Divadelná hra (dodnes sa aj v našej spoločnosti používa tento termín pre pomery a ľudí s obmedzenými, malomeštiackymi náhľadmi) – zobrazuje život slovenskej spoločnosti v tridsiatych rokoch 19. storočia. Predstavil tu typ malého mesta, ktorého predstavitelia si o svojom spoločenskom postavení myslia viac ako v skutočnosti znamenajú.

Stretnutie hlavných postáv hry - zemana, cirkevného inšpektora Pána z Chudobíc, čižmárskeho majstra Tesnošila s ich rodinnými príslušníkmi a učiteľa Slobodu, je obrazom dvoch protichodných svetov. Pán z Chudobíc i Tesnošil lipnú na stavovských výsadách, sú smiešnymi figúrkami v danej etape spoločenského rozvoja. Neschopnosť prispôsobiť sa novému spôsobu života a túžba čosi znamenať ich núti napodobňovať vyššie vrstvy a poklonkovať sa. Rodina Pána z Chudobíc i Tesnošilova rodina sú slovenského pôvodu, ale celkový spoločenský i mravný úpadok im nebráni vzdať sa svojej národnosti, aby si zachovali zdanie svojho spoločenského významu.
Postavy sa vzdávajú slovenskej reči a znetvorujú ju používaním maďarských a latinských fráz a slov.

Postavy

Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi (predstaviteľ feudalizmu)
Attila – syn pána z Chudobíc
Tesnošil Jánoš – čižmár (predstaviteľ malomestskej buržoázie)
Madlena – Tesnošilova žena (falošná, závistlivá)
Anička – Tesnošilova dcéra
Honzík – Tesnošilov syn
Svoboda – pozvaný za rektora
Kostolník
Vojteška – Tesnošilova suseda
Vojtech – susedkin syn, študent
Škrivánok - študent
Procházka – starý rektor
Ľudmila – Prochádzkova dcéra
Rajnoha – zbojník
Garazda – zbojník
Krahulec - zbojník

Dej
Prvé dejstvo (19 výstupov)

Postavy: TESNOŠIL, MADLENA, SUSEDA, ANIČKA, KOSTOLNÍK
Celé prvé dejstvo sa odohráva doma u Tesnošilovcov, kde čaká netrpezlivo pani Tesnošilová na výrok rady, ktorá mala rozhodnúť, kto sa stane novým rektorom. Keď sa rada rozhodla, že odvolá starého rektora a prijmú nového, Madlena (pani Tesnošilová) sa rozhodla, že ho musí získať pre svoju dcéru Aničku, aj napriek tomu, že nového rektora ešte nevidela.

Ukážka (1. dejstvo; 16. výstup)
TESNOŠIL Dobre dušička. Dnes – zajtra privandrujú tí naši kompáni a s nimi bezpochyby i pán rechtor. – Ak príde s Honzíkom prosto k nám, tým lepšie; ak ale do susedov, aspoň bude mať toľko rechtorskej statočnosti, že sa i do môjho chatrného príbytku uponíži. – Ale Vojteška má za ušami. Tá i čerta prekabáti. Maj sa na pozore. Mohla by si ho na tanier polievky invitovať. Hľaď tedy, fiam, všetko tak usporiadať, aby sme v hanbe nezostali. Veď si ty opatrná mudráčka. Ach, a ten prefíkaný jazýček – tomu niet páru v celej stolici.
MADLENA Nestar sa do mňa. To všetko bude na mojej hlave. A teraz choďte, kam vás oči zanesú!
TESNOŠIL No, Boh s tebou. – Ani pol roka neminie, čo nám bude Anička turčiansku repku s bravčovinou zo školy posielať.
MADLENA Veru by jej aj lepšie svedčilo zo školy oblokom vyzerať ako tej susedovej fiflene.
TESNOŠIL No, však sa to dnes – zajtra všetko ukáže.

Ukážka (1. dejstvo; 17. výstup)
MADLENA Anička! – Anička! Až mi srdce piští od radosti, keď si na to dievča pomyslím. Keby som len mohla zočiť toho pána rechtora prv, než by mi tá prekliata suseda všetky koncepty pokazila. – Nech si on to dievča len raz uvidí, hneď ho v hrsti máme. Lebo veru nielen rechtor, ale ktorýkoľvek kňaz by mohol s ňou spokojný byť. Anička, kdeže si? Oj, nech si majster Vodička na ňu zuby neostrí. Tá vodička mu na mlyn nepotečie. – Ja moju jedinú dcéru – bielu ako hus – nedám za takého začadeného kováča. – A susedov Martin? – Dobre ona to sama povedala, že i študentská láska na zajačom chvoste.

