Sofokles: Artigona

Osoby: Antigona, dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména, Antigonina mladšia sestra
Kreón, tébsky kráľ
Eurydika, jeho manželka
Haimón, ich syn
Teiresias, veštec

Stručný obsah: V boji sa navzájom zavraždia Antigonini bratia Eteoklos a Polyneikos. Tébsky kráľ dôstojne pochová Eteokla, no zároveň vydá rozkaz, že kto svojvoľne uctí alebo pochová telo mŕtveho Polyneika, bude popravený. Sám ho nechá napospas dravým vtákom a psom. Antigone to však nedá. Nechápe, prečo by jeden z jej bratov mal byť uctený, a druhý nie. Preto svojvoľne odíde s obetnou kanvicou z paláca a trikrát poleje hrob Polyneika na znamenie obety. Keď strážcovia zistia, čo sa stalo, jeden z nich to hneď ide oznámiť tébskemu kráľovi Kreónovi. Ten im dá na výber: buď nájdu páchateľa tohto zločinu, alebo ich popraví.

Onedlho mu privedú do paláca Antigonu. Viacerí ju totiž videli, ako kope hrob jej bratovi. Kreón je veľmi nahnevaný a rozkáže, nech privedú i Antigoninu sestru Isménu, ktorú podozrieva zo spoluúčasti na tomto čine. Hlavná vina však napokon predsalen padne na Oidipovu staršiu dcéru. Čo je na tom, najhoršie, ona je snúbenicou Kreónovho syna Haimóna. Ten svojho otca všemožne presviedča, aby ju nepopravil, no zbytočne. Kreón sa rozhodne, že Antigonu zaživa zatvoria do kamennej hrobky. Nato však príde k tébskemu kráľovi veštec. Ten mu predpovedá smrť, ak nezruší rozsudok nad Antigonou. Kreón sa zamyslí. Veštcove predpovede sa totiž doteraz vždy splnili. Voľky-nevoľky, rozhodne sa Antigonu vypustiť z hrobky. Príde však neskoro, nájde ju obesenú, uškrtenú jej vlastným závojom. Pri nej kľačí Haimón. Pokúsi sa otca bodnúť mečom, no bezvýsledne, a tak zo zúfalstva bodne seba a zomiera.

Keď sa o tom dozvie Kreónova manželka Eurydika, neznesie tú náhlu nešťastnú správu a radšej sa i ona sama popraví - aj ona sa prebodne mečom…
Teiresiova predpoveď: Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše
na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš
musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym
z vlastnej krvi…

Antigonine posledné slová: Ó, moje rodné Téby, moja vlasť !
Bohovia, uctievaní predkami !
Už idem na smrtť ! A vás o účasť
žiadam, ó, ľudia, buďte svedkami,
ako mne, poslednému kvetu kráľovského rodu
za zbožný skutk spôsobujú strasť
tí, čo ma vedú k hrobovému vchodu !

Kompozícia: prológ (úvod), 5. dejstiev, epilóg(záver)

Hlavné postavy: Kráľ OIDIPUS

dcéry synovia
Antigona Ismena Eteokles Polyneikos

Hrdá, neústupná Ústupčivá Hrdina vlastizradca

KREON
Po smrti Oidipa bol kráľom v Tébach

Manželka
EURIDIKA

Syn
HAIMON snúbenec Antigony

Prológ: Polyneikos tiahne s vojskom na Téby proti kráľovi Kreónovi.
V boji so svojimi bratom padnú Eteokles ako hrdina Polyneikos ako vlastizradca.
Kreón zakáže pochovať Polyneika čo v očiach Grékov znamenala potupa.
Antigona Kreónov príkaz nerešpektuje.

1. dejstvo: Kreón vyslovuje pred všetkými svoj príkaz. A v tom prichádza strážca s oznamom,
že Polyneikovo telo niekto pochoval.

2. dejstvo:Antigona je obvinená z porušenia kráľovho príkazu- krutý trest- majú ju za živa
pochovať v hrobke. Ona sa však necíti vinná lebo kráľ porušil božie zákony.

3. dejstvo:Haimon prichádza za otcom a prosí ho aby zmenil svoje rozhodnutie.

4. dejstvo:Antigona prichádza do kamenej hrobky kde sa lúči zo svojim ešte nenaplneným
životom.

5. dejstvo:Veštec prichádza za Kreónom a oznamuje mu ,že ani bohom sa jeho rozhodnutie
nepáči -neprimajú dym z obetí –veští nešťastie. Kreón ustupuje ale už pozde.

Epilóg: Antigona sa obesila na vlastnom závoji.
Haimon sa prebodol vlastným mečom.
Euridiku nájdu tiež v kaluži krvi.
Kreón zostáva sám –šalie od smútku a bolesti nad stratou rodiny.
Hlavná myšlienka: Autor dáva prednosť bohom, tradíciám a rodine pred vlastným životom
a šťastím.

FABULA
Po smrti kráľa Oidipa nastupuje na trón jeho švagor Kreón a vydáva veľmi prísny rozkaz. Pri spoločnom boji zomierajú dvaja bratia a on rozhodne, že iba jeden z nich bude prikrytý rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvätia najslávnejších mŕtvych, iba tomu jednému sa dostane úcty. Druhého z bratov , Polyneika nechá ležať na holej zemi a dá ho prísne strážiť. Neoplakaný a nepochovaný má byť ponechaný za potravu psom a dravým vtákom. Ten, kto poruší jeho zákaz bude potrestaný smrťou.
Keď sa Antigona dozvie o tomto hroznom rozkaze, rozhodne sa, že si pamiatku svojho brata, ktorého tak veľmi milovala, uctí a Polyneika pochová. O svojom odhodlaní sa zdôverí svojej sestre Isméne, skúša ju presvedčiť, ale tá nie je taká silná ako ona. Bojí sa porušenia zákazu i ďalších následkov a sama odhovára Antigonu od jej šialeného nápadu. Antigona je však už rozhodnutá, ďalej sestru nepresviedča a odchádza za mesto pochovať svojho brata.
Kreón chce byť prísnym kráľom, verí, že keď bude tvrdý, ľud ho bude uznávať. Každému vyhlasuje: „Najhorší je občan, ktorý riadi celé mesto, no keď treba, nevie rady ani sebe, ľaká sa, drží jazyk za zubami.“ Pri rozhovore s náčelníkom zboru, ktorého tiež poverí strážením mŕtvoly, prichádza strážca so správou, že ráno ktosi pochoval Polyneika aj s príslušnými obradmi a zmizol bez stopy.

Náčelník zboru si myslí, že to majú na svedomí bohovia, ale Kreón ho okamžite vyvedie z omylu a prikáže strážcovi predviesť vinníka, ktorý sa odhodlal spáchať tento opovážlivý čin. Vyhráža sa nielen smrťou, ale aj mučením. Po tomto rozhovore všetci odchádzajú.

