Sofokles: Antigona

Autor: Sofokles
Narodil sa okolo roku 496 pred našim letopočtom v Kolónos Hippios pri Aténach. Vďaka otcovmu postaveniu získal veľmi dobré vzdelanie v múzickom umení. Ako dramatický autor sa preslávil roku 468 pred n.l., keď so svojou hrou Triptolomeos zvíťazil v dramatickej súťaži nad slávnym dramatikom Aischylom. Bol obľúbeným autorom aténskeho publika. Zaviedol tretieho herca na javisku a opustil formu trilógie.

Výsledkom týchto zmien bolo dosiahnutie väčšej dramatickosti hier. Podľa neistej Aristotelovej správy zaviedol Sofokles aj maľované kulisy. Svoje zmeny obhajoval v teoretickom spise Peri tú chorú (O zbore). Bol oddaným Aténčanom, z lásky k svojmu mestu odmietol všetky pozvania do iných miest. Atény ho z úcty k jeho osobnosti vymenovali do mnohých významných funkcií. V rokoch 443 - 442 pred n.l. bol vysoko postaveným členom zboru helénotamiov - pokladníkov aténskej ríše. V období rokov 441 - 440 pred n.l patril medzi desať stratégov - najvyšších vojenských úradníkov. Sofokles napísal 123 divadelných hier, no kompletných sa zachovalo len sedem tragédií napríklad: Aiás, Trachýňanky, Antigona, Elektra, Oidipus na Kolóne, Kráľ Oidipus.

Žáner: tragédia
Druh: dráma
Kompozícia: Dielo je delené na dejstvá. Má 5 dejstiev. Na začiatku diela je Prológ a na konci je Epilóg.

Postavy:
Antigona: Je dcérou Tébskeho kráľa ktorý zomrel.
Antigona chce pochovať svojho brata Polyneika ktorého telo Kreón zakázal pochovať a nechal ho na pospas psom a divím vtákom. Antigona je aj napriek tomuto zákazu odhodlaná Polyneika pochovať. Pri jej pokuse ju však chytia strážcovia a odvedú ju pred Kreóna. Ten sa rozhodne pochovať ju zaživa v skalnej hrobke. Antigona sa nakoniec v hrobke obesí na vlastnom šále. Antigona je silná žena ktorá je odhodlaná robiť činy pre ktoré sa rozhodne a je pripravená niesť za ne následky.

Kreón: Je to krutý kráľ Téb. Vydá príkaz že telo Polyneika nesmie nikto pochovať ba ani oplákavať a má byť dané na pospas hladnej zvery. Keď sa dozvie že Antigona príkaz porušila rozhodne sa že trest ju neminie a dá ju pochovať zaživa do skalnej hrobky. Kráľ Kreón je krutý a neľútostní vládca. Nevie si priznať vlastnú chybu a nedá si poradiť lebo neznesie to, že by niekto spochybňoval jeho názory a rozhodnutia.

Isména: Je to sestra Antigony. Odmietne spolu z Antigonou pochovať telo brata. Je oproti Antigone neodvážna a radšej bude poslušná akoby mala riskovať svoj život.

Haimón: Je to syn Kreóna a zároveň snúbenec Antigony. Keď sa dozvie o otcovom rozhodnutí snaží sa ho presvedčiť že jeho rozhodnutie je nesprávne. S Kreónom sa nepekne pohádajú no Haimón nič ráznejšie pre záchranu Antigony nepodnikne. Keď zistí že Antigona sa v hrobke obesila, prebodne sa mečom a zomrie.

Eurydika: Je to manželka kráľa Kreóna. V diele nemá veľký priestor na svoj výstup vystupuje v ňom len okrajovo. Keď sa dozvie o smrti svojho syna sama sa zabije rovnakou smrťou.

Teiresias: Je to múdry starý veštec. Príde oznámiť Kreónovi že to čo urobil rozhnevalo bohov natoľko že už nechcú prijímať ani len obety. Radí mu aby to čo urobil napravil. Kreón ho však urazí a tak Teiresias odíde, predtým však Kreónovi povie veštbu v ktorej sa vraví že niekto z jeho rodu preleje vlastnú krv.

-v diele okrajovo vystupujú aj tieto postavy: Strážca, Prvý posol, Druhý posol, Zbor tébskych starcov, Náčelník zboru.

