Miesto deja: mnoho miest-ostrovov v okolí Itaky a Itaka

Hlavné postavy:
Odysseus - itacký kráľ
Penelopa - Odysseova manželka
Telemachios - ich syn
Pallas Aténa - bohyňa múdrosti a vojny, ochrankyňa Odyssea

Obsah:
Cestu z trójskej vojny nemal Odysseus vôbec ľahkú. Najprv skončili v meste Kikónov Ismaru a zmocnili sa ho, potom v boji s posilami padlo šesť grékov z každej lode a dali sa na ústup. Potom zakotvili v krajine Lotofágov, ktori dávajú ochutnať plod lotosu a ten, kto ho zje, sa nechce už nikdy vrátiť. Odysseus musel druhov na loď vrátiť násilím. Ďalej sa vylodili na ostrove kyklopov. Prišli do jaskyne jedného z nich, Polyféma, ktorý bol synom boha vôd Poseidóna. Začal ich však požierat, a tak Odysseus vymyslel lesť. Opili ho, oslepili a ušli na bruchách oviec. Zúfalý Polyfémos žiada otca o pomstu a ten sa obracia na Dia. Priplávali na ostrov, kde býval kráľ Aiolos, vládca vetrov, ktorý ich vľúdne prijal. Odysseovi daroval v mechu všetky zlé vetry, nech ich otvorí, až keď bude doma. Tesne pred brehmi Itaky však chamtiví druhovia mech otvorili v domnení, že je tam zlato a striebro. Odfúklo ich znova preč. Vrátili sa teda k Aiolovi, no ten nemohol vziať pod ochranu človeka v nepriazni bohov. Plavili sa ďalej, až skončili v krajine Laistrygónov v meste Telepylos.

Dievča od studne troch Grékov doviedlo do paláca, tam vsak tieto obrovské stvorenia jedného zjedli a tak zvyšní dvaja rýchlo utiekli. Doplávali k ďalšiemu ostrovu, kde si oddýchli a prišli k domu čarodejnice Kirke. Všetkých okrem Eurylocha a Odssea, ktorí odmietli vstúpiť, premenila na svine. Potom sa s ňou Odysseus spriatelil za pomoci Herma, božieho posla, ktorý mu dal rastlinku Móly, ktorá ho chránila pred čarami. Premenila svine späť na ľudí, po roku ich pustila a poradila Odysseovi ako si ísť k Teresiovi po veštbu. V háji bohyne Persefony obetoval čiernu ovcu a čierneho barana, no dušiam mŕtvych nedovolil napiť sa, kým sa neporozprávajú. Zhováral sa s Teresiom, aj so svojou matkou, ktorá počas jeho neprítomnosti zomrela, videl aj Achilla, Aiasa a Agamemnóna, ktorého po návrate zabila manželka Klytainmestra. Na ďalšej plavbe odolali spevu Sirén, vyhli sa oblude menom Skylla a následne aj Poseidónovej dcére Charybde, no tá už šiestich stiahla pod hladinu. Pod sľubom Odysseovi, že stáda boha Helia, pred ktorým ho Teresias varoval, nič neurobia, oddýchli si na ostrove. Zeus však neustále búril more a zásoby sa im minuli, nuž druhovia zabili pár kúskov. Hélios sa sťazoval Diovi a ten sa postaral o pomstu.

Potopenie lode prežil iba Odysseus, ktorý nezjedol ani kúsok, na odlomenom brvne sa zmietal medzi životom a smrťou. Na desiatu noc od stroskotania ho vyplavilo na ostrove Ogygii. Sedem rokov ho zdržiavala nymfa Kalypsó. Napokon sa zaňho Aténa prihovorila u Dia, takže Kalypsó ho pustila. Doplavil sa do krajiny Fajakov, kde našiel pohostinstvo a pomoc. Ked počul pevca spievať o trójskej vojne, jeho dojatie prezradilo jeho identitu. Fajacká loď ho doplavila do Itaky, no na spiatočnej ceste ju nahnevaný Poseidón potopil. Na brehu sa mu zjavila Pallas Aténa a pomohla mu. Premenila ho na starca. Usadil sa u pastiera Eumaia. Neskôr sa predstavil synovi Telemachovi. V paláci sa ako žobrák pridal k spupýym a hrubým napadníkom kráľovnej Penelopy. Stará Eurykleia pri umývani nôh spoznala pána podla jazvy na lýtku. V deň súboja nikto nedokázal Odysseovým lukom prestreliť dvanást otvorov sekier, okrem Odyssea. Potom pobil všetkých napadníkov. Penelopa nechcela veriť, že je to jej roky oplakávaný manžel, no Odysseus poznal tajomstvo ich postele a Penelopa sa mu šťastne vrhla okolo krku. Neskôr sa ešte zvítal so svojim dojatým otcom a spolu sa dožijú pokojnej staroby.