Strážca privádza Antigonu a náčelník zboru neverí vlastných očiam. Nechce uveriť, že by práve ona mohla porušiť kráľovský rozkaz. Prichádza tiež Kreón a chce vedieť, ako ju odhalili. Strážca mu vyrozpráva príbeh ako z hnijúceho tela odstránili prach a potom si odsadli na svah, aby na nich nešiel zápach z mŕtvoly. Keď sa potom zdvihol vietor a oblohu zastrel oblak prachu, všetci museli zavrieť oči. Keď ich otvorili, zbadali dievča ako kvíli nad holým telom. V dlaniach naň začala sypať prach a trikrát poliala hrob vodou na znak obety. Keď to videli, lapili ju a obvinili z obidvoch priestupkov, ku ktorým sa priznala.
Strážca odchádza. Antigona nič nepopiera a priznáva sa Kreónovi. Usudzuje však, že jeho zákaz nemá takú silu, aby rušil nepísané božie zákony. Tie platia od dôb, kam nikomu pamäť nesiaha, platia večne. Antigona sa nebojí smrti, neplače nad svojim osudom. Je hrdá na čin, ktorý spáchala a Kreón zúri. Necháva priviesť aj svoju druhú neter a je odhodlaný obdive zabiť.
Z paláca privádzajú Isménu, ktorá je obvinená zo spolupáchateľstva. Tá je ochotná zomrieť spolu s Antigonou a tak sa s ňou podeliť o jej osud, no tá s tým nesúhlasí a odrádza ju od toho. Kreón si myslí, že sa obe zbláznili. Nepomyslí na svojho syna Haimóna, ten je mu úplne ľahostajný. Je rozhodnutý dať Antigonu zabiť aj napriek ich zasnúbeniu.

Keď prichádza Haimón, otec sa ho pýta, čo si myslí o jeho rozhodnutí. Očakáva, že s ním bude súhlasiť. Spočiatku sa to tak aj javí, avšak Haimón pozná názory ostatných ľudí a snaží sa otca presvedčiť, aby svoje rozhodnutie zmenil. Kreón je prekvapený, začne Antigonu ohovárať, vystríha ho pred ženami ako je ona. Dáva mu rady, aby takým ženám nikdy nepodľahol. Haimón si v meste tajne vypočul rozhovory ľudí, ktorý skutok Antigony schvaľujú a skôr by jej vzdávali veľkolepé pocty ako ju odsudzovali na smrť. Vysloví svoj názor, že aj napriek tomu, že je mladší, nesúhlasí s tým krutým rozsudkom. Kreónovi sa to nepáči. Nechce si pripustiť, že by mu niekedy mohol rozkazovať niekto mladší ako on. Strhne sa medzi nimi hádka o tom kto má pravdu. Každý si stojí za svojim názorom. Kreón trvá na tom, že Antigona bude pochovaná zaživa v skalnej hrobke, Haimón sa rozhodne, že odíde s ňou. Obaja odchádzajú z paláca nahnevaní.

Keď sluhovia privádzajú z paláca Antigonu, začne sa ľutovať a plakať nad svojím osudom. Nechce zomrieť mladá, bež manžela, detí, opustená priateľmi. Náčelník zboru ju podporuje, uznáva jej skutok, tak ako aj obyvatelia Téb. Po chvíli príde Kreón a naznačí, že jej čas sa blíži. Pred odchodom do hrobky sa Antigona lúči so svojimi rodnými Tébami, prosí ľudí, aby boli svedkami jej nespravodlivého trestu za zbožný skutok. Vedú ju k hrobovému vchodu.
Teiresias prichádza Kreónovi oznámiť svoju veštbu. Presviedča ho o tom, že porušenie božích zákonov nebolo správne. Privoláva tým na všetkých ich hnev a bohovia teraz nechcú prijímať obete. Kreón spočiatku neustupuje a uráža Teiresiasa, ktorý odchádza spolu s chlapcom. Avšak po ich odchode začína pochybovať, starcove veštby boli vždy pravdivé a hlavne vďaka nim sa stal kráľom. Náčelník zboru mu káže, aby poslúchol a išiel vyslobodiť Antigonu. Nakoniec súhlasí a vydáva sa do pustatiny oslobodiť ju.

Po jeho odchode prichádza do paláca posol so zlou správou. Ohlasuje smrť Haimóna, ktorý zomiera v hneve, že jeho otec je vrah. Náčelník je nedočkavý, chce vedieť, čo sa stalo.
Keď Kreón prišiel k hrobke, počul prenikavé kvílenie, rýchlo odvalil balvan a vnútri našiel svojho syna plačúceho nad svojou nevestou. Antigona sa obesila vlastným závojom. Haimón ju objíma okolo trupu a pri pohľade na svojho otca vytiahne meč a vrazí si ho do pŕs.
Eurydika to všetko počula a beží naspäť do paláca, kam sa vracia aj Kreón, ktorý nesie v náručí svojho syna, dôkaz svojej vlastnej viny. Už chápe, že všetky jeho rozhodnutia boli nesprávne, avšak neskoro. Prichádza druhý posol, ktorý prináša ďalšiu hroznú správu. Eurydika spácha samovraždu a prebodne sa mečom. No ešte predtým ako jej oči vyhasnú, prekľaje Kreóna ako vraha svojho potomstva. Kreón šalie a všetko čo sa stalo pripisuje na svoj účet. Chce zomrieť, lebo už nemá prečo žiť. Náčelník zboru mu hovorí: ,,Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“
POSTAVYAntigona
citát: ,,To dievča asi podedilo hrdosť po otcovi. nevie ustupovať zlu!“
„Smrť za čin, ktorý je milý bohom i ľuďom, je krásna smrť.“
Bola dcérou zosnulého kráľa Téb, Oidipa, mala sestru Isménu a dvoch bratov, Polyneika a Eteokla. Bola jednou z mála, ktorí boli takí odvážni, že by si presadili svoje aj za cenu smrti. Vždy išla za svojím cieľom, verila vo svoju pravdu a milovala svojich blížnych. Bola ochotná zomrieť za správnu vec, ktorá zodpovedala jej presvedčeniu a božím zákonom.

Isména
citát: ,,Musíme si uvedomiť, že sme iba ženy, ktorým neprislúcha biť sa s mužmi, navyše, ak máme dočinenia s vládou mocnejších, a treba poslúchať nie iba v tomto prípade – i v iných, hoci budú ešte bolestnejšie. Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a bude poslúchať tých, ktorí vedú mesto.“
Bola mladšia sestra Antigony, nebola však taká odvážna. Keď si však uvedomila, že Antigona má pravdu, pridá sa k nej a chce s ňou zdieľať jej osud.

Kreón
citát: ,,Kreónov osud bol napríklad závideniahodný. Vyhnal z vlasti nepriateľov, získal zvrchovanú moc a vládol, obkvitaný ušľachtilým potomstvom. A teraz všetko stráca. Lebo ten, kto príde o radosť, už nežije a podľa môjho názoru je vlastne živou mŕtvolou.“
Bol veľmi tvrdohlavý a namyslený. Myslel si, že keď je kráľom, vždy má pravdu, jeho rozkazy musí každý plniť. Koná unáhlene a nerozvážne a následky jeho nesprávnych rozhodnutí sú pre neho veľkým trestom. Prichádza o svojich najbližších a stráca zmysel života.

Eurydika
citát: ,,Veď je rozumná. Nič hádam nevykoná.“
,,Ach, len aby. Podľa mňa tak ako veľký nárek ani veľké mlčanie nič dobré neveští.“
Bola poslušnou manželkou a zároveň milujúcou matkou. Nevedela sa vyrovnať so smrťou svojho syna a prekliala svojho manžela. V takom hroznom nešťastí však nedokáže ďalej žiť a volí smrť.

