Zistila to len jedna osoba – vdova. Týmto činom urobila na Franka veľký dojem. Dovtedy ju považoval len za bezduchý kus nádherného mäsa, ktorý niekto dosadil, aby zruinoval jeho priateľa. Potom ako sa dozvedel , že to vedela si uňho vybudovala väčší rešpekt a páčila sa mu ešte viac. Frank mal ženu, no nemal ju ani spolovice tak rád, ako svoju prvú lásku Margitu. Napriek tomu v jej náručí našiel porozumenie a pokoj. Nedokázal jej povedať, že ju má rád. Nevedel čo je dôležitejšie, či milovať a byť milovaný na krátky čas, alebo žiť v priateľstve a pochopení po celý život. Postupne ako mŕtvy začal stúpať, Frank začal cítiť, že sa v ich vzťahu niečo zmenilo. Cítil, že mŕtvy k nemu nie je úprimný, preto sa s ním prestal stýkať, čím navonok prejavoval svoj nesúhlas s tým, čo štátnik robí. Frankovi neimponovala jeho zmena, obviňoval z nej jeho druhú ženu ( vdovu ) .
Frank si rád pozeral svoju tajnú zbierku, pri nej spomínal na staré časy. On chcel zostať medzi svojimi priateľmi z odboja, no tí ho medzi seba neprijali. Potom si uvedomil, že bo príliš dlho medzi slávnymi, aby sa mohol vrátiť medzi obyčajných ľudí – svojich dávnych priateľov. Dobre, to vedel Frank pochopiť. Ale ako on sám k tomu príde? Ale vedel, pravdaže aj to, pridlho sa motal medzi pozlátenými, hoci vždy sedával len na krajíčku stola, čosi z tej pozlátky sa obtrelo aj na neho. Bol to krutý, ale oprávnený odsudok. Vydedili ho. Aj jeho vydedili, nielen niekdajšieho veliteľa. Frank sa prichytil ako si nahlas šepká. Šepkal si nad obrázkom: vrana s pozlátenými nohami... k svojim sa vrátiť nemôže. A medzi pávmi je a ostane vranou... . Frank obviňoval štátnika z toho, že všetkých svojich priateľov od seba odohnal a že ani on nebol jeho priateľ , chcel na neho zabudnúť. Lenže vo svojom vnútri prechovával city, ktoré vychádzajú zo srdca a nie z rozumu a tým sa nedá rozkázať. Darmo si nahováral, že ten mŕtvy bol niktoš, s ktorým sa netreba zaoberať, že ho prezrel už dávno a už dávno zatratil, že je mu celkom ľahostajný, že sa dožil konca, aký si zaslúžil. Rozumom to uznával, ale človek sa neskladá len z rozumu, človek sa okrem iného skladá aj zo svojej minulosti a Frankova minulosť bola neodmysliteľná od toho mŕtveho, prežili spolu priveľa, nemalo by nijaký význam popierať to... Frank ho stále považoval za priateľa, ktorý zišiel zo správnej cesty.
Vdova:
Krásna blondína. Bola najprv mŕtveho sekretárkou. Frank ju obviňoval z pádu a premeny mŕtveho. Svoj život po boku mŕtveho si predstavovala inak. Chcela aj jeho peniaze a vymoženosti ,no chcela aj jeho. Táto ho chcela celého, nechcela sa deliť s nikým a ničím. Kariéru ? Lesk ? Postavenie? Neobmedzené prostriedky ? Isteže, ale aj jeho celého, a to nejde. To bol zase jej omyl. Zazlievala mu asi, keď prišiel domov z ďalekej cesty ustatý na smrť, zatiaľ čo ona čakala. Mal sa na ňu vždy usmievať, vždy ju hladkať , rozmaznávať, vždy milovať, ..... Myslela si, že ako žena prvého muža v krajine nebude mať žiadne povinnosti, no zmýlila sa. Jej život sa zmenil na pretvárku, ktorú musela hrať na verejnosti, ale aj v súkromí. Tvoj život je nie môžem, tvoj život je musím, smiem a mám. Vadilo jej, že nemá súkromie, že ju stále niekto sleduje. Nemohla si dovoliť robiť veci, ktoré ako neverejná, neznáma osoba robila. Neskôr, keď sa s mŕtvym odcudzili , si z neho robila posmech, zosmiešňovala ho pred ľuďmi, ktorý ho predtým poznali aj iného. Pohŕdala ním.
„ Nič neznesie. Vždy sa to takto skončí. Prepáčte, vypite si , ja sa ešte musím o neho postarať. “ Nežná, pozorná manželka ..... ponížila ho, zosmiešnila pred dávnym druhom, ktorý ho poznal aj inakšieho. To chcela. Aj jej vadila jeho premena. Keď si ho brala bol to chlap, po ktorom túžila, postupne sa však zmenil na trosku, ktorá nebola schopná splniť jej vysoké nároky. Preto si našla iného muža, ktorý dokázal naplniť jej citové nároky. Verejne sa o nej hovorilo ako o pobehlici, čo spáva s každým chlapom, ktorého stretne, ale ona mala len jedného. Jediná ona si dokázala všimnúť Frankovu záľubu v zachytávaní druhej tváre prominentov. Týmto poznatkom ho mohla zničiť, no neurobila to. Možno preto, že Frank jej bol ľahostajný, a možno preto, že Franka považovala za osobu, ktorá je hodna jej uznania a obdivu.
Mala som Vás v hrsti Frank. Mohla som Vás zničiť. Stačilo len čosi naznačiť. Ste hrdý na to, že vidíte všetko. Vtedy v tom lese ste si mysleli, že Vás nik nevidí. Tí, čo mali vidieť, nevideli, ja som videla, Frank. Páčilo sa jej, že má svoju dôstojnosť. Odmietla Frankove nemravné návrhy a aj tým si u neho získala určitú vážnosť. Nebola len pekná, ale aj inteligentná a všímavá.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ladislav Mňačko: Ako chutí moc
Dátum pridania: | 16.02.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Eliška Havlová | ||
Jazyk: | Počet slov: | 10 396 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 34.3 |
Priemerná známka: | 2.91 | Rýchle čítanie: | 57m 10s |
Pomalé čítanie: | 85m 45s |
Podobné referáty
Ladislav Mňačko: Ako chutí moc | SOŠ | 2.9975 | 1635 slov | |
Ladislav Mňačko: Ako chutí moc | GYM | 2.9494 | 735 slov |