Ondrej sa rozhodol, že ho zobudí. Aduš hneď ako sa zobudil, išiel sa obliecť a začal rozprávať Ondrejovi o svojich plánoch, o tom, že má báčika v Chochoľove, ktorý je veľmi bohatý a dal mu množstvo vecí. Poukazoval mu celý svoj akože kaštieľ, ale Ondrej chcel svoj jačmeň. Aduš mu na to, že jačmeň už predal. Ondej chcel teda dvojnásobok svojej zálohy späť. Vyhrážal sa mu, že to povie jeho žene, ale ona to už vedela a tak chcel ísť do Chochoľova za báčikom povedať mu aký je Aduš chudák. Aduš mohol byť len rád.
Ondrej rozžialený odišiel z kaštieľa. Vrátil sa späť ku gazdinej Juráňovej, u ktorej prenocoval. Zrazu tam dobehol Adam a Ondrejovi poradil, aby si namiesto zálohy pýtal jaseny, ktoré mal Aduš veľmi rád, pretože ich zasadil jeho starý otec, pod ktorými boli pochovaný jeho príbuzný. Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť.
OSOBY: Ondrej Tráva – obchodník s rôznym tovarom, ktorý sa má stať obeťou chudobného zemana Aduša Domanického
Aduš Domanický –zeman, ktorého kaštieľ je plný chudoby; peniaze získava len podvodmi, ale oklamať Ondreja sa mu nepodarí
báčik z Chochoľova – bohatý brat Adušovej matky; Adušovi daroval množstvo vecí
Adam – Adušov paholok
Juráňová – gazdiná, ktorá nechala Ondreja prenocovať; povedala mu, aký je Aduš
CITÁTY: „Ale závdavok ste prijali odo mňa.“
„Netajím – prijal som.“
„Teda sto mier jačmeňa mi dáte!“
„Ale kde ich vezmem? Ja som ho už predal.“
„Vrátite duplovaný závdavok.“
„Mám z čoho. Povedali ste, že desiatky nikdy neuvidím, a tu je. Aduš mi ju dnes ráno vrátil.“
VLASTNÝ NÁZOR: Pokiaľ by som túto poviedku mohol porovnať s Neprebudením, tak Neprebudený sa mi páčil omnoho viac. Neboli v ňom zbytočné opisy, ktoré nemám moc rád. Dej bol omnoho bohatší a pestrejší ako tu a celá poviedka mala rýchlejší spád. V tejto to bolo len zbytočné „naťahovanie“ príbehu a všetko podstatné sa udialo až na úplnom úplnom konci.