Haimón
citát: ,,A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej. Až v Háde dostal požehnanie, neborák, pre svoju lásku, zato ľuďom podal dôkaz, že za pochabosť sa platí najkrutejšia daň.“
Syn tébskeho kráľa Kreóna a jeho manželky Eurydiky. Antigonu miloval nadovšetko, pre svoju lásku sa vzoprel svojmu otcovi, ale smrť svojej milej nedokázal odvrátiť. Život bez nej pre neho nemá cenu a tak zomiera spolu s ňou.

Teiresias
citát: ,,Otcovia Téb, nás dvoch sem po spoločnej ceste viedol jeden zrak – tak chodia slepci, potrebujú sprievodcu.“
Bol Kreónovým dlhoročným veštcom a poradcom, vždy mu dobre radil, vďaka nemu sa Kreón stal kráľom.
Strážca
citát: ,,Raz duša varovala: blázon načo ideš ta kde očakávaš trest! A inokedy zas: čo otáľaš, ty smelec, predsa neunikneš trestu, ak to Kreónovi povie niekto iný!“
Kreón ho poveruje strážením mŕtvoly, on musí oznámiť zlú správu.

Náčelník zboru
citát: „O nič nepros, lebo každý človek má svoj osud, ktorému sa nevyhne.“
Je verný svojmu pánovi, snaží sa mu radiť a pomáhať i napriek tomu, že s ním v mnohých prípadoch nesúhlasí.

Vedľajšie postavy:
prvý posol
druhý posol
zbor tébskych starcov

Obsah:

Prológ:
Literárne dielo začína rozhovorom Antigony so sestrou Isménou. Po smrti Polyneika a Eteokla, bratov Antigony a Ismény, vydal kráľ Kreón nariadenie, ktoré zakazovalo pochovať jedného z bratov, Polyneika. Kto poruší toto nariadenie, bude potrestaný. Antigona sa rozhodla, že brata pochová aj so všetkými príslušnými obradmi a volala sestru aby jej s tajným pohrebom pomohla. Ale sestra sa ju snaží odhovoriť od pohrebu a pohádajú sa, tak sa na túto úlohu podujme Antigona sama. Prológ sa končí vstupnou piesňou zboru, ktorá opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú.

Prvé dejstvo:
Po smrti Eteokla sa Kreón dostáva na tébsky trón. Zboru tébskych starcov oznamuje, že vydal prísny zákaz pochovať Polyneikovo telo, a že ho nechá napospas psom a dravým vtákom (tým sa vlastne dopúšťa prehrešku proti gréckemu náboženstvu, lebo pohreb je podľa neho znakom ľudskosti). Zrazu príde strážca a so strachom Kreontovi oznamuje, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón sa veľmi nahneval a hrozí vinníkovi smrťou. Prvá pieseň zboru – Oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti.

Druhé dejstvo:
Strážca privádza Antigonu do paláca a oznamuje Kreontovi, ako ju našiel pri „nelegálnom“ pohrebe vlastného brata. Antigona svoj čin obhajuje a tvrdí, že jej sú prednejšie božie zákony, ako zákony pozemské. Kreón jej dôvody odmieta a dáva priviesť aj Isménu, ktorú podozrieva so spolupáchateľstva. Isména sa priznáva, ale Antigona ju bráni: „Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život...“. Kreón nariadi obe uväzniť.

Tretie dejstvo:
Haimón, Kreontov syn a Antigonin snúbenec, prichádza do paláca. Podporuje otca, ale iba v jeho snahe o upevnenie autority, avšak nie za cenu neprávosti. Obhajuje Antigonu a to o čo sa pokúsila. Zároveň otcovi zdôrazňuje čo si o nepochovaní Polyneika a o uväznení Antigony myslia obyvatelia Téb, ale boja sa to povedať nahlas. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta prijať rady od Haimónoa, ako od mladšieho: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Haimón mu oponuje: „Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.“ Haimón sa nahnevá na otca a opúšťa palác. O osude Antigony a Ismény rozhodne Kreón: Isménu ušetrí, ale Antigonu dá zaživa pochovať do hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru – Oslavuje Erosovu moc - lásku a čo je človek kvôli láske schopný urobiť. A že zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony. Je to víťazstvo Afrodity.

Štvrté dejstvo:
Antigona začína byť smutná a ľutuje sama seba. Smutná je hlavne preto, že je odsúdená za správnu vec, a že ešte nepoznala nehu manžela. Náčelník zboru už nedokáže zadržať slzy a je tiež smutný. Antigonu odvádzajú do kamennej hrobky v pustatine. Štvrtá pieseň zboru – opisuje hnev bohov a božie tresty voči ľuďom, ktorí sa proti nim previnili.

Piate dejstvo:
Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Kreón chce vedieť, čo nové mu prináša. Veštec ho upozorňuje na jeho porušenie mravných princípov a na previnenie voči božskému zákonu. Kreón mu neverí, ale jeho veštbu si vypočuje až do konca. Veštec mu hovorí, že jeho tvrdohlavosť Kreonta dovedie do zúfalstva, lebo mu zomrú členovia rodiny, ako odplata bohov za nepochovanie Polyneika a odsúdenie Antigony. Teiresias dopovie svoju veštbu a odíde. Kreón sa nakoniec podriadi veštbe, lebo pochopil, že zatiaľ všetky veštby od Teiresiasa boli pravdivé. Ide teda pochovať Polyneika a pustiť Antigonu z hrobky. Piata pieseň zboru – oslavuje Bakcha (Dionýza), syna Dia a tébskej ženy Semely. Prosí ho aby ochraňoval Téby aj v tomto čase keď na ne privodil Kreón hnev boží.

Epilóg:
Do paláca prichádza prvý posol a nesie správu o Anitgoninej a Hamiónovej smrti. Antigona sa obesila a Haimón vytasil meč na otca, ale ten ušiel, tak sa ním prebodol. Keď sa to Eurydika dozvie, nezvládne to a vráti sa do paláca. Prvý posol vchádza do paláca. Pred palác prichádza Kreón a v náručí nesie mŕtveho Haimóna a je nešťastný. Z paláca vychádza druhý posol a oznamuje Kreontovi, že jeho manželka sa prebodla mečom do srdca a aj to, že ho stihla, pred tým ako zomrela, prekliať. Kreón pochopil svoje prehrešenie, ale už neskoro, keď prišiel na jeho rodinu dvojnásobný údel smrti. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli. Začína šalieť. Postavy:

Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť: (rozhovor s Kreontom) K: „Vždy je rozdiel medzi zlým a dobrým!“ A: „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť!“ ... Stála si za svojim názorom: (rozhovor s Kreontom) K: „ ... Priznávaš sa, a či popieraš?“ A: „Nič nepopieram. Priznávam sa.“ K: „... vedela si o zákaze?“ A: „Akožeby nie, veď si ten zákaz vydal verejne!“ Bola odvážna, lebo chcela pochovať brata aj napriek Kreontovmu zákazu: „Pochováme brata.“

Isména – Antigonina mladšia sestra. V prológu sa snaží sa Antigonu odradiť od pohrebu brata Polyneika: „A ozaj vôbec nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?“, ale keď Antigonu pristihnú, žiada pre seba rovnaký trest: „Priznávam sa. Ak s tým ona bude súhlasiť, som pripravená niesť svoj podiel viny.“

Kreón – nový tébsky kráľ, Haimónov otec. Na trón nastúpil po smrti Eteokla. Bol presvedčený, že iba on má pravdu, lebo si nechcel dať poradiť ani od Haimóna, a ani od iných: „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Prísny a krutý, ale dosť rozhodný vladár: „Eteokla, ktorý padol ako héros v boji za vlasť, prikazujem prikryť rovom so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvetia najslávnejších mŕtvych. Avšak jeho brata Polyneika, vyhnanca, čo sa sem vrátil, aby obrátil na popol rodnú zem a rodných bohov, aby vylogal krv príbuzným a uvrhol vás všetkých do otroctva, toho zakazujem poctiť poslednými poctami aj oplakávať, nech ho, nepochovaného, zohavia a zjedia psy a dravé vtáky. Takáto je moja vôľa.“

Eurydika – Kreontova manželka. V diele vystúpi iba v epilógu. Chce vedieť čo sa stalo: „... Teraz však chcem počuť, čo sa stalo. Viem už, že sa stalo čosi zlé, a som už na to pripravená.“ Keď sa dozvie úplnú pravdu v zúfalstve sa zabije.

