•Sociálno – psychologický román
•Dedinské prostredie na prelome 19. a 20. stor. (sociálna bieda + maďarizácia)
•Poznačené expresionizmom = je dôležité ako postavy vnútorne reagujú na vonkajšie podnety
•Dielo je poznačené fatalizmom =osud J. Maka
•JOZEF MAK:

Má daný osud – je nemanželské dieťa (je nechcený).
Do vena dostal ukrižované ruky (ťažký a podstivý život), nemé ústa (nevie hovoriť o pocitoch).
Zmieril sa zo svojim osudom: keď si berie Julu, keď nemôže nič robiť, keď mu berú dom, frajerku...
Nie je len pasívny ale aj koná, s odudom sa nezmieruje vždy: ak ho brat nemá rád, tak si chce získať jeho priazeň a nechce aby mu JANO vyčítal, že sa len priživuje. Jožo sa nevzdáva aj keď im zhorí dom – postaví nový.

•Jozef a Jano sú v kontraste (kvôli majetku)
Jozef je pracovitý, čestný, citlivý
Jano je lenivý, majetnícky, hrubý
•V deji je príbeh medzi Jožom, Marušou a Julou: Jožo chodí s MARUŠOU, ale kým je na vojne, tak ona sa vidá za Jana (nepíše mu – predpokladá to). Zmieril sa a ožení sa s JULOU.
•Jula: starostlivá, má suchú ruku, malá, šikovná
•Zmena Maruši: z peknej, šikovnej, čestnej, pokornej na špatnú, amorálnu, suchú
Zmena July: z tichej, zakríknutej, hlúpej, ľúbiacej na bystrú, peknú, čistú, trpiacu

•Jula trpí Jožov chlad, majú syna Jožka, Jula chladne pre ubližovanie od Joža
•Jano nahovára ľudí do Ameriky a sám uteká (naoko)
•Jožo sa k ničomu nevyjadrí, aj keď to všetko veľmi prežíva
•Jožovi sa Maruša spreotivý, keď zistí, že jeho Julu sľubuje inému = JOŤKOVI HIRIAČKOVI (aby neprezradil, že k niečomu došlo medzi Marušou a Jožom)
•Jula je chladná, Jožo ju aj zbije, pookreje keď Jožo chce vyhnať Marušu z domu (Maruša sa opije a utopí)
•Jula a Jožo si hľadajú cestu, Jula je tehotná, Jožo pracuje ako kočiš aby spaltil dom a stretá tlavého Jana, ale ten sa nechce vrátiť
•Jožo má druhého syna, no Jula je slabá (srdce nebije), ale keď ej Jožo chlapsky prejví lásku, nájde silu ale je už neskoro lebo je zožraná z vnútra. Zomiera... Jožo trpí, neskoro vidí svoje chyby a musí žiť ďalej
•Autor Joža neľutuje „Trp, Jozef Mak!“ opäť človek milión čo najciac vydrží.