Vladimír Mináč: Smrť chodí po horách

Autor: Vladimír Mináč
- román
- má autobiografické črty
- tématickým a myšlienkovým základom bola autorova účasť v SNP
- Autor zobrazuje dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života, autora zaujímajú reakcie bratov na vonkajšie podmienky, prekážky, ťažkosti.

Postavy:
Jano Lotár – partizán, túžil po lepšom živote, zamýšľal sa nad žitím
Peter Lotár – Janov brat, dostal sa do koncentračného tábora
Ludvik – vysoký chlap, široké plecia, hranatá tvár, veliteľ partizán
Marta – dedinské dievča, Petrova milá
Gruner – udavač, pracoval pre Nemcov, márnotratný syn
Willy – veliteľ VII. bloku v tábore, “pán života a smrti“, fešák, vysoký, široký v
ramenách a štíhli v bokoch, výstavný kus väzňa

1. dejové pásmo
Dej sa začína pred Vianocami, kapitán Buk a major Vasiľjev sedia v izbe u gazdu Martina.
Preberajú prepad ich skupiny partizánov, počas ktorého prišli traja z nich o život. Zo zrady obvinia Grunera, ktorý za svoje vyzvedacie služby pre Nemcov sníva o dovolenke. Partizánom sa Grunera podarí zajať, ale počas toho ako sa zastavili v krčme sa mu podarí ujsť. Gruner Nemcom prezradí partizánske úkryty, Nemci nato posilňujú svoje pozície
v dedine a pripravujú sa na útok do hôr. Ľudí z dediny zhromažďujú v kostole a mestskom dome. Gruner si medzitým robí zálusk na Petrovu frajerku Martu. Pokúsil sa ju znásilniť ale Marta bola mocná a Grunerovi sa úbránila – zaškrtila ho. Po tom ako Petra Nemci odvedú z Roztočného do väzenia v Bánove, Marte neostáva nič iné ako sa pridať na stranu partizánov, medzi ktorými je aj Petrov brat Jano.

2. dejové pásmo
Popritom sa Jano zoznámi s Ludvikom (str. 50 ). Marta sa stretne s Janom a vyrozpráva mu o všetkom čo sa stalo v dedine. Partizáni videli, že jej môžu naozaj veriť a prijali ju medzi seba. Rozhodnú sa prepadnúť vlak s väzňami. Po prepade však zistia, že to nebol vlak, na ktorý čakali, vagóny boli nízke, bez stien a na nich autá, tanky a delá. Vrátili sa do úkrytu. Marta s Janom sa zamýšľajú nad životom.

„Pretože celá filozofia, všetko vedenie ľudstva, všetko, čo ľudia vymysleli a vytvorili
scvrklo sa mi na tri písmená: ŽIŤ!“

Jano sa poháda s Ludvikom, chce sa zbaviť utrpenia, zimy, hladu, únavy, chce spať a jesť ako človek, a keď to nemôže, chce aspoň, aby sa to všetko skončilo.(str. 84)
Medzitým nemecká hliadka našla ich “brloh“ ďaleko v horách. Pred zrubom sa končili stopy a z komína vystupoval dym. Omyl je výlúčený. Nemci vydali presné rozkazy: „ Obkľúčiť a zničiť hniezdo banditov!“ – obruč sa zaťahovala. Nemci zaútočili na zrub, partizáni videli, že proti presile nemajú šancu, rozhodli sa opustiť zrub a ubrániť svoje pozície na hrebeni. Podarilo sa im vydržať do tmy, kedy prekĺzli spomedzi nemeckého obkľúčenia. „Bol to vtedy skutočný zázrak, keď sa šesť chlapov s Ludvikovej skupiny zachránilo z nemeckého obkľúčenia – Marta bola medzi mŕtvymi.

1. dejové pásmo
Nemci Petra po vypočúvaní spolu s ďalšími Slovákmi transportovali do koncentračného tábora v Mauthausene (príchod a opis tábora str. 114). Každý z nich dostal číslo, v ktorom bol jeho živoť. Ľudia v tábore pripomínali skôr belasé stádo skladajúce sa z kostier, zabalených do modro-bielych pruhovaných handier. Peter si uvedomoval, že to čaká aj jeho. Život v tábore bol nepredstaviteľným utrpením. Spával spolu s ostatnými posediačky, pretože v miestnosti sa tlačilo tisíc ľudí, jedol smradľavú zeleninu vo vode na obed a tenký chlieb so slamou a konským trusom na večeru. Človek si tam zvykol na všetko, len na hlad a Willyho sa nedalo zvyknúť. Willy bol veliteľom VII. bloku. Bol pánom života a smrti. (str. 119-121).
Pri živote ich držala len viera v to, že spojenci ich čokoro oslobodia. Z tábora Mauthausen
Petra previezli do tábora v Dachau. Tam ľudia umierali len od hladu (nie od bitky), ale oproti Mauthausenu to bral ako veľký oddych. Blížil sa koniec. Nemci sa postupne sťahovali so svojich pozícii, ešte stále čakali na zázrak a preto so sebou brali aj zajatcov s táborov. Transportovali aj Petra, ktorý však vedel, že tento transport bol posledným. Peter vedel, že to
už nemôže dlho trvať a príde sloboda.
Záver str. 144.