil typického predstaviteľa malomeštiactva. Jeho rodina je tiež obrazom úpadku, pretože manželka sa ničomu nevenuje, iba klebetí. Ich syn miesto študovania prehajdákava majetok.
  • Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
  • Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
  • Honzík – jeho syn; lenivý
  • Vojteška – Tesnošilova suseda
  • Vojtech – jej syn študent
  • Procházka – predošlý rechtor
  • Ľudmila – jeho dcéra
  • Svoboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu; je protikladom
  • Tesnošilovcov a pána z Chudobíc; predstaviteľom vzdelancov; hlboko spriaznený s ľudom.
  • Kostolník
  • pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
  • Attila – jeho syn
  • Škrivánok – študent
  • Rajnoha, Gorazda, Krahulec – zbojníci

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.