Prostredie:
Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe.

Zápletka: Je to odhodlanie Antigony pochovať svojho brata Polyneika napriek zákazu Kreóna a jej následné prijatie trestu ktorý ju čaká za jej skutok.

Obsah(dej):

Po smrti kráľa Oidipa nastupuje na trón jeho švagor Kreón a vydáva veľmi prísny rozkaz. Pri spoločnom boji zomierajú dvaja bratia a on rozhodne, že iba jeden z nich bude pochovaný so všetkými posvätnými obradmi, čo sprevádzajú do podsvetia mŕtvych. Druhého z bratov , Polyneika nechá ležať na holej zemi a dá ho prísne strážiť. Neoplakaný a nepochovaný má byť ponechaný za potravu psom a dravým vtákom. Ten, kto poruší jeho zákaz bude potrestaný smrťou.
Keď sa Antigona dozvie o tomto hroznom rozkaze, rozhodne sa, že si pamiatku svojho brata, ktorého tak veľmi milovala, uctí a Polyneika pochová.

O svojom odhodlaní sa zdôverí svojej sestre Isméne, skúša ju presvedčiť, ale tá nie je taká silná ako ona. Bojí sa porušenia zákazu i a odhovára Antigonu od jej šialeného nápadu. Antigona je však už rozhodnutá, ďalej sestru nepresviedča a odchádza za mesto pochovať svojho brata.
Pri rozhovore Kreóna s náčelníkom zboru, ktorého tiež poverí strážením mŕtvoly, prichádza strážca so správou, že ráno ktosi pochoval Polyneika aj s príslušnými obradmi a zmizol bez stopy.

Náčelník zboru si myslí, že to majú na svedomí bohovia, ale Kreón ho okamžite vyvedie z omylu a prikáže strážcovi predviesť vinníka, ktorý sa opovážil spáchať tento čin. Vyhráža sa mu smrťou a mučením. Po tomto rozhovore všetci odchádzajú.
Strážca privádza Antigonu a náčelník zboru neverí vlastných očiam. Nechce uveriť, že by práve ona mohla porušiť kráľovský rozkaz. Prichádza tiež Kreón a chce vedieť, ako ju odhalili. Strážca mu vyrozpráva príbeh ako z hnijúceho tela odstránili prach a potom si odsadli na svah, aby na nich nešiel zápach z mŕtvoly. Keď sa potom zdvihol vietor a oblohu zastrel oblak prachu, všetci museli zavrieť oči. Keď ich otvorili, zbadali dievča ako plače nad telom ktoré zbavili prachu a tak ho opäť zneuctíli. Začala naňho sypať prach a trikrát poliala hrob vodou na znak obety.

Keď to videli, chytili ju a obvinili z obidvoch priestupkov, ku ktorým sa priznala. Strážca odchádza. Antigona sa priznáva sa Kreónovi. Usudzuje však, že jeho zákaz nemá takú silu, aby rušil nepísané božie zákony. Antigona sa nebojí smrti, neplače nad svojim osudom. Je hrdá na čin, ktorý spáchala a Kreón zúri. Necháva priviesť aj svoju druhú neter a je odhodlaný obdive zabiť. Z paláca privádzajú Isménu, ktorá je obvinená zo spolupáchateľstva. Tá je ochotná zomrieť spolu s Antigonou a tak sa s ňou podeliť o jej osud, no tá s tým nesúhlasí a odrádza ju od toho. Kreón si myslí, že sa obe zbláznili.

Keď prichádza Haimón, otec sa ho pýta, čo si myslí o jeho rozhodnutí. Očakáva, že s ním bude súhlasiť. Spočiatku sa to tak aj javí, avšak Haimón pozná názory ostatných ľudí a snaží sa otca presvedčiť, aby svoje rozhodnutie zmenil. Kreón je prekvapený, začne Antigonu ohovárať, vystríha ho pred ženami ako je ona. Dáva mu rady, aby takým ženám nikdy nepodľahol. Haimón si v meste tajne vypočul rozhovory ľudí, ktorý skutok Antigony schvaľujú a skôr by jej vzdávali veľkolepé pocty ako ju odsudzovali na smrť. Vysloví svoj názor, že aj napriek tomu, že je mladší, nesúhlasí s tým krutým rozsudkom.