Haimón – Kreontov syn, pohádal sa s otcom a poúčal ho o tom, ako si celé mesto, a aj on sám, myslí, že Antigona si za svoj skutok zasluhuje skôr odmenu ako trest: „Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si to zasluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zahynúť za svoj slávny skutok!“ Po celej hádke Haimón odíde.

Teiresias – veštec. Oznamuje Kreontovi, že sa na jeho rod valí pohroma, a že by mal dať pochovať Polyneika: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dožič jeho telu pokoja. Čo je to za hrdinstvo po druhý raz zabiť mŕtvolu? Ver, dobre radím, s dobrým úmyslom a prijať dobrú rad, z ktorej plynie osoh, nie je hanba.“ Jeho veštby pre mesto boli vždy múdre a pravdivé.

Strážca – oznamuje Kreontovi, že telo mŕtveho Polyneika zmizlo. „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi – a len čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol!“

Prvý posol – V epilógu oznamuje Eurydike smrť Haimóna: „A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs ...“

Druhý posol – po príchode Kreontovi oznamuje, že jeho manželka Eurydika sa zavraždila, keď sa dozvedela o smrti Haimóna: „Jeho matka – tvoja manželka sa zavraždila. Leží v mláke krvi, úbohá.“

Náčelník zboru – bol múdry a dával Kreontovi dobré rady: (po zmiznutí Polyneikovho tela) „Pane môj, už hodnú chvíľu premýšľam, či pôvodcami tohto činu nie sú bohovia.“ (po tom, ako Haimón oznámil otcovi čo si myslí ľud) „Pane, ak ti radí dobre, daj sa poučiť! Aj ty! Veď múdro hovoríte obaja.“ (po veštbe Teiresiasa) „Pane, ten muž sa vzdialil s hrozným proroctvom! A nepamätám, hoci na hlave mi čierne vlasy dávno vystriedali šediny, že by sa v jeho veštbách mestu našla lož!“ Ale Kreón na jeho rady moc nedával.

Zbor – medzi dejstvami komentuje udalosti. Prifarbuje a ozrejmuje dej.
Citáty: ,,Lebo ten, kto príde o radosť, už nežije a podľa môjho názoru je vlastne ivou mŕtvolou."
Prvý posol

,,Nech vezmem ktorýkoľvek ľudský život, nemôžem ho ani chváliť, ani haniť, lebo osud ľudí povznáša i zráža bez ohľadu na to, či sú práve šťastní a či nešťastní, a nikto nevie, čo má pred sebou."
Prvý posol

Žáner: dráma
Podoba: veršovaná, astrofická
Téma: grécke mesto Téby v mýtickej dobe
Idea: nezmyselný zákaz krutého panovníka a láska dvoch ľudí

Fázy dramatického konfliktu:
expozícia: Kreón vydáva zákaz pochovať alebo čo i len oplakávať Antigoninho brata
zápletka: Antigona aj napriek zákazu plánuje pochovať brata a aj ho pochová
vyvrcholenie: Antigonu prichytia ako chce dokončiť pohreb a Kreón ju odsúdi na trest smrti pochovaním zaživa
rozuzlenie: Kreón sa po rozhovore s veštcom rozhodne Antigonu oslobodiť, ale ona sa už obesila a pri nej našli aj mŕtveho Haimóna. Keď sa to dozvedela jeho matka takisto sa zavraždila.

Postavy:
ANTIGONA - dcéra tébskeho kráľa Oidipa; rozhodná, smelá, verí tomu, čo robí
a nedá sa zastrašiť; za svoj cieľ: pochovať brata sa nebojí aj zomrieť, nakoniec si ho však vzala sama
ISMÉNA - mladšia sestra Antigony; opak Antigony: je váhavá a nesmelá; bola obetavá a chcela aby ju Kreón odsúdil so sestrou, ale oslobodil ju
KREÓN - tébsky kráľ; zásadový, namyslený, autoritatívny a tvrdohlavý človek, nedá si poradiť, je agresívny a impulzívny; jeho názor zmenil Teirestrias svojou veštbou, ale už bolo neskoro. Strata syna a manželky ho zmenila
HAIMÓN - Kreontov syn, Antigonin ženích; nebojí sa povedať svoj názor; kôli láske k Antigone sa neváhal postaviť aj otcovi a nakoniec sa žiaľom pre smrť Antigony prebodol
EURYDIKA - Kreontova manželka a Haimónova matka; milujúca matka; žiaľom kôli synovej smrti sa zavraždila
TEIRESIAS - veštec; dokáže sa tvrdo postaviť aj Kreontovi a presadiť svoju pravdu
ostatné postavy: STRÁŽCA, PRVÝ POSOL, DRUHÝ POSOL, NÁČELNÍK ZBORU, ZBOR TÉBSKYCH STARCOV

Keď chcela Antigona pochovať brata, Isména sa bála trestu a zo strachu bola proti: „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“ „A ozaj nemyslíš, ty smelá, na Kreontov zákaz?“(15). Keď Antigona pochovala brata, Kreón si pre jej odvahu myslel, že je muž: „Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú smelosť?“(31). Haimón sa kôli láske k Antigone neváhal postaviť otcovi, aj keď iba opatrne: Kreón: „Ty sa ešte vyhrážaš?“ Haimón: „Je vyhrážaním, ak ťa odhováram od nerozumnej veci?“(71). Naopak od Haimóna sa Teirestrias nebál Kreontovi postaviť tvrdo: Kreón: „Každý veštec myslí iba na striebro.“ Teirestrias: „Ba práve tyran má rád hnusný zisk!“(91).
O smrti Antigony a Haimóna svedčí prvý posol: „...v hrobke, celkom vzadu, chúďa dievča, ako visí uškrtené vlastným závojom...“ „A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs...“(103). A o Eurydikinej smrti svedčí druhý posol: „Šla pred oltár a prebodla sa mečom.“ (107).
Kompozícia:

prológ: Antigona sa rozpráva so svojou sestrou Isménou o smrti brata Polyneika: „Chceš pochovať brata aj napriek hrozbe?“.

prvé dejstvo: Antigona pochová brata a Kreón sa o tom dozvie: „Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú smelosť?“ Kreón však nevie kto to spáchal.

druhé dejstvo: Antigonu prichytia ako prišla dokončiť pohreb svojho brata, ale musí začať odznova, lebo vojaci mŕtvolu odkryli. Vtom ju pri tom prichytil strážnik a predviedol ju Kreontovi. Kreón chce Antigonu popraviť, ale zatiaľ ju len uväznil.

tretie dejstvo: Kreón sa rozpráva s Haimónom: „Keby si my nebol otcom, povedal by som, že si sa zbláznil.“ Haimón chce, aby Antigonu oslobodil, ale Kreón si stojí za svojím. Privedú Antigonu a Nemilosrdný Kreón ju odsúdi na trest smrti.

