Vilma je treťou časťou románovej trilógie: Majstri, Muškát, Vilma. Šikula nazval tieto romány knižkami o domovine.

Román sa začína rozprávaním Rudka o škole, rodine a postupne aj o susedoch Guldánovcoch. V čase vojny k nim chodieval často a spolu s Vilmou sa rozprávali a čakali na Imriška -Vilminho muža a Bidenka –Rudkovho brata. No z vojny sa vrátil, iba Imro a aj to chorý.
Rudkovi sa nepáči, ako ho Vilma stále upozorňuje, že má byť ticho, lebo Imriško spí. On to vie a vidí, ako sa Vilma a majster trápia pre Imra. Veria, že vyzdravie a každému hovoria, že sa mu polepšilo.

Imro sa znovu začal učiť chodiť a Rudko to okomentoval takto: „Ak učíte malé decko chodiť, vždy je z toho radosť, tešíte sa z každého krôčiku, no ak učíte chodiť dospelého, kt. už pred tým chodiť vedel, je to len utrpenie.“ Imrovi sa predsa zlepšuje jeho zdravie, dokonca sa chodí prechádzať po dedine a jej okolí.
Vilma sa mení, už nie je taká ako bola a na Rudka niekedy kričí. Jemu sa to nepáči, a preto tam už chodí menej. Raz sa poháda s Vilmou, tá mu dá zaucho a on v zlosti chytí kameň a rozbije im okno. Nehnevali sa dlho, ale jeho návštevy boli zriedkavejšie.

Imriško začal chodiť s majstrom do roboty a Vilma dostala na starosť Okoličský park. Imro ju má rád, ale nedáva jej to najavo, ona by chcela, aby ju niekedy aspoň pohladkal. Autor to opisuje slovami: „Otupno. Prázdno. Deň čo deň. Hádam by už tak nemalo, nemuselo byť. Stále je všetko rovnaké, no zároveň čosi chýba.“
Roky plynú a s Rudka sa stal študent, mal veľa kníh a potreboval poličku a tak zašiel k susedom, tam našiel Vilmu plakať. Vilma sa mu posťažovala, že si s Imrom už nerozumejú. Keď tam bol druhý krát, zase sa mu žalovala. Rozprávala o tom, že už nie je taká pekná ako kedysi. Rudko jej vravel, že to nie je pravda, no ona si stále len svoje rozprávala. Odrazu si začala vyzliekať šaty a kázala Rudkovi, aby jej opakoval, že je pekná.

Po tejto udalosti Rudko dlho rozmýšľal o všetko a rozhodol sa ísť za Vilmou, no tá mu povedala nech na všetko zabudne, nech si všíma radšej jej neter.
Po dedine sa šíria klebety o tom, že Imro má frajerku. Vilma si to nepripúšťa, no raz ju nahnevá suseda a chce zistiť pravdu, no nakoniec sa obráti domov.
Na druhý deň sa Imro sťažuje, že mu je zle. Keď sa mu zhoršuje zdravie, rozhodnú sa ho dať do nemocnice a istú dobu tam pobudne.
Majster navrhne Vilme, aby vzali Imra naspať domov, lebo v nemocnici mu už aj tak nepomôžu. Doma sa cíti aspoň o niečo lepšie, ale jeho koniec sa blíži a Imro zomrie.

Postavy:
Vilma – pekná, trošku pehavá, bojí sa o Imra, má ho rada, svoj smútok sa snaží zakryť za úsmev
Imro – je chorý, zo začiatku čudný, rád sa prechádza, už nikdy sa nevylieči
Rudko- chlapec od susedov, pozerá sa na svet detskými očami, ale niekedy uvažuje ako dospelý
Majster – otec Imra, tesár, dobrý,

Kompozícia:
Román je rozčlenený na 3 časti: Chlapec, Medené slnce, Vilma a tieto časti sú ďalej delené na očíslované kapitoly. Príbeh sa odohráva po prvých mesiacov a rokov po oslobodení. Autor tu využil prvky grotesky. Rozprávačom je chlapec Rudko a má niektoré spoločné črty s autorom.