AUTOR: Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej na dolnej Orave zo sedliackych rodičov. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Po skončení učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom bol päť rokov učiteľom vo svojom rodisku. Neuspokojil sa však s učiteľským zamestnaním a v roku 1884 odchádza na ďalšie štúdiá. Po zložení gymnaziálnej maturity študuje v Prahe medicínu. Z vtedajších slovenských spoločenských pomerov vyplývalo, že lekár slovenského národného presvedčenia nemohol nájsť zodpovedajúce miesto a tak v roku 1894 odchádza na ostrov Brač do mestečka Selce, kde žil 14 rokov. Zlé pomery, ktoré vládli v široko rozvetvenej rodine jeho manželky Chorvátky Perice Didolićovej, nútia Kukučína ďalej sa sťahovať. Preto v roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do mesta Punta Arenas. Do Európy sa vracia až po skončení svetovej vojny. Žije striedavo doma vo vlasti a v Juhoslávii, kde 22. Mája 1928 i zomiera v kúpeľoch Lipiku. Pochovaný je v Martine.
IDEA: Duchovný a hmotný úpadok zemianstva a jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.
OBSAH: Obchodník Ondrej Tráva, ktorý obchoduje každú chvíľu s niečím iným nahromaďuje svoj majetok. Často klame ľudí tak, že sa tvári, že ich pozná a tak od nich môže niečo veľmi ľahko získať. Je ľahké niečo od neho kúpiť, ale prinútiť ho aby kúpil niečo od vás je veľmi ťažké. Hneď má totiž plné ústa toho, že nemá akurát peniaze, tovar je len skladovaný a nepredáva sa atď. Vlani na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Zoznámili sa znamenite. Hneď sa aj dohodli o obchode. Ondrej mal od Aduša kúpiť sto mier jačmeňa a hneď mu dal aj zálohu s tým, že zajtra si príde po jačmeň.
„Ondrej nemohol podľa sľubu na druhý deň ísť do Domaníc po jačmeň. Obchody ho pripútali k domu.“ Na jarmoku v Svätom Tomášovi videl Aduša spolu s jeho manželkou. Po jarmoku sa pustil do Domaníc. Do dediny došiel až v noci. Pri jednom dome zastal a zaklopal. Robil sa, že pozná gazdinú a čírou náhodou uhádol aj jej meno. Ondrej žiadal o nocľah a ona privolila. Ráno vyzvedal, či poznajú Aduša a aký to je človek. Dozvedel sa, že niekoľko ľudí už takto podviedol a zmocnil sa ho strach, že on by mohol byť jeho ďalšia obeť.
Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl, že Aduš už nemá žiadny majetok. Bol tam aj jeden nedostavaný dom. Adam, ktorý slúžil Adušovi len kvôli svojej žene, mu tiež niečo o Adušovi povedal. Aduš ešte spal.

Ondrej sa rozhodol, že ho zobudí. Aduš hneď ako sa zobudil, išiel sa obliecť a začal rozprávať Ondrejovi o svojich plánoch, o tom, že má báčika v Chochoľove, ktorý je veľmi bohatý a dal mu množstvo vecí. Poukazoval mu celý svoj akože kaštieľ, ale Ondrej chcel svoj jačmeň. Aduš mu na to, že jačmeň už predal. Ondej chcel teda dvojnásobok svojej zálohy späť. Vyhrážal sa mu, že to povie jeho žene, ale ona to už vedela a tak chcel ísť do Chochoľova za báčikom povedať mu aký je Aduš chudák. Aduš mohol byť len rád.
Ondrej rozžialený odišiel z kaštieľa. Vrátil sa späť ku gazdinej Juráňovej, u ktorej prenocoval. Zrazu tam dobehol Adam a Ondrejovi poradil, aby si namiesto zálohy pýtal jaseny, ktoré mal Aduš veľmi rád, pretože ich zasadil jeho starý otec, pod ktorými boli pochovaný jeho príbuzný. Keď sa Aduš dozvedel, že to bol Adamov nápad, hneď ho prepustil. Aduša táto Ondrejova požiadavka zlomila a o týždeň mal Ondrej svoje peniaze späť.
OSOBY: Ondrej Tráva – obchodník s rôznym tovarom, ktorý sa má stať obeťou chudobného zemana Aduša Domanického
Aduš Domanický –zeman, ktorého kaštieľ je plný chudoby; peniaze získava len podvodmi, ale oklamať Ondreja sa mu nepodarí
báčik z Chochoľova – bohatý brat Adušovej matky; Adušovi daroval množstvo vecí
Adam – Adušov paholok
Juráňová – gazdiná, ktorá nechala Ondreja prenocovať; povedala mu, aký je Aduš
CITÁTY: „Ale závdavok ste prijali odo mňa.“
„Netajím – prijal som.“
„Teda sto mier jačmeňa mi dáte!“
„Ale kde ich vezmem? Ja som ho už predal.“
„Vrátite duplovaný závdavok.“
„Mám z čoho. Povedali ste, že desiatky nikdy neuvidím, a tu je. Aduš mi ju dnes ráno vrátil.“
VLASTNÝ NÁZOR: Pokiaľ by som túto poviedku mohol porovnať s Neprebudením, tak Neprebudený sa mi páčil omnoho viac. Neboli v ňom zbytočné opisy, ktoré nemám moc rád. Dej bol omnoho bohatší a pestrejší ako tu a celá poviedka mala rýchlejší spád. V tejto to bolo len zbytočné „naťahovanie“ príbehu a všetko podstatné sa udialo až na úplnom úplnom konci.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Martin Kukučín Keď báčik z Chochoľova umrie...