štvrté dejstvo: Na Antigone vykonajú rozsudok - zaživa ju pochovajú do jaskynnej hrobky: „Konečne ju odveďte do kamennej hrobky, ako som vám kázal!“(81)

piate dejstvo: Veštec Teirestrias prehovára Kreonta, aby oslobodil Antigonu a pochoval jej brata: „Nuž ustúp tomu mŕtvemu a dopraj jeho telu pokoja.“(89), lebo to neveští nič dobrého.

epilóg: Kreón sa nakoniec podvolil slovám Teirestriasa a chcel oslobodiť Antigonu, ale už bolo neskoro.
Obesila sa na vlastnom závoji a pri nej bol smútiaci Haimón. Vytasil meč, Kreón sa zľakol, že ho chce v hneve zabiť a preto ušiel. Ale Haimón obrátil meč proti sebe a v smútku sa prebodol. Prvý posol prináša správy o ich smrti. Keď toto počula Eurydika odišla do paláca a tam spáchala samovraždu. O tom priniesol správu druhý posol: „Šla pred oltár a prebodla sa mečom.“ Kreón všetko ľutuje, začne sa z toho obviňovať a zmení sa.

/medzi dejstvami sa nachádzali aj piesne zboru/

čas: Odohráva sa to v mýtickej dobe bohov v starovekom Grécku
jazyková stránka: Autor len občas používa nespisovné slová a archaizmy
zastarané jazykové prostriedky: prsť, lump, nalogal
prostredie: Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach

Posolstvo a filozofia diela: Autor nám chcel povedať aká môže byť ženská odvaha, ľudská tvrdohlavosť a aká silná môže byť láska medzi dvoma ľuďmi.

Kniha nebola dlhá a takéto ja uprednostňujem. Zo začiatku ma nebavila, ale o chvíľu ma upútala a s radosťou som ju dočítal. K piesňam zboru: podľa mňa to bolo metaforické zhrnutie uplynulého deja a úvod do ďalšieho dejstva. Spevy boli jediné časti, ktoré sa mi na tejto knihe nepáčili a ani som im nerozumel.
Táto kniha nie je žáner ktorý uprednostňujem, ale mám rád dejepis, mytológiu a horory a koniec bol ako záver nejakého hororu, preto ma táto kniha zaujala. Boli tu spomínaní aj grécki bohovia, hlavne Hádes - boh podsvätia. Páčila sa mi najviac postava veštca Teirestriasa: mal múdre názory a vedel čo hovorí a za čím si stojí.
Preklad bol na čítanie jednoduchší ako som čakal. Niekedy ma trochu zmiatlo divné veršovanie, v ktorom boli použité lomítka.
Môj konečný verdikt je, že kniha bola dobrá, zaujímavá, bola trochu náročná, ale neľutujem že som nad ňou strávil čas.

Autor: Sofokles
Vydavateľstvo: Tatran Bratislava
Rok vydania: 1982
Obsah:

Prológ
Skoro ráno vychádza Antigona s obetnou kanvicou v ruke a s ismenou po svojom boku. Antigona vedie so sestrou Ismenou rozhovor o rozkaze krala Kreona. Kreon ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z dvoch bratov Antigony, pre Eteokla. Druhému, Polyneikovi, ich odoprel. Antigona prehovára Ismenu, aby porušili Kreonov príkaz a spoločne zachovali pamiatku brata Polyneika a dôstojné ho pochovali. Ismena ma strach a obavy. Antigonin plán sa jej vidi ako ciste sialenstvo. Antigona ju uz dalej nenabada. Len podotkne, ze je dlhsia doba, na ktoru sa treba zapacit tym pod zemou, nez doba, na ktoru sa moze pacit tymto tu - na zemi. Ismena trva na tom, ze je to nemozne. Antigona nakoniec odchadza za mesto, aby pochovala brata a Ismena sa vracia do palaca. Zbor starcov ospevuje Teby a Kreona.

1.dejstvo
Kreon, tebsky kral, vychadza z palaca. Pred zhromazdenym davom recni o prikaze, ktory vydal po tom, ako mu zomreli dvaja pribuzni - bratia Eteokles a Polyneikos, pri spolocnom suboji. Eotokla, ktory padol v boji za vlast, nechava slavnostne pochovat, zatial co druheho z bratov, Polyneika, oznacuje ako vyhnanca a zakazuje ho pochovat s poslednymi poctami - spravit mu riadny pohreb. Nechava jeho telo napospas divym zverom. Porusenim zakona sa vyhraza smrtou. Mrtvolu neboheho Polyneika nechava strazit strazou. Prichadza jeden o strazcov s novinou, ktoru sa pred vladcom boji vyslovit. Tou novinou je, ze to rano pochoval niekto polyneika aj s prislusnymi obradmi a hned na to zmizol. Kreon sa nahneva a chce poznat meno toho, co mal tu smelost porusit jeho zakon. Strazca nevie. Odpoveda, ze zeme akoby sa ani netkla motyka, povrch ostal pevny, nerozryty, ani slapaj nenaznacovala, ze by sa niekto pokusil pochovat Polyneika. Prave preto nacelnik zboru vyslovi mienku, ci povodcami toho cinu nie su prave bohovia. Kreon ho s hnevom odbije a vyda prikaz najst vinnika. Strazca, ktory prisiel so zlou spravou, si prisaha, ze sa Kreonovi uz neukaze na oci. V duchu len bohom dakuje, ze odchadza s hlavou na krku. Strazca odchadza. Starci ospevuju sikovnost a zrucnost cloveka.

2.dejstvo
Strazca privadza Antigonu. Nacelnik zboru sa velmi cuduje a chce vediet, preco ju doviedli do palaca. Strazca mu oznami, ze Antigona je ta, ktora pochovala mrtve telo. Prichadza Kreon.

Strazca hovori kreonovi, ze sa sice vtedy nerozvazne zaprisahal a dusoval sa, ze sa uz nikdy nezjavi, no aj napriek svojej prisahe mu vedie dievca, ktore bolo pristihnute, ako robi hrob. Vravi, ze zasluhuje, aby z tej pohromy uz vysiel bez viny a trestu. Kreon chce vediet, ako a kde strazca chytil Antigonu. Strazca hovori, ze ked sa vratil spat, tak nahnal vsetkym strach Kreonovou hrozbou - preto z hnijuceho tela odstranili prach a dobre ho ocistili. potom si sadli na svah. Zdvihol sa prudky vichor. Ked prestal, zbadali Antigonu, ako smutne kvili. Antigona kvili preto, lebo uzrela tu holu mrtvolu a hrozne preklinala tych, co si s tym dali robotu. Ked zacala na mrvolu v dlaniach nosit prach, strazci sa k nej nahnali a lapili ju. Antigona sa k tomu priznava. Strazca odchadza. Kreon sa spytuje Antigony, ci vedela o zakaze. Antigona priamo odpovie, ze vedela. kreon nechape motiv jej cinu a pyta sa dalej: "A napriek tomu si sa odvazila?" Antigona mu vysvetluje, ze podla nej jeho zakaz nema taku silu, aby zrusil nenapisane bozie zakony. urazeny kreon da ju i jej sestru ismenu odsudit na smrt. Zbor starcov hovori o nestasti, ktore postihuje Lebdakovcov. Opisuju Diovu moc a neporusitelne zakony.

