AUTOR: Sofokles (asi 496-406 pred n.l.), narodil sa a žil v časoch, keď demokracia sa už z Atén vytratila, čo vo vedomí ľudí vystupňovalo pocity sklamania a márnosti. Sám Sofokles bol aristokrat. Jeho život vypĺňala mnohostranná činnosť. Nebol iba neobyčajne nadaný a plodný aténsky dramatik, autor antických tragédií, ktorý pôsobil aj ako herec (často vyhrával dramatické súťaže), ale aj športovec, hudobník, politik, vojak a kňaz. Podporoval protidemokratickú ústavu, ktorá obmedzovala volebné právo aténskych občanov. No keďže ho ako básnika Aténčania veľmi obdivovali a mali radi, nezasiahol ho ich hnev.
Zaviedol tretieho herca a obmedzil úlohu zboru. Od trilógií prešiel na tvorbu hutne koncipovaných jednodielnych tragédií, plne rešpektujúcich aristotelovskú jednotu deja, času a miesta.
Autorove náhľady sú zrejmé zo všetkých jeho hier. Výsady triedy, z ktorej pochádzal, považoval za také prirodzené, že prijímal aj morálne hodnoty, čo mali tieto výsady chrániť, a práve preto odhalil vo svojich tragédiách veľa protikladov ako základ pre konflikt. Mýtus sa uňho stal prostriedkom na zovšeobecnenie mravných problémov a odhalenie rozporov medzi základnými otázkami dobra a zla.
Zo 123 hier sa zachovalo 7 tragédií (Antigona, Elektra, Vládca Oidipus, Oidipus na Kolóne, Aias, Filoktetes, Trachinčanky). Hrdinov týchto hier s mytologickými námetmi obdaril ideálnymi vlastnosťami, vyjadril nimi hlbokú vieru b rozumové a mravné hodnoty človeka. Pre umeleckú dokonalosť a morálne posolstvo hier sa považuje za absolútny vzor tvorcu tragédií.
ÚTVAR: tragédia
KOMPOZÍCIA:
Dielo sa skladá z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Po každom dejstve nasleduje pieseň zboru - zdôrazňuje myšlienku dejstva. Samotný dej sa odohráva v kráľovskom paláci v Tébach.
POSTAVY:
Niektoré z postáv poznáme z tragédie Kráľ Oidipus (tragický osud kráľa Téb, ktorý nevedomky zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou).
Antigona - dievčina, ktorá dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom.
Kreon - nový kráľ Téb, brat nebohej Antigoninej matky. Vierolomný, neľútostný, nehľadiaci na názor iných ľudí a zvyklostí predkov.
Haimon - rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.
Eurydika - milujúca Haimonova matka
Ismena - Antigonina sestra, typický jej charakterový protiklad: ústupčivá, nevýbojná, bojazlivá a slepo sa podrobujúca vladárovým príkazom i keď vie, že Antigona sa rozhodla správne. Vyhýba sa konfliktom, aby neohrozila vlastný život.
OBSAH:
Prológ
Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca. Kreon zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa.
Antigona žiada svoju sestru Ismenu o pomoc pri uskutočnení smelého plánu - nebude rešpektovať neľudský vládcov príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi pochovaním preukáže posledné pocty.
Ismena, Antigonin charakterový protipól, sa zľakne a pripomína sestre neslávny koniec ich otca Oidipa, ktorý si pod ťarchou výčitiek svedomia sám vypichol obe oči a jeho manželka a matka v jednej osobe sa obesila. Antigona je však pevne rozhodnutá vykonať to, čo si predsavzala.
1. dejstvo
Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: K Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky.
Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.
2. dejstvo
Strážca privádza pred kráľa Antigonu, pretože ju pristihli, ako pochováva Polyneika.
Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník - siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti:
Kreon: A napriek tomu si sa odvážila?
Antigona: Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal od Dia a ani Dika, spoločníčka bohov v podsvetí, nám nenariadila nič podobné. Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony. Tie predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a platia večne. Netúžila som byč postihnutá trestom za ich porušenie, nezastrašili ma ani tvoje hrozby. Že ma čaká smrť? To viem aj bez teba. Smrť čaká všetkých. A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím osudom. Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, to by ma bolelo - nič iné. Ale keď sa tebe zdá, že som si počínala pochabo, vedz, že ma z pochabosti obviňuje pochábeľ.
Antigona kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť.
Vierolomný kráľ odpovedá:"Ak chceš milovať - tak miluj v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!"
Antigone hrozí krutý trest - majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa:
Ismena: Chceš ozaj zabiť snúbenicu svojho syna?
Kreon: Sú aj iné, s ktorými sa dajú robiť deti.
3. dejstvo
Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé a vyzýva ho:
Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty a iné nič. Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny.
Kreon: Mám vládnuť v mene iných a nie vo vlastnom?
Haimon: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.
Kreon: Či nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne?
Haimon: Musel by si vládnuť pustej zemi!
4.dejstvo
Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.
Antigona: Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak - ó, veď je to naposledy! Lebo mňa už vedie nám všetkým spoločný boh Hádes k brehu Acherontu a musím ta ísť živá ja, čo som nepoznala ešte nehu manžela, ktorej nikto nepozýva svadobných hostí, ktorej nezazvučí tón svadobných piesní! Môj muž - Acheron!
5. dejstvo
Veštec Teiresias príde oznámiť Kreonovi, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva Kreona k rozvážnosti:
Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia, ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť. No tvrdohlavosť je znak bláznovstva!
Teiresias veští nešťastie:
Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi.
Kreon ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby Antigonu vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne.
Epilóg
Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi.
Kreon vošiel do sklanej hrobky, a našiel tam Haimona, ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (pred pomalou smrťou ušla tak, že sa obesila na vlastnom závoji.) Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním.
Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, bez slov vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreon v náručí prináša matke syna.
Kreon: Ó, aký žial,
keď po prvom hneď druhý úder zasiahne ťa!
Čo ešte príde, aby som to vydržal?
Len teraz som vzal do náručia mŕtve dieťa,
a už mi mŕtvu ženu kladú pred nohy!
Nešťastná matka! Syn môj úbohý!
Kreon šalie od bolestí a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.
Slová nakoniec:
Náčelník zboru: Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov! Človeka,
ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová,
neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí
až na staré kolená.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie