Ján Chalupka Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali

Autor
Ján Chalupka sa narodil v Hornej Mičinej. Študoval v Ožďanoch a v Levoči, študoval filozofiu a teológiu v Jene. Učil na gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku. Väčšinu svojho života prežil v Brezne nad Hronom a pôsobil tu ako farár. Tu aj zomrel. Ako dramatik sa Chalupka zameriaval na skutočnosť, ktorú sám poznal z osobnej skúsenosti. Svoje hry adresoval hlavne vrstve malomestských remeselníkov a obchodníkov.
Jeho diela: Kocúrkovo, Všetko naopak, Trasoritka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Dobrovoľníci, Fuk a Huk, Juvelír, Hrdá pýcha skrotla, satirický román Bendeguz.
Téma
Chalupkovo dielo pojednáva o živote drobného slovenského meštiactva a o vplyve uhorskej kultúry, ktorá bola nezrozumiteľná slovenskému ľudu. Idea
Zosmiešňovanie negatívnych vlastností a života slovenského meštiactva.
Obsah
Kocúrkovo je malá dedina, v ktorej žijú ľudia rôznych pováh a národností. Z toho aj vyplýva, že sa tu hovorilo slovenčinou do ktorej bola miešaná maďarčina, nemčina a u inteligencie aj latinčina. Nachádzal sa tu konvent, ktorého členovia, medzi nimi bol aj čižmár Jánoš Tesnošil, mali zvoliť nového rechtora (učiteľa). Jánoš Tesnošil podporoval susedkinho syna Martina, pretože sa mu páči tesnošilova dcéra. Vojteška a Madlena si však sami pre seba hovorili, že ešte to by nám chýbalo, pretože sa moc v láske nemali. Keď sa konvent skončil Kostolník išiel ku Tesnošilovi a začali sa opíjať. Madlena sa nakoniec dozvedá, že rechtorom sa stal akýsi neznámi Turčan Svoboda. Keďže Madlena nechcela i s rodinou zostať v hanbe, chcela, aby si Anička, jej dcéra, vzala za muža nového rechtora.
Tesnošilov syn Honzík sa so svojimi priateľmi a novým rechtorom Svobodom stretáva so zbojníkmi Rajnohom, Gorazdom, Krahulcom a spriatelí sa s nimi. Zbojníci ich opijú. Keď Honzík prichádza domov, dostáva od svojho otca vynadané, ale matka ho bráni.
Spolu s Honzíkom prichádza do Kocúrkova aj nový rechtor. Ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi pánovi z Chudobíc. Pán z Chudobíc mu prikazuje aby učil po maďarsky, ale on odmieta, pretože je uvedomelý Slovák. Svoboda tiež odmieta Aničku, pretože sa mu od prvej chvíle páči Ľudmila, dcéra bývalého rechtora Procházku.

Takto ostáva Madlena spolu so svojou rodinou v hanbe a ich suseda Vojteška sa im vysmieva.
Postavy
Jánoš Tesnošil – čižmár; stelesnenie všetkého, čím trpela malomestská spoločnosť; používaním maďarských fráz sa vyvyšoval na kocúrkovskú spoločnosť.
Madlena – jeho manželka; stelesňuje všetku faloš, pretvárku, závisť a klebetníctvo.
Anička – jeho dcéra; rozmaznaná, neposlušná, až bezočivá.
Honzík – jeho syn; lenivý
Vojteška – Tesnošilova suseda
Vojtech – jej syn
Procházka – predošlí rechtor
Ľudmila – jeho dcéra
Svoboda – zvolený za rechtora; hrdý na svoju reč, zvyky a spôsob života; je uvedomelý Slovák, ale váži si pri tom aj maďarčinu.
Kostolník
Pán z Chudobíc – dozorca cirkvi; zeman, ktorý vychádza na mizinu, je slovenského pôvodu, ale hlási sa k Maďarom, chce v Kocúrkove presadiť maďarčinu, hoci sám po maďarsky nevie.
Attila – jeho syn
Škrivánok – študent
Rajnoha, Gorazda, Krahulec – zbojníci
Citát
Pán z Chudobíc: Dal by za ňu i čo nemám, poslednú košeľu i len tento krk by som obetoval.
Svodoba: Ja nie tak. Za maďarskú gramatiku by som si nedal krk vykrútiť, ba ani vlas na hlave sa nemá nikomu pohnúť.
Čo sa smeješ? Reč je o tebe. – citát z titulnej strany tejto divadelnej hry.
Vlastný názor
Je to síce zaujímavá divadelná hra, ale dosť ťažko sa čítala, pretože nielenže nemala moc zaujímavú zápletku, ale bola písaná slovenčinou plnú archaizmov a frázami v maďarčine, latinčine a nemčine.