3.dejstvo
Prichadza Kreonov sn, Haimon. Kreon vyslovi otazku, ci Haimon neznenavidel svojho otca, ked vydal taky rozsudok nad jeho buducou manzelkou, Antigonou. Haimon je lojalny k otcovi a cti si jeho zakony. Nacelnik zboru suhlasi s Kreonom. No ked prehovori Haimon - ten vie, ze ludia nesuhlasia s Kreonovym rozhodnutim, nacelnik zboru suhlasi aj s Haimonom. A tu vznika otazka - ktory nazor je spravny? Kreon hlasa prisnu poslusnost a dodrziavanie zakonov. Haimon, napriek svojmu veku, otvorene povie svoj nazor - dohovara otcovi aby nebol presvedceny, ze len on ma vzdy pravdu, pretoze by potom nebol dobrym vladcom. Dohovara mu, aby zmenil svoj kruty rozsudok. Kreon hovori, ze nebude po rozum chodit k nezrelemu mladikovi. Haimon oponuje, ze mienka tebskych obcanov je ina. Spor sa stupnuje. Kreon vybuchne a vyhraza sa Haimonovi, ze da Antigonu ihned priviest a necha ju zabit pred ocami zenicha. Haimon vravi, ze ho uz jeho oci neuvidia a odchadza. Kreon rozhodne, ze Ismenu usetri. No Antigonu da vyviest do pustatiny a za ziva ju da pochovat v skalnej hrobke. Kreon odchadza do palaca. Starci ospevuju lasku Haimona a Antigony.
4.dejstvo
Sluhovia vyvadzaju z palaca Antigonu. Nacelnik zboru suciti s Antigonou, no hrda Antigona sa neboji. Je presvedcena o spravnosti svojho konania, viera jej dodava silu. Prichadza Kreon a vyda rozkaz, aby Antigonu zatvorili do kamennej hrobky. Antigona veri vo svoju nadej - ze po smrti bude mila otcovi i matke. Spytuje sa nebies, preco je zbozny cin trestany ako bezboznost.. No Kreon uz hovori, ze sluhovia, co ju maju odviest, budu s placom pykat za svoju lenivost, a tak sluhovia odvadzaju Antigonu. Zbor starcov porovnava vaznenu matku Diovho dietata s Antigonou. Lykurga uvaznil Dionyz za to, ze hovoril veci, ktore mali ostat nevyslovene.

5.dejstvo.
Prichadza vestec Teireisias. Kreon dal doteraz vzdy na jeho rady a preto chce vediet, co mu Teireisias prinasa. Teireisias mu vyklada znamenia - ze nedobre urobil, ked nenechal pochovat Oidipovho syna. S dobrym umyslom mu radi, prijat dobru radu, z ktorej plynie osoh. Kreon sa nazlosti a trva na zakaze. Obvini Teireisia z toho, ze len striebro pyta. Teireisias sa urazi a predpoveda mu, ze vo jeho dome zaznie narek zien i muzov. Teireisias odchadza. Nacelnik zboru Kreonovi vravi, ze vestec sa vo svojich vestbach este nemylil. Kreon sa nevie rozhodnut. Vie, ze je hrozne ustupit, no este hroznejsie je vzdorovat a na hlavu si strhnut skazu. Pyta sa nacelnika zboru, co robit. Ten mu poradi vypustit Antigonu z podzemneho vazenia a pochovat mrtveho Polyneika. Kreon posluchne a odchadza. Starci ospevuju Bakcha. Tuzia po tom, aby sa vratil.

Epilog
Prichadza Prvy posol so zlou spravou. Nacelnik zboru sa pyta, a dostava odpoved, ze zomrel Haimon. Sam sa zabil, pokladajuc svojho otca za vraha. Prichadza Eurydika. Prvy posol jej vysvetluje - sprevadzal Kreona na luku, kde lezalo telo Polyneika roztrhane psami. Vzyvali Hekatu, Hada, aby zadrzali hnev a telo poumyvali a pochovali. Potom sa ponahlali k hrobke. Uz z dialky poculi prenikavy plac. Kreon rozpoznal hlas svojho syna Haimona. Prikaze sluhom odvalit balvan z otvoru, aby sa presvedcili, ci je to naozaj Haimon alebo ci ho klamu bohovia. Po odvalni balvana zbadaju Antigonu visiacu na vlastnom zavoji a vzlykajuceho Haimona objimajuceho jej trup. Kreon ho vyzve, aby vysiel. No Haimon, plny pohrdania, vytiahne mec a vrazi si ho do hrude. kym este dychal, privinul sa rukou k Antigone. "A lezi tam i teraz, mrtvy pri mrtvej," dopovie Prvy posol. Eurydika odchadza. nacelnik zboru to poklada za cudne, no nakoniec sa zhodnu na tom, ze to asi urobila preto, aby neoplakavala syna verejne. Prvy posol vojde do palaca. Prichadza Kreon, v naruci nesie Haimonove mrtve telo. Kreon akoby precitne a priznava svoju chybu. pochopil to, no neskoro. Prichadza druhy posol so slovami: "pane moj, na teba sa tusim valia nestastia - ved jedno si nesies v naruci a druhe ta uz caka doma." Kreon sa dozveda, ze jeho zena, Eurydika, je mrtva. Prebodla sa mecom. Druhy posol hovori, ze oplakala haimona a este stihla prekliat Kreona ako vraha svojho potomstva. Zufaly Kreon prosi bohov, aby mu vzali zivot. Nacelnik zboru: "O nic nepros, lebo kazdy clovek ma svoj osud, ktoremu sa nevyhne."
tento pribeh sa konci tragicky, smrtou troch ludi. No zarocen prinasa poucenie. Ani pre takeho muza, ktory mnoho pozna, nie je hanbou este mnohemu sa priucit a nebyt tvrdohlavy. Pretoze neprimerana tvrdohlavost a vlastna pycha mozu sposobit velku tragediu.

