AUTOR: Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej na dolnej Orave zo sedliackych rodičov. Do školy začal chodiť vo svojom rodisku, slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Po skončení učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom bol päť rokov učiteľom vo svojom rodisku. Neuspokojil sa však s učiteľským zamestnaním a v roku 1884 odchádza na ďalšie štúdiá. Po zložení gymnaziálnej maturity študuje v Prahe medicínu. Z vtedajších slovenských spoločenských pomerov vyplývalo, že lekár slovenského národného presvedčenia nemohol nájsť zodpovedajúce miesto a tak v roku 1894 odchádza na ostrov Brač do mestečka Selce, kde žil 14 rokov. Zlé pomery, ktoré vládli v široko rozvetvenej rodine jeho manželky Chorvátky Perice Didolićovej, nútia Kukučína ďalej sa sťahovať. Preto v roku 1908 odchádza do Južnej Ameriky do mesta Punta Arenas. Do Európy sa vracia až po skončení svetovej vojny. Žije striedavo doma vo vlasti a v Juhoslávii, kde 22. Mája 1928 i zomiera v kúpeľoch Lipiku. Pochovaný je v Martine.
IDEA: Duchovný a hmotný úpadok zemianstva a jeho neschopnosť stať sa vedúcou silou národa.
OBSAH: Obchodník Ondrej Tráva, ktorý obchoduje každú chvíľu s niečím iným nahromaďuje svoj majetok. Často klame ľudí tak, že sa tvári, že ich pozná a tak od nich môže niečo veľmi ľahko získať. Je ľahké niečo od neho kúpiť, ale prinútiť ho aby kúpil niečo od vás je veľmi ťažké. Hneď má totiž plné ústa toho, že nemá akurát peniaze, tovar je len skladovaný a nepredáva sa atď. Vlani na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Zoznámili sa znamenite. Hneď sa aj dohodli o obchode. Ondrej mal od Aduša kúpiť sto mier jačmeňa a hneď mu dal aj zálohu s tým, že zajtra si príde po jačmeň.
„Ondrej nemohol podľa sľubu na druhý deň ísť do Domaníc po jačmeň. Obchody ho pripútali k domu.“ Na jarmoku v Svätom Tomášovi videl Aduša spolu s jeho manželkou. Po jarmoku sa pustil do Domaníc. Do dediny došiel až v noci. Pri jednom dome zastal a zaklopal. Robil sa, že pozná gazdinú a čírou náhodou uhádol aj jej meno. Ondrej žiadal o nocľah a ona privolila. Ráno vyzvedal, či poznajú Aduša a aký to je človek. Dozvedel sa, že niekoľko ľudí už takto podviedol a zmocnil sa ho strach, že on by mohol byť jeho ďalšia obeť.
Vybral sa teda za Adušom a na jeho dvore videl, že Aduš už nemá žiadny majetok. Bol tam aj jeden nedostavaný dom. Adam, ktorý slúžil Adušovi len kvôli svojej žene, mu tiež niečo o Adušovi povedal. Aduš ešte spal.