Druhé dejstvo (9 výstupov)

Postavy: SVOBODA, VOJTECH, ŠKRIVÁNOK, HONZÍK, RAJNOHA, KRAHULEC, GARAZDA
V druhom dejstve, ktoré sa odohráva v lese, napadnú traja zbojníci nového pána rektora, ktorý sa vracal z Kežmarku domov aj so študentmi z Kocúrkova. Keďže študenti pri sebe nemali žiadne peniaze, zbojníci ich nemali o čo obrať. V tomto dejstve sa veľmi bojazlivo zachoval Tesnošilov syn Honzík, ktorý ako jediný pred zbojníkmi utiekol do lesa.

Ukážka (2. dejstvo; 7. výstup)
RAJNOHA Daj boh šťastie!
SVOBODA Spoločne i s vami.
RAJNOHA Tisíc sa do tvojej panskej matere! Daj, čo máš!
SVOBODA Aha! – Už vidím, s kým to šťastie mám. – Chlapci – zle ste si poradili. – Horkýže moja panská mater. A čo si u nás nájdete, to by mucha na krídle odniesla.
VOJTECH Vy ste sa, chlapci, špatne sklamali, až mi je vás ľúto. – A keby ste nás boli s tým obyčajným „Daj bohu dušu a mne peniaze“ – ohromili, bol by som vám, na moje luteránske svedomie, vyznal, že veru kde nič, tu nič. – Krem duše a prázdnej kapsy u študentov nič nenájdete. – A barboru s husľami na Kráľovu hoľu, viem, že nepovlečiete.
RAJNOHA Študenti tedy?
VOJTECH Pravdaže študenti a jeden škubent. – Nuž uvidíte. – Žiaden statočný študent peniaze domov na vakácie neprináša.

Tretie dejstvo:
V treťom dejstve sa nový pán rektor dostáva do dediny. Študenti, ktorí cestovali s ním, poznali Tesnošilov a vedeli, že si chcú nového rektora získať, sa preobliekli za dobových potulných obchodníkov a boli ponúkať svoje remeslo k Tesnošilovým, aby tak odradili nového rektora od návštevy u nich. Po príchode sa nový pán rektor zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého rektora a požiada ju o ruku.

Ukážka (3. dejstvo; 23. výstup)
SVOBODA S takou dušou, ktorá tak miluje otca, môže sa manžel blahoslavenému životu úfať. Ľudmila, nemajte mi za zlé, že sa osmeľujem vás bez ďalšieho okolkovania osloviť a o úprimnú, prostú odpoveď požiadať, či by ste sa odhodlali čiastku tej lásky, ktorou ste doteraz otca milovali, so mnou si podeliť.
ĽUDMILA Vaše slovo, pán Svoboda, ma celkom prekvapilo a zarazilo. A na tú tak dúležitú a neočakávanú otázku v náhlosti žiadnu odpoveď dať nemôžem. – A vôľa moja je podrobená vôli otca môjho.
PROCHÁZKA V takej záležitosti otec nemôže dcére predpisovať. To vieš, že sme, prv než prišiel, mnoho dobrého o ňom slúchali a z tejto stránky niet sa čoho obávať. A preto ti slobodnú vôľu zanechávam. Nasleduj hlas rozumu a srdca svojho.
SVOBODA Ľudmila, v rukách vašich stojí i moje šťastie i vaše vlastné.
PROCHÁZKA Akže vôľa Božia je, dcéra moja, a ty tiež k tomu privolíš, ja ťa z radosti tomuto šľachetnému mužovi oddám, ale i hotový som radšej biedu a psotu trpieť, než by ti tvoja naproti mne láska mala nejaké násilie urobiť.
SVOBODA Ľudmila, jedno jediné slovo pokoj umiesti v srdci mojom. – Odporná odpoveď je moje nešťastie.
ĽUDMILA Pán Svoboda, vy ste u nás dávno v dobrej povesti boli, ktorú náš Vojtech vám získal. A teraz už sama verím jeho rečiam. I úfam pevne, že ma nádeja nesklame. A tak s mojou pravicou vám i celé srdce odovzdávam.