1.dejstvo:
Kreón vychádza z paláca a prihovára sa mužom, ktorých si dal doviezť poslami, hovorí o udalostiach, ktoré postihli ich mesto. Neskôr prichádza strážca, ktorý Kreónovi oznamuje, že niekto pochoval mŕtvolu Polyneika. Kreón sa veľmi rozzúri a spočiatku podozrieva z činu strážcu.
2.dejstvo:
Strážci mŕtvolu odkryli a nechali ju pohodenú. Antigona sa opäť vracia a pochováva brata, no je prichytená. Strážca ju privádza pred Kreóna, ktorý sa jej pýta, či sa k všetkému priznáva. Ona však nič nepopiera a pevne si stojí za svojím činom, aj keď ju čaká smrť. „A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože, ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím osudom. Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, napospas divým zvieratám, to by ma bolelo – nič iné.“
O chvíľu príde aj Isména a chce Antigonu podporiť, klame o svojej vine a je odhodlaná zomrieť, no Antigona to nedovolí.
3.dejstvo:
Prichádza Haimón, prosiaci Kreóna o milosť pre Antigonu, no neúspešne. Tvrdohlavý Kreón mu odmieta vyhovieť, za každú cenu si stojí za svojím rozhodnutím. „Mám hádam v tomto veku chodiť k nezrelému mladíkovi po rozum? Vždy lepšie ako po neprávosť! Ak som mladý, nedívaj sa na môj vek hľaď na vec!“ odpovedá Haimón. „No akú vec, mám sa hádam dívať s úctou na neposlušnosť? O úctu k mrzkej veci by som nikdy nežiadal.“

4.dejstvo:
Prichádza Antigona, ktorá už je zmierená so smrťou, lúči sa so životom. „Ó, ty hrobka, svadobná sieň moja, moje večné väzenie! Tak teda idem k svojim mŕtvym!“ Sluhovia vyvádzajú Antigonu z paláca do jaskyne – hrobky, kde má pomaly zomrieť.
5.dejstvo:
Teiresias vystríha Kreóna. Hovorí o nespravodlivosti jeho rozhodnutia a hovorí mu, že za svoj čin zaplatí mŕtvym z vlastnej krvi. Kreón sa umúdri a rozhodne sa ustúpiť. Odchádza spolu so sluhami pochovať Polyneika a oslobodiť Antigonu.
Epilóg: Prichádza prvý posol a oznamuje: „Sú mŕtvi. Príčinou ich smrti sú však živí.“ Antigona sa obesí a nešťastný Haimón si prepichne prsia mečom: „A vtedy nešťastný syn, nehnevaný na samého seba obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs a kým ešte dýchal, privinul sa oťažievajúcou rukou k svojej dievčine a chrčal, chrliac gejzír krvi na jej bledú tvár. A leží tam i teraz mŕtvy pri mŕtvej.“ Všetko si vypočula aj Euridika, ktorá sa zo žiaľu taktiež zabije. O chvíľu sa o všetkom dozvedá aj Kreón: „Už šaliem od súženia. Veď hoci som to nechcel, mojou vinou mi zomrel syn môj! Aj ty moja žena.“ Náčelník zboru nakoniec dodá: „Iba rozvážny ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

Sofoklova Antigona je majstrovským dielom, ktoré patrí medzi najlepšie drámy svetovej literatúry.

Sofokles v tragédii spracoval jednu z povestí o tébskom kráľovskom dvore. Dôsledne uplatnil dramatickú akciu: expozícia (zápletka), kolízia (napätie), kríza (konflikt), peripetia (prudký spád), katastrofa (nečakané tragické rozuzlenie).
Zrážka medzi mocou a mravným princípom je aj generačným konfliktom. Mladí, Antigona a Haimon, reprezentujú svedomie, rozum, hlbinný etos. Sú ochotní o svojich názoroch diskutovať, vysvetľovať a presviedčať odporcu. Kreon ako predstaviteľ starej generácie a stelesnenia krutej moci stavia svoju autoritu na bezvýhradnej poslušnosti a nemenných strnulých dogmách.

Dej tragédie nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl, odohráva sa výrazne na úrovni medziľudských vzťahov. Jeho vnútornú dynamiku určuje autorovo chápanie sveta ako objektívneho poriadku, ktorý si bezpodmienečne vyžaduje, aby sa zachovala jeho rovnováha. Na druhej strane ide o humanistickú heroizáciu (vyzdvihovanie výnimočnosti) postavenia človeka, ktorý musí s danou nepriazňou osudu zápasiť. Proti sebe teda stoja autorita štátnej moci a žena, azda až egoisticky sebavedome odhodlaná obetovať svoj život v mene nepísaných zákonov ľudskosti.
Antigona je jedna z najstarších Sofoklových drám. Autor v nej rieši rozpor medzi náboženskou i prirodzene ľudskou povinnosťou pochovať brata, a tak mu vzdať poslednú poctu, a medzi ľudskými príkazmi, čo pod trestom smrti zakazujú pochovať vlastizradcu. Starý mýtus o dvoch bratoch, čo sa postavili so zbraňou v ruke proti sebe, stal sa východiskom pre riešenie otázky o najzákladnejších právach. Prirodzene, aristokrat Sofokles hľadal oporu pre ich potvrdenie i zdôvodnenie v náboženstve, ako to ináč vtedy nebolo ani možné.

Zbor tébskych starcov spočiatku na Antigonu hľadel ako na šialenú, teraz však uznáva veľkosť jej činu a ospevuje rozvážnosť, ktorá jediná môže týmto katastrofám zabrániť. Osud, pred ktorým nebolo úniku, sa vyplnil. Za vinu Kreonta sihol trest. Antigona sa stala hrdinkou, vzorom pre ďalšie pokolenia, lebo za cenu obete vlastného života rozhodne bránila svoje práva. Antigona teda napokon víťazí, hoci je mŕtva, nad tvrdohlavosťou a despotizmom, znásobeným nerozvážnosťou.
Odveký konflikt medzi zákonom a svojvoľným príkazom sa vďaka dvom charakterove odlišným, ba protikladným a vyhraneným typom stal drámou o ľudskosti. Dodnes nielen presviedča, ale aj burcuje a jej námet spracúvajú v rôznych obmenách a situáciach aj novodobí autori. Tragédia o Antigone dodnes patrí k najvýznamnejším a vrcholným hrám svetového dramatického umenia pre svoj trvale platný humanistický odkaz, pre umelecké majstrovstvo.
AUTOR: Sofokles (asi 496-406 pred n.l.), narodil sa a žil v časoch, keď demokracia sa už z Atén vytratila, čo vo vedomí ľudí vystupňovalo pocity sklamania a márnosti. Sám Sofokles bol aristokrat. Jeho život vypĺňala mnohostranná činnosť. Nebol iba neobyčajne nadaný a plodný aténsky dramatik, autor antických tragédií, ktorý pôsobil aj ako herec (často vyhrával dramatické súťaže), ale aj športovec, hudobník, politik, vojak a kňaz. Podporoval protidemokratickú ústavu, ktorá obmedzovala volebné právo aténskych občanov. No keďže ho ako básnika Aténčania veľmi obdivovali a mali radi, nezasiahol ho ich hnev.
Zaviedol tretieho herca a obmedzil úlohu zboru. Od trilógií prešiel na tvorbu hutne koncipovaných jednodielnych tragédií, plne rešpektujúcich aristotelovskú jednotu deja, času a miesta.
Autorove náhľady sú zrejmé zo všetkých jeho hier. Výsady triedy, z ktorej pochádzal, považoval za také prirodzené, že prijímal aj morálne hodnoty, čo mali tieto výsady chrániť, a práve preto odhalil vo svojich tragédiách veľa protikladov ako základ pre konflikt. Mýtus sa uňho stal prostriedkom na zovšeobecnenie mravných problémov a odhalenie rozporov medzi základnými otázkami dobra a zla.
Zo 123 hier sa zachovalo 7 tragédií (Antigona, Elektra, Vládca Oidipus, Oidipus na Kolóne, Aias, Filoktetes, Trachinčanky). Hrdinov týchto hier s mytologickými námetmi obdaril ideálnymi vlastnosťami, vyjadril nimi hlbokú vieru b rozumové a mravné hodnoty človeka. Pre umeleckú dokonalosť a morálne posolstvo hier sa považuje za absolútny vzor tvorcu tragédií.