Kreónovi sa to nepáči. Nechce si pripustiť, že by mu niekedy mohol rozkazovať niekto mladší ako on. Strhne sa medzi nimi hádka o tom kto má pravdu. Každý si stojí za svojim názorom. Kreón trvá na tom, že Antigona bude pochovaná zaživa v skalnej hrobke, Haimón sa rozhodne, že odíde s ňou. Obaja odchádzajú z paláca nahnevaní. Keď sluhovia privádzajú z paláca Antigonu, začne sa ľutovať a plakať nad svojím osudom. Nechce zomrieť mladá, bež manžela, detí, opustená priateľmi.Po chvíli príde Kreón a naznačí, že jej čas sa blíži. Pred odchodom do hrobky sa Antigona lúči so svojimi rodnými Tébami, prosí ľudí, aby boli svedkami jej nespravodlivého trestu za jej skutok.

Teiresias prichádza Kreónovi oznámiť svoju veštbu. Presviedča ho o tom, že porušenie božích zákonov nebolo správne a preto už bohovia nechu od nich príjmať obete. Kreón neustupuje a uráža Teiresiasa, ktorý odchádza spolu s chlapcom. Avšak po ich odchode začína pochybovať, starcove veštby boli vždy pravdivé a hlavne vďaka nim sa stal kráľom. Náčelník zboru mu káže, aby poslúchol a išiel vyslobodiť Antigonu. Nakoniec súhlasí a vydáva sa do pustatiny oslobodiť ju.
Po jeho odchode prichádza do paláca posol so zlou správou. Ohlasuje smrť Haimóna, ktorý zomiera v hneve, že jeho otec je vrah. Náčelník je nedočkavý, chce vedieť, čo sa stalo.

Keď Kreón prišiel k hrobke, počul prenikavé kvílenie, rýchlo odvalil balvan a vnútri našiel svojho syna plačúceho nad svojou nevestou. Antigona sa obesila vlastným šálom. Haimón ju objíma okolo trupu a pri pohľade na svojho otca vytiahne meč a vrazí si ho do pŕs.
Eurydika to všetko počula a beží naspäť do paláca, kam sa vracia aj Kreón, ktorý nesie v náručí svojho syna, dôkaz svojej vlastnej viny. Už chápe, že všetky jeho rozhodnutia boli nesprávne. Prichádza druhý posol, ktorý prináša ďalšiu hroznú správu. Eurydika spácha samovraždu . Kreón šalie a všetko čo sa stalo pripisuje na svoj účet. Chce zomrieť, lebo už nemá prečo žiť.

Úryvky z diela:
„Bodaj by som nebola, keď Kreón ustanovil pohreb so všetkými poctami len pre jedného z našich bratov – o mŕtvom tele nešťastného Polyneika však mal pred občanmi vyhlásiť, že nik ho nesmie prikryť zemou ani oplakávať!“

„Ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi – a len čo prikryl telo suchou prsťou –zmizol!“

„Zomrie – a ty s ňou! Sem, sluhovia, a berte obe do domu! Tie ženy treba dobre uväzniť a strážiť! Pretože i najchabrejší berú nohy na plecia, keď vidia, že sa blíži koniec života!“

„Ak môžem, napriek tomu, že som mladší, povedať svoj názor, tak si myslím, že niet vari lepšej túžby, ako túžba stať sa mužom, čo si so všetkým dá rady. Každý sa ním, pravda, nestane – veď je to zriedkavosť - a vtedy treba poslúchať tých, ktorí dobre radia.“

„Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam, ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak - ó, veď je to naposledy!“

Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Nehrešte, uráža to bohov. Človeka, ktorý si mnoho sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená“

Môj vlastný názor: Mne sa toto dielo celkom páčilo ale očakávala som od toho viac. Podľa mňa to bolo celkom jednoduché dielo na pochopenie napriek tomu že bolo písané tak dávno.
Určite by sa mi to viac páčilo keby som to videla v divadle, keďže je to dráma a je napísaná pre ten účel. Nepáčilo sa mi tam to že boli niektoré vety akoby ich povedal dnešný človek. Napríklad: Vysyp to a vypadni! Ináč sa mi toto dielo veľmi páčilo lebo ma fascinuje antické Grécko a jeho príbehy.

Zdroje:

Sofokles, 1982. Antigona. Bratislava : Tatran. 72s. -