ÚTVAR: tragédia

KOMPOZÍCIA:

Dielo sa skladá z prológu, 5 dejstiev a epilógu. Po každom dejstve nasleduje pieseň zboru - zdôrazňuje myšlienku dejstva. Samotný dej sa odohráva v kráľovskom paláci v Tébach.

POSTAVY:

Niektoré z postáv poznáme z tragédie Kráľ Oidipus (tragický osud kráľa Téb, ktorý nevedomky zabije svojho otca a ožení sa s vlastnou matkou).

Antigona - dievčina, ktorá dá prednosť povinnosti voči bohom, tradíciám a rodine pred vlastným šťastím a životom.

Kreon - nový kráľ Téb, brat nebohej Antigoninej matky. Vierolomný, neľútostný, nehľadiaci na názor iných ľudí a zvyklostí predkov.

Haimon - rozvážny, mierny, milujúci Antigonin snúbenec.

Eurydika - milujúca Haimonova matka

Ismena - Antigonina sestra, typický jej charakterový protiklad: ústupčivá, nevýbojná, bojazlivá a slepo sa podrobujúca vladárovým príkazom i keď vie, že Antigona sa rozhodla správne. Vyhýba sa konfliktom, aby neohrozila vlastný život.

OBSAH:

Prológ

Deti kráľa Oidipa Antigona, Ismena a Eteokles žijú v Tébach, kde vládne Kreon. Ich brat Polyneikos tiahne s vojskom proti Tébam. Obaja synovia v tomto boji padnú, Eteokles ako hrdinský obranca, Polyneikos ako vlastizradca. Kreon zakáže pochovať Polyneika, čo v očiach Grékov bola pre celú rodinu potupa.
Antigona žiada svoju sestru Ismenu o pomoc pri uskutočnení smelého plánu - nebude rešpektovať neľudský vládcov príkaz, ktorý šliape i po božských zákonoch a Polyneikovi pochovaním preukáže posledné pocty.
Ismena, Antigonin charakterový protipól, sa zľakne a pripomína sestre neslávny koniec ich otca Oidipa, ktorý si pod ťarchou výčitiek svedomia sám vypichol obe oči a jeho manželka a matka v jednej osobe sa obesila. Antigona je však pevne rozhodnutá vykonať to, čo si predsavzala.

1. dejstvo

Kráľ pred svedkami vyslovuje svoje rozhodnutie: K Eteoklovi sa budú správať ako k hrdinovi, Polyneikovo telo nech zohavia psy a dravé vtáky.
Prichádza však strážca, ktorý oznamuje, že telo niekto pochoval.

2. dejstvo

Strážca privádza pred kráľa Antigonu, pretože ju pristihli, ako pochováva Polyneika.
Antigona sa necíti vinná, pretože kráľ dal príkaz, ktorý nesmie dať žiaden smrteľník - siahol na božie zákony. Nedá sa vystrašiť ani hrozbou smrti:

Kreon: A napriek tomu si sa odvážila?
Antigona: Áno, lebo to bol zákaz, ktorý nepochádzal od Dia a ani Dika, spoločníčka bohov v podsvetí, nám nenariadila nič podobné. Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony. Tie predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a platia večne. Netúžila som byč postihnutá trestom za ich porušenie, nezastrašili ma ani tvoje hrozby. Že ma čaká smrť? To viem aj bez teba. Smrť čaká všetkých. A že zomriem predčasne? Tým iba získam. Pretože ak niekto žije v stálom utrpení ako ja, smrť sa mu stáva vykúpením. Vôbec neplačem nad svojím osudom. Ak by som pripustila, aby zabitý syn mojej matky ležal nepochovaný, to by ma bolelo - nič iné. Ale keď sa tebe zdá, že som si počínala pochabo, vedz, že ma z pochabosti obviňuje pochábeľ.

Antigona kráľovi vysvetľuje, že nerobí rozdiel medzi mŕtvymi bratmi a prišla na svet milovať, nie nenávidieť.
Vierolomný kráľ odpovedá:"Ak chceš milovať - tak miluj v podsvetí! No nado mnou, kým žijem, žena vládnuť nebude!"
Antigone hrozí krutý trest - majú ju za živa pochovať v hrobke, a preto sa Ismena snaží obmäkčiť kráľa:

Ismena: Chceš ozaj zabiť snúbenicu svojho syna?
Kreon: Sú aj iné, s ktorými sa dajú robiť deti.

3. dejstvo

Haimon predstúpi pred otca, hoci vie, že ten zo všetkého najviac si oceňuje poslušnosť. Rozvážne mu pripomína, že občania Téb nepokladajú jeho rozhodnutie za spravodlivé a vyzýva ho:

Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty a iné nič. Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny.
Kreon: Mám vládnuť v mene iných a nie vo vlastnom?
Haimon: Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.
Kreon: Či nepatrí štát tomu, kto v ňom vládne?
Haimon: Musel by si vládnuť pustej zemi!

4.dejstvo

Antigonu privádzajú do skalnej hrobky. S nárekom sa lúči s ešte nenaplneným životom.

Antigona: Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak - ó, veď je to naposledy! Lebo mňa už vedie nám všetkým spoločný boh Hádes k brehu Acherontu a musím ta ísť živá ja, čo som nepoznala ešte nehu manžela, ktorej nikto nepozýva svadobných hostí, ktorej nezazvučí tón svadobných piesní! Môj muž - Acheron!

5. dejstvo

Veštec Teiresias príde oznámiť Kreonovi, že ani bohom sa nepáči rozhodnutie kruto potrestať Antigonu, lebo neprijímajú dym obetí. Vyzýva Kreona k rozvážnosti:

Všetci ľudia sú si rovní v tom, že robia chyby, preto nenazývam nerozvážnym muža, ktorý pochybil a padol do nešťastia, ak má vôľu ustúpiť a chybu napraviť. No tvrdohlavosť je znak bláznovstva!

Teiresias veští nešťastie:

Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi.

Kreon ustupuje, napochytro zvoláva sluhov, aby Antigonu vypustili, napokon sa k hrobke vydá osobne.

Epilóg

Posol prináša náčelníkovi zboru správu, že Antigona i Haimon sú mŕtvi.
Kreon vošiel do sklanej hrobky, a našiel tam Haimona, ako v slzách objíma už mŕtvu snúbenicu (pred pomalou smrťou ušla tak, že sa obesila na vlastnom závoji.) Keď Haimon zbadal ukrutného otca, vytasil svoj meč a prebodol sa ním.
Toto rozprávanie si vypočuje Haimonova matka Eurydika, bez slov vojde do paláca a po chvíli ju nájdu v kaluži krvi. Kreon v náručí prináša matke syna.

Kreon: Ó, aký žial,
keď po prvom hneď druhý úder zasiahne ťa!
Čo ešte príde, aby som to vydržal?
Len teraz som vzal do náručia mŕtve dieťa,
a už mi mŕtvu ženu kladú pred nohy!
Nešťastná matka! Syn môj úbohý!

Kreon šalie od bolestí a smútku až vo chvíli, keď o všetko prišiel svojím pričinením.
Slová nakoniec:

Náčelník zboru: Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní.
Nehrešte, uráža to bohov! Človeka,
ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová,
neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí
až na staré kolená.